Pracovná Zmluva na Dobu Určitú: Všetko, čo Potrebujete Vedieť

Pracovná zmluva je kľúčový dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak uvažujete o pracovnom pomere na dobu určitú, je dôležité poznať svoje práva a povinnosti. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o pracovnej zmluve na dobu určitú, so zameraním na špecifiká šesťmesačnej zmluvy a zmeny v legislatíve od roku 2010.

Čo je Pracovná Zmluva?

Pracovná zmluva je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá zakladá pracovný pomer. Mnohé bežné inštitúty pracovného práva sú platné, len ak sú zahrnuté v pracovnej zmluve (napríklad skúšobná doba). Podľa § 43 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce je pracovná zmluva základným dokumentom, ktorým vzniká pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Musí byť uzatvorená písomne pred nástupom do práce, inak je neplatná. Zmluva presne určuje druh práce, miesto jej výkonu, deň nástupu do práce a mzdu. Na jej základe vznikajú pracovnoprávne vzťahy s právami a povinnosťami oboch strán.

Podstatné Náležitosti Pracovnej Zmluvy

Pracovná zmluva musí obsahovať nasledovné podstatné náležitosti:

  1. Druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika: Podrobnejšia náplň práce nemusí byť obsahom pracovnej zmluvy, ale je vhodné, aby bola aspoň jej prílohou.
  2. Miesto výkonu práce: Obec, časť obce alebo inak určené miesto, kde zamestnanec trávi prevažnú časť svojej pracovnej doby. Miestom výkonu práce môže byť sídlo alebo prevádzka zamestnávateľa, bydlisko zamestnanca, ale napríklad aj celý kraj alebo celý štát, či niekoľko štátov. V prípade, ak zamestnávateľ príležitostne vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, neuvádza v pracovnej zmluve všetky miesta, kam ho vyšle, ale len to miesto, kde je zamestnanec po väčšinu času (zväčša v konkrétnej prevádzkarni). Právne predpisy nezakazujú, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli aj na viacerých pracoviskách. Príliš všeobecné miesto ako napr. územie Slovenskej republiky neodporúčame, samozrejme pokiaľ sa nejedná o vodiča a podobné pracovné pozície, ktorým takéto všeobecné miesto výkonu práce vyplýva priamo z pracovnej náplne (preprava po celom území Slovenskej republiky a pod.)
  3. Deň nástupu do práce: Deň vzniku pracovného pomeru, ktorý môže byť neskorší ako deň podpísania pracovnej zmluvy.
  4. Mzdové podmienky: Ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, v prípade, ak sa zamestnanec prijíma na plný 40-hodinový úväzok (za týždeň), nemožno dohodnúť mzdu nižšiu ako minimálnu mzdu podľa zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálne mzde. Pre rok 2021 teda platí, že vo vyššie uvedenom prípade nemožno dohodnúť mzdu nižšiu ako 623 eur mesačne (v hrubom), resp. 3,58 eur na hodinu. Zohľadniť tiež treba minimálne mzdové nároky podľa stupňa náročnosti práce.

Ďalšie Dôležité Pracovné Podmienky

Dôležité je, aby v pracovnej zmluve boli dohodnuté aj ďalšie pracovné podmienky ako sú:

  1. Výplatné termíny: Ak nie je dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve inak, mzda sa vypláca mesačne pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca (teda mzdu za marec 2021 zamestnávateľ musí vyplatiť najneskôr do 30. apríla 2021).
  2. Pracovný čas: Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Pokiaľ zamestnanec pracuje striedavo v zmenách v dvojzmennej prevádzke, pracovný čas je najviac 38 a ¾ hodiny týždenne a ak pracuje vo všetkých zmenách v trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke, pracovný čas je najviac 37 a ½ hodiny. Mladiství do 16 rokov môžu pracovať najviac 30 hodín týždenne a mladiství nad 16 rokov maximálne 37 a ½ hodiny týždenne, aj keby mali viacerých zamestnávateľov.
  3. Výmeru dovolenky: Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne, u zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 33 rokov, je výmera dovolenky najmenej 5 týždňov.
  4. Dĺžka výpovednej doby: Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac. V prípade, ak dá zamestnávateľ výpoveď z organizačných dôvodov zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval: a) aspoň rok a menej ako päť rokov, je výpovedná doba najmenej 2 mesiace, b) viac ako päť rokov, je výpovedná doba najmenej 3 mesiace. Ak je zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako rok, daná výpoveď z iných ako organizačných dôvodov, výpovedná doba je najmenej 2 mesiace. Ak dáva výpoveď zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa pracoval aspoň rok, je výpovedná doba najmenej 2 mesiace. V pracovnej zmluve možno dohodnúť dlhšie výpovedné doby, ale nie kratšie.

