Náklady na rekonštrukciu v podielovom spoluvlastníctve a otázka premlčania

Náš právny poriadok pripúšťa, aby jedna vec mohla byť vo vlastníctve viacerých osôb, takýto stav, kedy môže byť vec súčasne vo vlastníctve viacerých subjektov nazývame spoluvlastníctvo. Subjektom podielového spoluvlastníctva sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, a to aj v kombinácii. Pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie vzťahu medzi jednotlivými vlastníkmi, ktorý je vyjadrený podielom na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Hovoríme tomu ideálny podiel na veci. Pri vzniku spoluvlastníckeho práva musí byť zrejmé, že vlastnícky podiel nadobúda viac subjektov, podiel musí byť vyjadrený, pokiaľ nie je vyjadrený platí zákonná domnienka o rovnosti všetkých podielov.

Vznik a charakteristika podielového spoluvlastníctva

Podiely môžu byť určené dedením, rozhodnutím súdu, zmluvou a iné. Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu ideálnej časti. Pokiaľ je predmetom nehnuteľnosť musí byť urobená v písomnej forme a vkladovaná katastrom nehnuteľností. Právo vec užívať, držať, disponovať, brať z neho plody a úžitky. Každý spoluvlastník má právo ochrany vlastníckeho práva proti ostatným spoluvlastníkom, ako aj voči tretím osobám. Má právo podať žalobu o určenie spoluvlastníckeho podielu, zdržovaciu žalobu, žalobu o odstránenie zásahu do užívania veci, žalobu o vydanie úžitkov z veci, žalobu o odstránenie trvajúcich následkov zásahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci nemôžu dohodnúť na spôsobe úžívania má právo spoluvlastník žiadať náhradu škody, ktorá mu z toho titulu vznikla.

Rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou

1. Spoluvlastníci pri uplatňovaní práv a povinnosti pri hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú na základe väčšinového princípu počítanou podľa veľkosti podielov. Za hospodárenie so spoločnou vecou možno považovať aj užívanie spoločnej veci, údržbu, opravu, úpravu veci, jej zmenu, popr. jej odstránenie. O hospodárení so spoločnou vecou sa musia spoluvlastníci dohodnúť. Ak nastane nezhoda spoluvlastníkov pri rozhodovaní o zmene veci a nedosiahne sa väčšina počítaná podľa veľkosti podielov, alebo rovnosť hlasov, alebo nedôjde k dohode, súd je povinný o tom rozhodnúť. Pokiaľ menšinový spoluvlastník bude pri hlasovaní o hospodárení so spoločnou vecou prehlasovaný, nemôže sa domáhať na súde právnej ochrany, keď nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, musí sa podriadiť väčšine spoluvlastníkov.

a) pokiaľ ide o podstatnú zmenu na veci - za také zmeny treba považovať najmä zmenu podstaty, alebo funkcie spoločnej veci, ktoré nie nepatrne zmenia vec ako predmet spoluvlastníctva a ktoré nie sú výsledkom oprávy a údržby, (napr. prestavba domu, prístavba domu, veľké investície.) Každú podstatnú zmenu na veci je treba posudzovať individuálne podľa konkrétnych okolností prípadu. O zmene podstaty veci sa môžu podielový spoluvlastníci dohodnúť aj dodatočne. Nesúhlas spoluvlastníka nemožno nahradiť rozhodnutím súdu. Takto zákon chráni každého menšinového podielového spoluvlastníka, proti zásahu zo strany druhých spoluvlastníkov, ktorý bez súhlasu menšinového spoluvlastníka zmenili podstatu spoločnej veci.

2. Vo vzťahu k tretím osobám majú postavenie solidárnych veriteľov a dlžníkov, sú oprávnení spoločne a nerozdielne. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať od tretích osôb celé plnenie, ktoré sa týka spoločnej veci, pričom dlžník sa týmto splnením zbaví svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Solidárna zodpovednosť spoluvlastníkov naopak znamená, že poškodený môže požadovať celú náhradu plnenia od jedného spoluvlastníka.

