Nákup poľnohospodárskej pôdy a podmienky jej prenájmu na Slovensku

Otázky prístupu k pôde, systém priamych dotácií na hospodárenie na pôde, otázka potravinovej bezpečnosti a ďalšie otázky súvisiace s pozemkovým vlastníctvom a nájmom poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskych podnikov sú v súčasnosti veľmi vypuklou otázkou.

Právny rámec nájmu poľnohospodárskej pôdy

Nájom pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Tento zákon upravuje podmienky nájmu poľnohospodárskej pôdy a stanovuje práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov. Písomná nájomná zmluva na poľnohospodársky pozemok sa vyžaduje od 1.5.2018. Do tohto dátumu postačovala aj zmluva ústna.

Doba nájmu

Doba nájmu je upravená v § 8 zákona. Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. S účinnosťou novely už nie je možné automatické predĺženie nájomnej zmluvy, ako to bolo možné pred novelou. Uvedené sa dotýka aj zmlúv uzavretých pred novelou.

Zmeny v nájomnom

Novela zavádza aj možnosť pomernej úpravy nájomného v prípade zmien priemerných cien poľnohospodárskych výrobkov. Uvedené vyplýva z § 10 ods.

Skončenie nájmu

Novela upravila aj skončenie nájmu, pričom pri nájme na neurčitý čas je zmluvu možné vypovedať len písomne a s výpovednou lehotou piatich rokov. Uvedené vyplýva z § 12 ods.

Prečítajte si tiež: Elektromobilita na Slovensku

Podnájom

Ak to nájomná zmluva na pozemok uzavretá s prenajímateľom nezakazuje, môže nájomca dať poľnohospodársky pozemok do podnájmu. Nájomca má povinnosť oznámiť prenajímateľovi do 30 dní spôsob a čas podnájmu.

Povinnosti nájomcu

Podľa zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy je znenie §14 nasledovné:

• Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.
• Nájomca je povinný viesť evidenciu pozemkov.
• Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky.
• Okresný úrad vedie evidenciu.
• Podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií podľa odsekov 2 a 3, ako aj stanovenia obvyklej výšky nájomného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MPRV SR.

Predaj poľnohospodárskej pôdy

Na rozdiel od nájmu poľnohospodárskej pôdy je jej predaj upravený v samostatnom zákone č. 140/2014 Z. z. Týmto zákonom je poľnohospodárska pôda definovaná ako „produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.“ Zákon zároveň obsahuje aj negatívnu definíciu, čiže vymedzuje, čo poľnohospodárskym pozemkom nie je.

Podmienky predaja

Zákon umožňuje za zákonných povinností aj predaj poľnohospodárskeho pozemku cudzincovi. Zákon teda uvádza aj možnosti prevodu inej osobe ako osobe uvedenej v bodoch a) a ž c). Ďalšou podmienkou na nadobudnutie poľnohospodárskej pôdy touto osobou je, že sú splnené dve oznamovacie povinnosti:

• Povinnosť zverejnenia ponuky týkajúcej sa prevodu poľnohospodárskej pôdy a to aspoň na dobu 15 dní.
• Povinnosť zverejnenia ponuky týkajúcej sa prevodu poľnohospodárskej pôdy v rovnakom čase v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, na jej úradnej tabuli.

Overovanie podmienok nadobudnutia

To, či sú splnené podmienky vo veci nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy overuje okresný úrad nachádzajúci sa v obvode predmetného pozemku. Žiadosť o overenie podáva okresnému úradu nadobúdateľ a to ešte pred podpisom zmluvy o prevode. Okresný úrad má lehotu 30 dní na posúdenie žiadosti a vydanie osvedčenia. Tá však môže byť predĺžená až na 60 dní.

Prečítajte si tiež: Zľavy a charita v Kauflande

Obmedzenia nadobúdania

Zákon zakazuje nadobudnúť poľnohospodársky pozemok štátu, občanovi štátu, fyzickej osobe s pobytom alebo právnickej osobe so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje občanom Slovenskej republiky, fyzickým osobám s pobytom v Slovenskej republike ani právnickým osobám so sídlom v Slovenskej republike nadobúdať vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku; uvedené sa nevzťahuje na dedenie poľnohospodárskeho pozemku.

Nález Ústavného súdu SR

Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Ústavou. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (10.2.2019) stratili tieto ustanovenia účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stratia po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj svoju platnosť. Aktuálne znenie zákona č. 140/2014 Z. z.