Ak sú podmienky podľa bodov 4-8 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

Ďalšie Dojednania v Pracovnej Zmluve

Pracovná zmluva môže obsahovať aj iné dojednania:

  1. Skúšobná doba: Musí byť uvedená v pracovnej zmluve, inak neplynie. Skúšobná doba je najviac tri mesiace (pri špecifickom type pracovníkov najviac šesť mesiacov) a nesmie sa predlžovať.
  2. Dohoda o mlčanlivosti: Zamestnávateľ môže zaviazať zamestnanca zachovávať mlčanlivosť napríklad o zákazníkoch zamestnávateľa, výrobnom procese a pod., avšak dohoda o mlčanlivosti, obsahom ktorej by bola povinnosť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach (vrátane mzdových podmienok) a podmienkach zamestnávania, by bola neplatná.
  3. Ďalšie podmienky: Najmä hmotné výhody pre zamestnanca.

Pracovná Zmluva na Dobu Určitú: Špecifiká

Právna úprava pracovného pomeru na dobu určitú je upravená v § 48 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Pracovná zmluva pri pracovnom pomere na dobu určitú musí mať povinne písomnú formu, inak by sa pracovný pomer považoval za uzavretý na neurčitý čas. Za pracovný pomer na dobu neurčitú by sa považoval aj taký pracovný pomer, pri ktorom by nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania. Dĺžku trvania pracovného pomeru na dobu určitú je možno dohodnúť aj iným spôsobom ako konkrétnym dátumom, napríklad skončením prác, skončením rodičovskej dovolenky alebo materskej dovolenky inej zamestnankyne, prípadne iným spôsobom.

Maximálna Dĺžka a Opakované Predĺženie

Od 1. marca 2010 došlo k úprave rozsahu maximálne možného dohodnutia doby určitej, ako aj k zredukovaniu a úprave podmienok ďalšieho alebo dlhšieho dojednania doby určitej. V súčasnosti je pracovný pomer na dobu určitú možné dohodnúť najdlhšie na dobu dvoch rokov. V rámci týchto dvoch rokov je možné ju dvakrát predĺžiť alebo opätovne dohodnúť.

Príklad:

  • Pracovný pomer sa priamo v písomnej pracovnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom dohodol dňa 1. 5. 2010 na dobu určitú dva roky (do 30. 4. 2012).
  • Pracovný pomer sa dohodol na dobu určitú od 1. 5. 2010 do 30. 4. 2011, teda na dobu jedného roka. Dňa 30. 4. 2011 sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na jeho predĺžení dodatkom k pracovnej zmluve, a to do 30. 11. 2011. V rámci ustanoveného limitu maximálne dvoch rokov sa teda zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na prvom predĺžení pracovného pomeru na dobu určitú. Dňa 30. 11. 2011 pracovný pomer zamestnanca skončil. Avšak opakovane sa zamestnávateľ so zamestnancom v novej pracovnej zmluve dohodli na pracovnom pomere na dobu určitú od 1. 1. 2012 do 30. 4. 2012. Takáto dohoda je možná, pretože posudzovaná doba je maximálne dva roky (od 1. 5. 2010 do 30. 4. 2012) a v rámci tejto doby zamestnávateľ využil plne svoje oprávnenie a maximálne dvakrát upravil dobu určitú.

Prechodné Ustanovenia

Novela Zákonníka práce upravila aj prechodné ustanovenia s tým, že pracovné pomery na dobu určitú uzatvorené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010 (to znamená, že sa považujú za platne uzatvorené aj po 1. marci 2010), ale ďalej sa spravujú už novými ustanoveniami Zákonníka práce.

Príklad:

  • Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú tri roky od 1. 1. 2009. Aj po novele Zákonníka práce účinnej od 1. 3. 2010 sa na dohodnutom pracovnom pomere nič nemení a pracovný pomer (ak neskončí skôr z iných dôvodov) sa skončí uplynutím dohodnutej doby 31. 12.
  • Pracovný pomer uzatvorený od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 bol v posledný deň predĺžený do 31. 12. 2010. Ani v tomto prípade sa nič nemení, pretože v súlade s vtedy platnými predpismi zamestnávateľ využil možnosť raz predĺžiť pracovný pomer, aj keď nevyužil celkovú možnosť trvania pracovného pomeru do troch rokov. Ďalšie, druhé predĺženie tohto pracovného pomeru, ktoré síce umožnila novela Zákonníka práce, už však nemôže zamestnávateľ využiť, pretože po 1. 3.
  • Pracovný pomer uzatvorený od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009 bol v posledný deň predĺžený do 30. 6. 2010. V tomto prípade platí dojednanie doby určitej, avšak ešte 30. 6. 2010 môže zamestnávateľ využiť novú úpravu § 48 a môže druhýkrát predĺžiť pracovný pomer na dobu určitú, avšak už len do 31. 12.