3. Zákon však chráni ostatných spoluvlastníkov v tom, že vyhradzuje právo ostatných vlastníkov na prevádzaný podiel. To znamená, že pokiaľ jeden spoluvlastník bude prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel na tretie osoby, je povinný ho ponúknuť na odpredaj ostatným spoluvlastníkom za tých istých podmienok, za akých chce odpredať tretej osobe. To neplatí v prípade, ak ide o prevod blízkej osobe. Toto obmedzenie sa nazýva zákonné predkupné právo. Ponuka na uplatnenie predkupného práva sa vykonáva ohlásením všetkých podmienok. Ten kto je oprávnený vec kúpiť, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Za cenu ponúknutú niekým iným treba považovať cenu, ktorú určí povinný spoluvlastník z predkupného práva. Po uskutočnení písomnej ponuky, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnený spoluvlastník vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní a nehnuteľnosť do 2 mesiacov . Ak táto doba uplynie márne, právo na uplatnenie predkupného práva zanikne. podaním žaloby na súde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Právo na uplatnenie žalobného návrhu pylnie vo všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa malo právo prvýkrát uplatniť, t.j. nasledujúci deň po tom, čo bol urobený úkon porušujúci prekupné právo. Relatívnej nepatnosti sa musí dotknutý vlastník dovolať voči povinnému spoluvlastníkovi, aj voči nadobúdateľovi. Žalobca - dotknutý spoluvlastník musí preukázať, že bolo porušené jeho zákonné predkupné právo, t.j. že mu nebol povinným spoluvlastníkom ponúknutý na odpredaj jeho spoluvlastnícky podiel za nasledovných podmienok:

   Prečítajte si tiež: Prehľad príspevkov na réžiu škôlok

4. nebola dodržaná cena, povinný spoluvlastník predal vec nadobúdateľovi za výhodnejších podmienok, než aké ponúkal oprávnenému spoluvlastníkovi.

5. môže sa domáhať na súde voči nadobúdateľovi, aby im tento podiel ponúkol na odpredaj. Na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka je nadobúdateľ povinný ponúknúť vec spätne na odpredaj oprávnenému spoluvlastníkovi za rovnakých podmienok, za akých ju nadobudol. Výzva musí byť adresovaná nadobúdateľovi a obsahovať náležitosti návrhu na uzavretie zmluvy o prevode podielu.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

1. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nemôžu uzavrieť takú dohodu, ktorou by sa spoluvlastník vyhlásil za výlučného vlastníka na úkor vlastníctva ostaných spoluvlastníkov. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva musí zohľadňovať všetky práva a povinnosti, vyporiadanie vzájomných záväzkov. Musí obsahovať ustanovenia o tom, akým spôsobom sa ruší podielové spoluvlastníctvo, a ako sa medzi sebou spoluvlastníci navzájom vyporiadajú. Dohoda, ktorej predmetom je nehnuteľnosť musí spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti a musí byť urobená v písomnej forme a vkladovaná na kataster nehnuteľností. Ak je predmetom hnuteľná vec, nevyžaduje sa písomná dohoda, postačí predloženie potvrdenia o tom, ako sa spoluvlastníci vyporiadali.
2. Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho práva, na návrh ktoréhokoľvek z nich o tom rozhodne súd. Pri rozhodovaní súd prihliadne na veľkosť podielov, účelné využitie veci.

a. 1. kritérium - stavebnotechnické hľadisko, za nedeliteľnú stavbu treba považovať takú, ktorú by nebolo možné rozdeliť zo stavebnotechnického hľadiska. kritérium deliteľnosti - je potrebné skúmať, či doterajší vlastník, alebo ostatní spoluvlastníci sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie stavby. kritérium-nákladné stavebné úpravy, ak nemožno reálne rozdelenie vykonať bez nákladných stavebných úprav, treba považovať vec za reálne nedeliteľnú. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením vecí môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.

b. Súd nemôže prikázať vec spoluvlastníkovi proti jeho vôli a to aj v prípade, ak by boli predpoklady na účelné využitie veci. Výška primeranej náhrady je hodnotný ekvivalent vyjadrený v peniazoch.

c. d. Zákon nemôže nútiť spoluvlastníkov, aby zostali v spoluvlastníckom vzťahu. Ďalším hodnotiacim kritériom pri rozhodovaní súdu o dôvodoch hodných osobitého zreteľa je hodnotenie záujmov oboch strán. JUDr. Henrieta HirjakováadvokátkaUl.