Slovenský pozemkový fond a nájomné zmluvy

S účinnosťou od 1.7.2023 ak je prenajímateľom poľnohospodárskeho pozemku Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“), je oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy aj pred uplynutím dohodnutého času, ak nájomca nevyužíva prenajaté pozemky alebo len niektorý z nich riadnym spôsobom na dohodnutý účel a so starostlivosťou riadneho hospodára.

Podmienky prenájmu od SPF

Pozemok na poľnohospodárske účely prenajíma fond osobám, ktorých predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba alebo ktorých činnosť súvisí s poľnohospodárskou činnosťou. Pozemok funkčne spätý s nehnuteľnosťou určenou na poľnohospodárske účely prenajme fond prednostne vlastníkovi takejto nehnuteľnosti; nehnuteľnosťou na účely tohto nariadenia vlády sa rozumie funkčná budova alebo stavba slúžiaca poľnohospodárskej výrobe alebo lesnej výrobe alebo stavba, ktorá je na základe podnikateľského zámeru určená na poľnohospodársku výrobu.

Ak počas nájmu pozemku dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu, k predaju väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho nájomcu alebo k zlúčeniu alebo splynutiu podniku, fond môže do šiestich mesiacov od tejto skutočnosti odstúpiť od zmluvy, ak si nadobúdateľ neplní zmluvné záväzky vo vzťahu k fondu alebo nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok pre ŤZP

Ak nájom skončí podľa § 14 ods. (1) Fond prenajme pozemok mladému poľnohospodárovi alebo poľnohospodárovi, ktorý spĺňa podmienky malého podniku alebo mikropodniku podľa § 14 ods. 1. 2. 3.

Ak doterajší nájomca spĺňa podmienky podľa § 14 ods. 12 zákona alebo podľa osobitného predpisu, k žiadosti o nájom priloží čestné vyhlásenie o plnení podmienok podľa odseku 1 písm. a) alebo písm.

Záujemca o nájom pozemku podľa odseku 1 v žiadosti, ktorej vzor uverejní fond na svojom webovom sídle, uvedie obec, katastrálne územie, čísla listov vlastníctva alebo iných listín, na ktorých sú v katastri nehnuteľností zapísané pozemky, ktoré záujemca o nájom pozemku podľa odseku 1 vlastní a obhospodaruje. a) výpis z vinohradníckeho registra alebo výpis z registra ovocných sadov a chmeľníc, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. b) rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry o poskytnutí priamych podpôr podľa osobitných predpisov, ak pestuje špeciálne plodiny na výmere väčšej ako 0,3 ha, alebo čestné vyhlásenie, že pestuje špeciálne plodiny na výmere najviac 0,3 ha, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. c) rozhodnutie o registrácii prevádzkarne, rozhodnutie o registrácii prvovýrobcu, rozhodnutie o registrácii maloobchodnej prevádzkarne alebo rozhodnutie o schválení prevádzkarne pre produkty živočíšneho pôvodu, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 1 písm.

Ak doterajší nájomca spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, k žiadosti o nájom priloží čestné vyhlásenie o plnení podmienok podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. d) založenia trvalých porastov pri splnení podmienok podľa § 2 ods. d) založenia trvalých porastov pri splnení podmienok podľa § 2 ods.

Zámena pozemkov

Pozemky zamieňané podľa odseku 1 musia byť porovnateľné. Porovnateľnosť sa posudzuje najmä podľa polohy, veľkosti, tvaru, druhu a hodnoty pozemkov. Pozemky ponúknuté fondu na zámenu podľa odseku 1 písm.

Aktuálne problémy a výzvy v oblasti nájmu a vlastníctva pôdy

Veľmi vypuklou otázkou sa stáva otázka prístupu k pôde, systém priamych dotácií na hospodárenie na pôde, otázka potravinovej bezpečnosti a ďalšie otázky súvisiace s pozemkovým vlastníctvom a nájmom poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskych podnikov.

Komora pozemkových úprav by mala podstatne rýchlejšie a pragmatickejšie reagovať na potreby vlastníkov pôdy, samostatne hospodáriacich roľníkov, rodinných fariem alebo malých poľnohospodárskych podnikov. Poľnohospodárstvo sa zmenilo na priemysel a od sofistikovaných a plánovaných priemyselných odvetví sa líši len vyšším rizikom vyplývajúcim viac menej z katastrofických poveternostných podmienok.

Jedinou šancou ako nastoliť poriadok a korektné vzťahy s neférovými užívateľmi pôdy sú verejné informácie a využívanie tých informačných prostriedkov. Preto je nutná znalosť informačných technológií a vysoká miera ich využívania pre všetkých, aj malých užívateľov pôdy a vlastníkov. Nedostatok informácií má za následok aj to, že samotní vlastníci si nedokážu overiť, kto na ich pozemkoch hospodári, ak máte záujem o pôdu, tak neviete zistiť, kto ešte nemá svoju pôdu prenajatú.

