Nákup lístkov do kina cez sociálny fond: Podmienky a účtovné aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou nákupu lístkov do kina cez sociálny fond, podmienkami tvorby a čerpania sociálneho fondu, ako aj daňovými a účtovnými aspektmi s tým spojenými. Je určený pre začínajúcich účtovníkov, zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tejto téme.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde stanovuje každému zamestnávateľovi, ktorý má miesto podnikania alebo svoje sídlo na území Slovenskej republiky a zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom alebo služobnom pomere, povinnosť tvoriť sociálny fond. Na účely tvorby sociálneho fondu sa za zamestnanca nepovažuje taká osoba, ktorá síce od zamestnávateľa poberá príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ale nemá so zamestnávateľom uzavretý pracovný pomer, napríklad dohodu o vykonaní práce, konateľ spoločnosti.

Tvorba a zdroje sociálneho fondu

Sociálny fond je tvorený povinným prídelom vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd zamestnancov, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok. Ďalšími zdrojmi fondu sú zdroje podľa zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov: dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ môže dobrovoľne prispievať do sociálneho fondu aj prídelmi z použiteľného zisku (napríklad zo zisku po zdanení a vytvorení príslušných zákonných fondov). Tvorba sociálneho fondu z ďalších zdrojov nie je daňovým výdavkom (nákladom) účtovnej jednotky.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu.

Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm.

Prečítajte si tiež: Elektromobilita na Slovensku

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokovaných cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa ZP, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu, za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ používa sociálny fond na zabezpečenie stravovania, na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, na dopravu do zamestnania a späť, na sociálnu výpomoc, na rekreácie, na doplnkové dôchodkové poistenie a na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Správne teda uvádzate možnosť využitia sociálneho fondu na nákup permanentiek do športových zariadení a organizovanie kultúrnych podujatí.

V rámci realizácie sociálnej politiky poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom zo sociálneho fondu napríklad príspevok na:

Prečítajte si tiež: Zľavy a charita v Kauflande

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
• dopravu do zamestnania a späť,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku, ktorý ja zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Je dôležité poznamenať, že zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok z fondu na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, ale nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.

Príspevok z fondu je možné poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca (manžel/manželka a nezaopatrené deti zamestnanca) a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Možnosti použitia fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom, spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom, či tvorbu a výšku fondu dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví podmienky vo vnútornom predpise.

Daňové aspekty

Podľa § 5 ods. 7 písm. d zákona č. 595/2003 Z.z o dani z príjmov sú od dane oslobodené aj príjmy na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na použitie vlastných zariadení zamestnávateľa, ale aj zariadení na tento účel prenajatých. To znamená, že v prípade, ak využívanie daných zariadení nemáte založené na zmluve o nájme, výdavky za úhradu faktúry v súvislosti s využívaním zariadení konkrétnymi zamestnancami sú považované za príjmy, ktoré nie sú u týchto zamestnancov oslobodené od dane. Teda prostriedky sociálneho fondu použité na dané účely sa rozpočítajú na príslušných zamestnancov a zdania sa ako príjem zo závislej činnosti.

Príspevky, najmä plnenia zo sociálneho fondu sú predmetom dane z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príspevok peňažného alebo nepeňažného charakteru. Pri zdaňovaní príspevku zo sociálneho fondu sa postupuje rovnako ako v prípade zdaňovania mzdy, t. j. zamestnávateľ za zamestnanca odvedie preddavok na daň z príjmov v priebehu kalendárneho roka.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok pre ŤZP

Tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov) sú definované ako príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený, nepodliehajú zdaneniu u zamestnanca (napr. príspevok na stravovanie). Zväčša ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo nie. Z pohľadu zamestnávateľa a jeho daňového plánovania je výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Aj zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príj­mov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Účtovné aspekty

Od 1. januára 2003 sa tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu účtuje na strane MD účtu 527 - Zákonné sociálne náklady a na strane D účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu. V prípade, ak budú sociálny fond tvoriť aj ďalšie zdroje, napríklad peňažný dar, dotácia, účtuje sa na strane MD účtu 221 - Bankové účty alebo 211 - Pokladnica a na strane D účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu. Príspevok zamestnávateľa do sociálneho fondu z použiteľného zisku (§ 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde) je potrebné účtovať na stranu MD účtu 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní a na strane D účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu. Čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu na príspevky zamestnancom sa účtuje na stranu MD účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu a na stranu D účtu 211 - Pokladnica, 221 - Bankové účty.

V prípade, ak vám agentúra predávajúca lístky na športové a kultúrne podujatia vystaví faktúru, zaúčtujte ju na stranu MD účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu a na stranu D účtu 321 - Dodávatelia. Úhrada faktúry sa zaúčtuje na stranu MD účtu 321 - Dodávatelia a na stranu D účtu 221 - Bankový účet. Ak účtovná jednotka má pre sociálny fond zriadený samostatný účet v banke, potom úhradu faktúry vykonajte z tohto účtu - 221 - Bankový účet - analytický pre sociálny fond.

Príklady z praxe

Príklad 1: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpil poukážky na nákup lístkov do kina a poskytol ich zamestnancom. Takéto plnenie nie je u zamestnanca oslobodené od dane z príjmov, a preto mu zamestnávateľ zdaní toto plnenie ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Príklad 2: Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitnes - centra. Uvedené zariadenie si prenajíma 2-krát do týždňa po 4 hodiny. V uvedenom čase môžu zamestnanci toto zariadené využívať. Bude toto plnenie pre zamestnanca zdanené a bude podliehať odvodom (zdravotnému a sociálnemu poisteniu)? Na základe §5 ods.7 písm.

Príklad 3: Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom, tzn.

tags: #nákup #lístkov #do #kina #cez #sociálny