Prečítajte si tiež: Zariadenia pre seniorov a ich náklady

Investície do spoločnej veci a ich právne aspekty

1. spoločnej veci - riešená všeobecne a stručne. do spoločnej veci odvodené najmä od rozhodovacej praxe súdov. právnych vzťahov, ktoré pri investíciách do spoločnej veci vznikajú. názoru v súlade s platným právnym stavom resp. riešenie je sporné. v Občianskom zákonníku (ďalej aj „OZ“) pomerne stručne. § 137 ods. § 139 ods. väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. do spoločnej veci si výlučne s týmito ustanoveniami nevystačíme. situácii vychádzať najmä z predchádzajúcej súdnej praxe. (ďalej aj „NS ČR“). ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 2. 3. V zmysle § 139 ods. podľa veľkosti podielov. o kterém mají spoluvlastníci podle § 139 ods. i rozhodnutí o tom, jaká investice, tj. takej dohody sa obšírnejšie vyjadril aj rozsudok NS ČR, sp. zn. písemná ani tehdy, týká-li se nemovité věci. konkludentní formou. Poukazujem pritom na rozsudok NS SR, sp. zn. rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. vykonanie takých investícii odporovať zmyslu ustanovenia § 137 ods. 1 OZ, t.j. V zmysle právnej teórie by rovnako, t.j. § 3 ods. 4. na dve kategórie. 1 obč. súdnym rozhodnutím, mala nehnuteľnosť dvoch rovnodielnych spoluvlastníkov. súhlasu druhého spoluvlastníka. právneho úkonu, bolo v zmysle prvej vety § 139 ods. s takým hospodárením súhlasili obaja spoluvlastníci. z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. o platný právny úkon), ale o nárok vyplývajúci z § 137 ods. V zmysle § 137 ods. je podstatné rozlíšiť, či ide o nárok v zmysle § 137 ods. (v prípade neplatného právneho úkonu). K ustanoveniu § 137 ods. § 137 ods. V zmysle § 137 ods. ustanovením § 137 ods. § 137 ods. obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Ak totiž § 137 ods. zodpovedajúcu časť investícii. o bezdôvodné obohatenie, a nie o „akýsi“ nárok len v zmysle § 137 ods. 1 OZ. fakt, že § 137 ods. nestanovuje. zvláštneho ustanovenia zákona (napr. ustanovenia § 550 OZ), alebo inej právnej povinnosti (napr. bezdôvodného obohatenia) a ustanovenia § 137 ods. akúkoľvek priamu povinnosť resp. ustanovenie § 137 ods. § 137 ods. o inštitút bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 454 OZ. pokiaľ by § 137 ods. zaplatiť (len) kúpnu cenu (a nie akúkoľvek vyššiu sumu). pochopiteľnejší. bezdôvodného obohatenia, t.j. použití výlučne ustanovenia § 137 ods. bezdôvodného obohatenia. nevyhnutné použiť v spojení s ustanovením § 137 ods. 1 OZ. investujúci spoluvlastník sa môže podľa ustanovení § 74 ods. ods. 1 a § 138 ods. spoluvlastníkov už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. § 74 ods. ustanovenie, ako vtedajší § 74 ods. v § 511 ods. 3. prípade nie výlučne ustanovenie § 137 ods. 1 OZ. ods. (samozrejme aj v spojitosti s § 137 ods. z ustanovení o bezdôvodnom obohatení. ustanovenia § 511 ods. nákladov, ktoré pri investíciách vynaložil (podľa veľkosti podielov), t.j. vlastniaceho podiel o veľkosti ?. zvýšila hodnota nehnuteľnosti zo sumy 50.000,- € na sumu 55.000,- €. strany neinvestujúceho spoluvlastníka suma 7.500,- €, t.j. investícii a nielen suma 2.500,- €, tj. nehnuteľnosti, ako by tomu bolo v prípade bezdôvodného obohatenia. spoluvlastníckeho vzťahu, a to bezprostredne po ich vynaložení. vynaložené na základe platného právneho úkonu. právnym úkonom v dĺžke troch rokov. a § 511 ods. spoluvlastníka. rozhodnutí (v ktorých