Výnimky z Obmedzení

Existujú dôvody, ktoré umožňujú ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú nad ustanovený limit. Ustanovenia § 48 ods. 4, 6 a 9 Zákonníka práce upravujú dôvody, v prípade ktorých mohol byť pracovný pomer predĺžený alebo opätovne dohodnutý na dlhšiu dobu, ako je maximálna doba dvoch rokov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Dôvody pre predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú:

  1. Zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, práceneschopnosti alebo neplateného voľna: V pracovnej zmluve musí byť uvedené, že pracovný pomer na dobu určitú sa uzatvára z dôvodu zastupovania s presným určením zastupovaného, dôvodu zastupovania a doby určitej.
  2. Výkon prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období (sezónne práce): Sú to práce závislé od striedania ročných období, ktoré sa každý rok opakujú, ale nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku. Ide napr. o práce v poľnohospodárstve, cestovnom ruchu, čiastočne aj stavebné práce.
  3. Výkon prác umeleckého charakteru: Ak je podmienkou vykonávania dohodnutého druhu práce ustanovenou právnymi predpismi alebo zamestnávateľom splnenie kvalifikačných predpokladov - hudobníci, herci, výtvarníci a pod.

Dôsledky Nedodržania Zákonných Podmienok

Je dôležité, aby si každý zamestnávateľ zvážil dosah úpravy pracovného pomeru na dobu určitú na jeho činnosť a uplatňoval už nové znenie Zákonníka práce najmä pri predlžovaní a opätovnom uzatváraní týchto pracovných pomerov. Ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu (nebola dohodnutá písomne, boli využité zaniknuté výnimky, neboli uvedené výnimky v pracovnej zmluve a pod.), pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas.

Pracovný Pomer na Dobu Určitú: Skončenie a Odstupné

Pracovný pomer na dobu určitú končí právnou udalosťou, ktorou je uplynutie času. Na to, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím tejto doby, nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov a zároveň platí, že zamestnávateľ nemá ponukovú povinnosť iného voľného pracovného miesta.

Zamestnanec, ktorému skončil pracovný pomer na dobu určitú uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, nemá nárok na odstupné. Ak by však pred uplynutím dojednanej doby došlo k skončeniu pracovného pomeru (z dôvodov uvedených v § 76 Zákonníka práce, napr. z organizačných dôvodov zamestnávateľa), zamestnancovi by vznikol nárok na vyplatenie odstupného.

Vzor Pracovnej Zmluvy

Pracovná zmluva uzatvorená podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákonník práce“) (ďalej aj ako „zmluva“)

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

Zamestnávateľ:

  • Obchodné meno:
  • Sídlo:
  • DIČ:

(ďalej ako „zamestnávateľ")

Zamestnanec:

  • Meno a priezvisko:
  • Bydlisko:
  • Dátum narodenia:

(ďalej ako „zamestnanec")

(Zamestnávateľ a zamestnanec ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý jednotlivo ako „zmluvná strana“).

Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na založení pracovného pomeru touto písomnou pracovnou zmluvou a za týchto podmienok:

Článok I

Druh práce a miesto výkonu práce

  1. Zamestnanec sa prijíma do pracovného pomeru na výkon práce:
  2. Miesto výkonu práce:

Článok II

Doba trvania zmluvy

  1. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Skúšobná doba môže byť dohodnutá najdlhšie na 3 mesiace. U vedúceho zamestnanca je najviac 6 mesiacov.
  2. Deň nástupu do zamestnania je stanovený:
  3. Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú do:
  4. Skúšobná doba je medzi zmluvnými stranami dohodnutá v trvaní troch mesiacov.
  5. Zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť: písomnou dohodou, písomnou výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, skončením v skúšobnej dobe.
  6. V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
  7. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je jeden mesiac.
  8. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je: dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
  9. V prípade, ak je daná výpoveď z iných dôvodov ako uvedených v odseku 4 tohto článku, je výpovedná doba dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
  10. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.
  11. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Článok III