Pri projektoch pozemkových úprav nebolo absolútnou prioritou hospodárenie na pôde. To neznamenalo, že sme nerešpektovali záujmy užívateľov na priestorové usporiadanie nových pozemkov, ale náš vzťah sa spravidla ukončil Zásadami prechodu na nové hospodárenie.

Celá filozofia zmien zákonov v posledných rokoch sa riadilo predstavou, že pôda patrí tým, ktorí na nej hospodária: „Odmietame názor časti ekonómov, že pôda je tovarom, súkromným vlastníctvom, ktorý môže ktorýkoľvek majetný človek slobodne kúpiť a vlastniť ju i v prípade, že ju nevyužíva na podnikanie, bývanie alebo na iné celospoločensky potrebné účely (napr. infraštruktúra, doprava, kultúrne a rekreačné účely a pod.)“ (Hraško, 2017). Túto predstavu si osvojilo pri argumentácii dôvodov na zmenu zákona.

Myslíme si, že vlastníctvo pôdy je nezávislé od hospodárenia na pôde a že hospodárenie na pôde a jej využívanie je dostatočne limitované zákonmi a pravidlami. Len ich treba dôsledne využívať a rešpektovať historický stav.

Dôsledky zmien týchto zákonov vedú k monopolizácii nájomných vzťahov, v konečnom dôsledku zníženiu ceny a prístupnosti k pôde, zníženie ceny nájmov pozemkov, nevyváženosť vlastníckych a užívacích vzťahov. Dôsledkom je aplikácia GSAA, kde je úplná ignorancia vlastníctva. Ak sa argumentuje tým, že kontrola nájomných zmlúv sa robí až pri sporoch o kultúrne diely, tak je predpoklad, že dôjde k dohode o rozdelení sfér vplyvu a žiadne kontroly sa nevykonajú.

Aj programové vyhlásenie vlády hovorí „Vláda bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity a bude hľadať ďalšie možnosti nákupu pôdy pre domácich poľnohospodárov. Podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou.“, čo je takmer v rozpore s vyššie uvedenými zmenami zákonov č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy, č.140/2014 Z.z. o predaji poľnohospodárskej pôdy a 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, a to nehovorím o jeho diskriminačnom charaktere.

Preto sa v súčasnej dobe požaduje, aby komora pozemkových úprav ponúkla nové možnosti využitia pozemkových úprav, ktoré by umožnili racionálne hospodárenie na pôde a súčasne by sa prispôsobili podmienkam, ktoré majú záujemcovia o hospodárenie na pôde. Mnohí z nich majú svoje pozemky roztrúsené po celom katastri, nemôžu ich užívať, lebo nájomné zmluvy obsahovali aj podmienku, že po predaji prejdú na nového vlastníka, majú síce dostatočné výmery, ale ich spoluvlastníci alebo nájomcovia im bránia a preto by takéto možnosti privítali.

Samozrejme, mnohé veci závisia od nich samých a svojimi aktivitami a príkladom môžu byť vzorom pre správanie sa v celom agrosektore. V prvom rade by mali vytvárať skupiny užívateľov, ktorí budú jednotne požadovať zmeny, prípadne spoločne hospodáriť formou spoločne obhospodarovaných nehnuteľností alebo spoločností s majetkovou účasťou vlastníkov. To umožňuje nový typ prístupu k pozemkovým úpravám, ich zjednodušenie, zlacnenie a zrýchlenie.

Z vyššie uvedeného sa dá vydedukovať, že pozemkové úpravy požadujú nové formy, ktoré poskytnú všetky výhody štandardných pozemkových úprav, vrátane vysporiadania malých podielov, umožnia ukončenie existujúcich nájomných vzťahov pre nových užívateľov, ktorí sú členmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a spoločností s majetkovou účasťou vlastníkov pozemkov. Už dávnejšie som navrhoval, aby sa vytvorili „zjednodušené pozemkové úpravy“, v ktorých by sa parcely právneho stavu vyhlásili sa nové parcely projektu, teda zjednotenie parciel operátu C a E, s malými úpravami, zrušením malých parciel alebo pozemkové úpravy, kde by sa pre niektoré projekčné bloky alebo ich časti vytváralo podielové vlastníctvo podľa výmer vlastníkov v danom bloku.