sa na § 511 ods. ale súčasne pri nich pôjde o investície nevyhnutné. prístupy k nevyhnutným investíciám. z „východiskových“ rozhodnutí NS ČR, sp. zn. podle velikosti podílů, nejde o rozhodnutí většiny ve smyslu § 139 odst. ObčZ. odst. 2 ObčZ a § 456 ObčZ). spoluvlastnického vztahu. by vznikla až při zániku jeho spoluvlastnictví, např. prodeji spoluvlastnického podílu, a to ve výši zhodnocení jeho podílu. rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. v menšom rozsahu, bol použitý v rozsudku NS ČR, sp. zn. podílů v důsledku vynaložené investice (§ 451 odst. „nevyhnutnosti“ nespomína. spôsob, t.j. 50.000,- € na sumu 55.000,- €. platný právny úkon, nepôjde o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods. obohatenie na strane neinvestujúceho spoluvlastníka. podielu (tj. na jeho podiel (tj. spoluvlastníckeho vzťahu, a to bezprostredne po ich vynaložení. bude v zmysle § 107 ods. 7. praxe nie je správny a nemá oporu v zákone. „nevyhnutnosti“ vziať v úvahu. spoluvlastníka uhradiť nielen zhodnotenie jeho podielu (t.j. vynaložených investícii pripadajúcu na jeho podiel (t.j. 7.500,- €). názoru neobstojí. tomu bolo v prípadoch vyššie citovaných súdnych rozhodnutí. uvažovať o relevantnosti tohto kritéria. právne následky ako v prípade, pokiaľ sú vynaložené investície bežné. článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky platí, že vlastníctvo zaväzuje. všeobecnými záujmami chránenými zákonom. bezprostredne. „Podmínkou pro aplikaci § 417 ods. konal aj v záujme ostatných spoluvlastníkov tejto veci. v spojení s ustanovením § 137 ods. spoločnej veci boli alebo neboli nevyhnutné. príkladu číslo 2). možnosť domáhať sa tejto úhrady už momentom vynaloženia uvedených investícii. s veľkosťou podielu ? 50.000,- € na sumu 55.000,- €. nárok vyplývajúci z ustanovenia § 419 OZ. spoluvlastníckeho vzťahu, a to bezprostredne po ich vynaložení. 8. (resp. 9. nešlo o nevyhnutné investície. v roku 2008 na sumu 80.000,- €. v danom čase a mieste vo výške 90.000,- €. o ktorú sa zvýšila hodnota podielu neinvestujúceho spoluvlastníka. výška bezdôvodného obohatenia neinvestujúceho spoluvlastníka? vyporiadania? resp. výšky bezdôvodného obohatenia zohľadniť. sp. zn. ako to nesprávne urobil okresný súd. lokalitu. v jej polohe, umiestnení v meste. Následne NS SR, v rozsudku sp. zn. tržnej ceny nehnuteľnosti… spoluvlastnícky podiel určovaná práve s ohľadom na tzv. resp. hodnota podielu príslušného spoluvlastníka. hodnoty veci po vykonaní investícii. do úvahy tzv. bola vo výške ? rozhodovania súdu o vyporiadaní, t.j. a to bez ohľadu na vykonané investície. a v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní. sumy 2.500,- €, čo je ? vlastníctva neinvestujúcemu spoluvlastníkovi. doteraz nebola riešená v žiadnom dostupnom relevantnom súdnom rozhodnutí. peňažná suma, keďže mu je do vlastníctva prikazovaná samotná vec. vlastníctva neinvestujúcemu spoluvlastníkovi. v predchádzajúcom prípade, t.j. 42.500,- €. náhradu vo výške 45.000,- € a bezdôvodné obohatenie vo výške 2.500,- €. 42.500,- €. 9.2. podielu pred investíciou a po investícii, má však ešte jednu výnimku. investície bude vo vyššej výške ako investície samotné. know - how. zhodnotenia veci, ale práve výška investícii. o nevyhnutné investície. investíciami na sumu 80.000,- €. a výlučne s ohľadom na ne vyčíslil na sumu 120.000,- €. nehnuteľnosti je síce vo výške 40.000,- €, t.j. o veľkosti ? o veľkosti ?, t.j.