Mzda a mzdové podmienky

  1. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu.
  2. Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli na mzde zamestnanca vo výške ,- EUR mesačne (slovom: ) brutto.
  3. Zmluvné strany sa dohodli, že v uvedenej mzde je zohľadnená i prípadná práca nadčas, a to v rozsahu 150 hodín práce nadčas v kalendárnom roku.
  4. Zmluvné strany sa dohodli, že za dobu práce vo sviatok zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancovi mzdové zvýhodnenie k dosiahnutej mzde , a to vo výške 100% priemerného zárobku.
  5. Za dobu nočnej práce patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške .
  6. Za dobu práce v sobotu a v nedeľu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške .
  7. Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sú splatné za mesačné obdobie pozadu. Termín výplaty mzdy je najneskôr 3. kalendárny deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. V prípade, že výplatný termín pripadne na deň pracovného pokoja alebo vo sviatok, dochádza k výplate mzdy v najbližší pracovný deň predchádzajúci výplatnému termínu.
  8. Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sa so súhlasom zamestnanca uskutočňujú bezhotovostným prevodom na zamestnancom určený bankový účet uvedený v úvode tejto zmluvy pri označení zamestnanca.
  9. K základnej mzde môže byť zamestnancovi vyplatená ročná odmena vo výške % zo stanovenej mzdy. Podmienkou pre vyplatenie ročnej odmeny je splnenie kritérií pre vyplatenie ročnej odmeny v zmysle nastaveného obchodného plánu. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca s kritériami pre vyplatenie ročnej odmeny za príslušný kalendárny rok najneskôr do 3. mesiaca príslušného roku.
  10. Zmluvné strany sa dohodli, že ročná odmena, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok v zmysle tejto zmluvy, môže byť rozhodnutím štatutárneho orgánu spoločnosti zamestnávateľa krátená, a to v prípade, že zamestnanec svojím rozhodnutím, nečinnosťou alebo zanedbaním plnenia pracovných povinností spôsobil alebo mohol spôsobiť zamestnávateľovi škodu.
  11. Za splnenie mimoriadnej úlohy pre ďalší rozvoj zamestnávateľa môže štatutárny orgán spoločnosti zamestnávateľa priznať zamestnancovi mimoriadnu odmenu.

Článok IV

Dovolenka

  1. Základná výmera dovolenky zamestnanca je najmenej štyri týždne.
  2. Ak zamestnanec do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, alebo ak sa zamestnanec trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky najmenej päť týždňov.
  3. Ak zamestnanec s pružným pracovným časom čerpá dovolenku, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
  4. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.
  5. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
  6. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Článok V

Povinnosti zamestnanca

Zamestnanec sa zaväzuje:

  1. zachovať dôvernosť informácií o obchodoch, podnikateľských zámeroch a o podnikateľskej činnosti zamestnávateľa, ako aj akékoľvek iné informácie, ktoré by mohli akokoľvek ohroziť záujmy zamestnávateľa, a to aj počas obdobia 2 rokov po ukončení pracovného pomeru v zmysle pracovnej zmluvy;
  2. zachovať dôvernosť informácií o obchodných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých v súvislosti s výkonom práce podľa tejto alebo pracovnej zmluvy získa vedomosť a ktoré majú zostať utajené ako obchodné tajomstvo.
  3. Zamestnanec sa zaväzuje, že nebude využívať dobré meno zamestnávateľa pre získavanie vlastného alebo cudzieho prospechu, ktorý by inak nebol dosiahnuteľný.
  4. Zamestnanec sa zaväzuje, že nebude pre zamestnávateľa, bez jeho súhlasu, zabezpečovať dodanie tovarov alebo služieb, ak by dodávateľom bola osoba, na ktorej podnikaní sa zamestnanec priamo alebo nepriamo zúčastňuje.
  5. Zamestnanec sa zaväzuje, že v období platnosti tejto zmluvy nebude: vo vlastnom mene alebo na vlastný účet vykonávať obchody, ktoré by boli v rozpore s internými normami zamestnávateľa, postupovať tak, aby získal na úkor zamestnávateľa pre seba alebo iného neoprávnenú výhodu a nebude za týmto účelom prijímať žiadny prospech.
  6. V prípade porušenia uvedených povinností je zamestnanec povinný nahradiť všetku škodu, ktorú by svojím konaním zamestnávateľovi spôsobil. EUR.

Článok VI

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný:

  1. prideľovať zamestnancovi prácu podľa tejto pracovnej zmluvy,
  2. zaplatiť mu za vykonanú prácu dohodnutú mzdu,
  3. vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh zamestnanca,
  4. dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi a touto pracovnou zmluvou.
  5. Zamestnávateľ v súlade so zákonníkom práce oboznámil zamestnanca pri nástupe do zamestnania so všetkými predpismi na výkon práce zamestnanca sa vzťahujúcimi, a to ako všeobecne záväznými právnymi predpismi, tak aj internými predpismi platnými u zamestnávateľa.

tags: #pracovná #zmluva #na #dobu #určitú #6

Ďalšie články