Premlčanie nárokov spojených s investíciami

10.1. vynaložené na základe platného právneho úkonu resp. spoluvlastníkov resp. spoluvlastníkov. ide o nárok vyplývajúci z ust. § 137 (§ 101) alebo nárok podľa ust. § 451 a nasl. (§ 107). príslušná premlčacia lehota. investícii do spoločnej veci (a to odo dňa ich vynaloženia). investície vynaložené podľa § 137 ods. a nasl. plynúť resp. spoluvlastníctva).

10.2. veci. Napríklad v rozsudku NS ČR, sp. zn. bezdůvodné obohacení by vznikla až při zániku jeho spoluvlastnictví, např. spoluvlastnícky podiel predá tretej osobe. o nevyhnutné investície. 80.000,- €. Podiel neinvestujúceho spoluvlastníka o veľkosti ? €, t.j. o sumu 4.000,- €. investícii, je najjednoduchšou. skutočného zhodnotenia podielu v dôsledku investícii, t.j. nijako sa bezdôvodne neobohatil. v dôsledku investícii (modelová situácia 1). podielu naopak bezdôvodné obohatenie vôbec nevzniklo (modelová situácia 2). pomerne. o 4.000,- €, čo je 10 % z hodnoty podielu po investíciách. zodpovedať výška bezdôvodného obohatenia takisto vo výške 10 %, t.j. by bolo vo výške 10 % z kúpnej ceny podielu, t.j. výšky, do ktorej bol prospech získaný na jeho úkor“[xxxv]. neinvestujúceho spoluvlastníka o veľkosti ? v hodnote 5.000,- €.

10.3. pochopiteľne nezakladá. sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

Praktické aspekty a judikatúra

Na postoji ostatných spoluvlastníkov záleží. Zaplatili ste stavebné úpravy rodinného domu zdedeného spolu so svojimi súrodencami po rodičoch a chcete, aby sa spolu s vami podieľali na ich financovaní? Ak plánujete od každého požadovať sumu, ktorá zodpovedá veľkosti jeho podielu na skutočne vynaložených nákladoch, môžete naraziť. Takýto spôsob vyporiadania investícií do spoločnej veci sa totiž neuplatní vždy, dôležité sú aj okolnosti, za akých boli peniaze vynaložené. Pri posudzovaní právneho režimu vynaloženia nákladov na spoločnú vec je v prvom rade potrebné rozlíšiť, či bola investícia odsúhlasená aj ostatnými spoluvlastníkmi alebo ste postupovali takpovediac „na vlastnú päsť“.

Dohoda o rekonštrukcii a jej dôsledky

Na rekonštrukcii ste sa dohodli, ale ostatní svoju časť neuhradili. Dohoda spoluvlastníkov o podmienkach vynaloženia nákladov na rekonštrukciu či opravu spoločnej veci, je pre investujúceho spoluvlastníka najlepším východiskom. Nemusí byť uzatvorená písomne, súdy pripúšťajú aj konkludentný súhlas ostatných spoluvlastníkov s vynaložením investícií (bližšie napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 6Co/265/2016). Ak ostatní spoluvlastníci s investíciami súhlasili, ale z dôvodu aktuálneho nedostatku finančných prostriedkov nechali uhradiť náklady na práce či materiál vás, vyporiadavajú súdy investície do spoločnej veci v režime ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR, sp.zn. 3Cz 29/79). V praxi to znamená, že ako investujúci vlastník sa môžete domáhať náhrady skutočne vynaložených nákladov od ostatných spoluvlastníkov v sume zodpovedajúcej veľkosti ich podielov na spoločnej veci. Nárok na úhradu pomernej časti nákladov vynaložených na základe dohody spoluvlastníkov treba uplatniť v lehote troch rokov od ich zaplatenia. Toľko totiž trvá jeho premlčacia doba. Neskorším uplatnením práva riskujete stratu vymáhateľnosti nároku kvôli vzneseniu námietky premlčania.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca starostlivosťou a nákladmi

Praktický príklad: Nehnuteľnosť máte v podielovom spoluvlastníctve s jedným spoluvlastníkom. Každý z vás má spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½. Na rekonštrukciu ste vynaložili 10.000,- eur; celková hodnota nehnuteľnosti sa rekonštrukciou zvýšila o 2.000,- eur. Vzhľadom na to, že druhý spoluvlastník s investíciou súhlasil, máte nárok od neho žiadať 5.000,- eur.

Investície bez súhlasu a bezdôvodné obohatenie

Vyporiadanie neodsúhlasených investícií treba riešiť rýchlejšie. Bežný život prináša situácie, v ktorých občas nie je možné získať súhlas ostatných spoluvlastníkov s investíciou do spoločnej veci ani pri najlepšej vôli a snahe. Nejde pritom len o prípady nezhôd medzi spoluvlastníkmi či názorových rozdielov na hospodárenie s vecou. K dohode ohľadom vynaloženia nákladov niekedy nemožno dospieť ani z dôvodu časovej tiesne pri riešení havarijných či iných akútnych stavov. Ak ste vynaložili náklady bez toho, aby ste na to mali súhlas ostatných spoluvlastníkov, bude sa váš nárok na ich náhradu podľa aktuálnej judikatúry riešiť v režime tzv. bezdôvodného obohatenia. Pre stanovenie konkrétnych pravidiel pre vyporiadanie však treba posúdiť aj dôvod vynaloženia investícií. Situácia, v ktorej vás k zaplateniu finančnej čiastky donútila nevyhnutná oprava spoločnej veci, sa bude z právneho hľadiska riešiť inak, ako prípad, v ktorom investície neboli vynaložené za uvedeným účelom a viedli len k zlepšeniu, resp. k zhodnoteniu veci. Ak ste peniaze investovali na nevyhnutnú opravu spoločnej veci, zastáva väčšinová judikatúra (vychádza napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 3766/2011) názor, že svoj podiel môžete žiadať už za trvania podielového spoluvlastníctva. Povinnosť ostatných spoluvlastníkov vydať bezdôvodné obohatenie vzniká podľa súdov už v okamihu vynaloženia týchto nákladov a základ pre určenie výšky nároku bude tvoriť opäť výška vynaložených nákladov, ktorá by sa mala rozdeliť medzi všetkých spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

Praktický príklad: Nehnuteľnosť máte v podielovom spoluvlastníctve s jedným spoluvlastníkom, každý z vás má spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½. Na opravu nehnuteľnosti ste vynaložili 10.000,- eur; celková hodnota nehnuteľnosti sa opravou zvýšila o 1.000,- eur. Druhý spoluvlastník síce s opravou nevyslovil súhlas, ale preukázateľne išlo o nevyhnutnú opravu - máte teda nárok od neho žiadať 5.000,- eur. V prípade investícií, ktoré nemožno označiť ako nevyhnutné, vzniká povinnosť ostatných spoluvlastníkov vydať vám bezdôvodné obohatenie až pri zániku podielového spoluvlastníctva (bližšie viď napr. Obmedzuje vás spoluvlastník? Možnosti riešenia sú rôzne). V tomto prípade sa ale nárok nebude odvíjať od výšky skutočne vynaloženej sumy. Podstatné bude, o koľko sa realizovanými úpravami zvýšila hodnota spoločnej veci, resp. ako sa investíciou zhodnotil spoluvlastnícky podiel neinvestujúceho spoluvlastníka (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 1870/2007). Za účelom zistenia tejto hodnoty sa spravidla nevyhnete nutnosti nechať spracovať znalecký posudok.

Praktický príklad: Nehnuteľnosť máte v podielovom spoluvlastníctve s jedným spoluvlastníkom; každý z vás má spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½. Na úpravy nehnuteľnosti ste vynaložili 10.000,- eur; celková hodnota nehnuteľnosti sa úpravami zvýšila o 1.000,- eur. Druhý spoluvlastník s úpravami nevyslovil súhlas, nešlo ani o nevyhnutné úpravy - máte teda nárok od neho žiadať 500,- eur.

Procesné otázky pri uplatňovaní investícií

Príspevok zaoberajúci sa investíciami do spoločnej veci (t.j. investíciami do veci v podielovom spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých osôb) by nebol kompletný bez aspoň rámcovej analýzy procesných otázok, ktoré pri uplatňovaní investícii do spoločnej veci vznikajú. Mám pritom na mysli najbežnejšiu situáciu, kedy po vynaložení do toho času nevysporiadaných investícii, bude prebiehať súdne konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci. Faktom totiž ostáva, že vo väčšine prípadov spoluvlastníci začínajú poukazovať na nimi vykonané investície až v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu spoluvlastníctva k veci na návrh niektorého z nich v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).

#

tags: #náklady #na #rekonštrukciu #v #podielovom #spoluvlastníctve