Druhá cesta k pozemkovým úpravám vedie cez dôsledné využitie zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy a zákona č.162/1995 Z.z. o katastri. Tieto dva zákony spolu požadujú, aby všetky nájomné zmluvy boli zapísané v údajov katastra nehnuteľností bez toho, aby vláda vydala usmernenie o ich evidencii. Poznám užívateľov, ktorí to robia a myslím, že toto je cesta k verejnej a aj odbornej kontrole prideľovania priamych dotácií, ukončenia chaosu vo vlastníckych vzťahoch a v konečnom dôsledku aj zvýšenému záujmu a požiadavke na vykonávanie pozemkových úprav.

Zviazanie výmer žiadostí na priame platieb priamo s automatickou kontrolou nájomných zmlúv parciel C a E v údajoch katastra identifikovaných na kultúrne diely by bola len čerešničkou na torte a viedla by k nastoleniu poriadku nielen v priamych platbách, ale aj v nájomných a vlastníckych vzťahoch.

Samozrejme, že ak štát bude mať záujem o zápis nájomných zmlúv do katastra, tak by to mal nejakým spôsobom podporiť, napríklad odpustením platby za vklad do katastra v presne stanovenom termíne, napríklad do konca tohto kalendárneho roku.

Zmeny zákonov však boli vykonávané podľa potreby alebo reagovali na meniace sa podmienky, bez koncepcie a preto vytvárajú dvojsečnú zbraň, a preto je dôležité, aby sa pri ich využívaní dbalo na to, aby boli dodržiavané hlavne malými užívateľmi. Tí by mali stať svedomím vidieka a mali by byť ako spoločenstvo silou, ktorá dokáže uzavrieť dohody, ktoré budú pre všetkých prospešné. A prospešné budú aj tých, ktorí svoje pozemky len prenajímajú, lebo aj ich podpora je pri presadzovaní zmien dôležitá.

Odporúčania pre SHR a malé podniky

Moje odporúčanie sa týka hlavne SHR a malých podnikov, na vklad do katastra dávajte zmluvy s minimálne overeným podpisom. Ak to budú robiť malí užívatelia, tak to budú musieť všetci.

V zmluvách o nájme by mal byť okrem základných informácií uvedené, kto platí vklad do katastra, najvhodnejšie je aby to robil nájomca, lebo to môže robiť hromadne a teda lacnejšie. V zmluvách by mala byť jednoznačne uvedená výmera pozemkov, ktorá je v danom okamihu identifikovaná na plochy LPIS, prípadne podmienky, za ktorých si prenajíma aj ostatné plochy a podobne.

Zákon o katastri nehnuteľností

Druhý zákon je zákon č.162/1995 z. z. o katastri, ktorý hneď v §1 uvádza:

• Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

Záznam práv k nehnuteľnostiam

Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Priestupky

Tento zákon rieši aj priestupky v §74. Pokuty síce nie sú vysoké, ale keď ich je veľa, tak sa môže stať nástrojom na nenásilné prinútenie plnenia povinností na zápis nájomných zmlúv do katastra. Nástroj by bolo možné použiť na identifikáciu subjektov, ktoré nemajú uzavreté nájomné zmluvy, ale požiadali o priame platby - a neplnenie týchto povinností by ich priamo diskvalifikovalo.

Príklady priestupkov

• Neohlási zmeny údajov katastra týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo držiteľom, alebo nájomcom, v lehote ustanovenej týmto zákonom.
• Nepredloží na výzvu okresného úradu v určenej lehote podklady na zápis údajov o nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo nájomcom.
• Úmyselne ohlási okresnému úradu nepravdivé údaje týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo držiteľom, alebo nájomcom.

Výsledkom požiadavky na zápis nájomných do údajov katastra nehnuteľností bude možná verejná a aj automatická kontrola žiadostí o priame platby.

Ďalšou požiadavkou by malo byť sprístupnenie údajov LPIS v geodetickej presnosti pre odbornú verejnosť, teda projektantov pozemkových úprav a geodetov. Do aplikácie GSAA by mali pribudnúť funkcie exportu a importu hraníc užívania pre využitie pre externé a geodetické určenie hraníc užívania.

Na základe vyššie uvedených požiadaviek, by boli verejne kontrolovateľné nielen údaje priamych platieb, ale aj informácie o nájomných zmluvách, ľahko by sa identifikovali vlastníci bez nájomných zmlúv, lebo aj to je dôležité, aby sa im vyplácal nájom, v opačnom prípade sa jedná o nezákonné obohacovania a to v niektorých prípadoch až 10 rokov dozadu, ľahko by sa identifikovala relatívna neplatnosť nájomných zmlúv na parcelách a podobne.

Spolu s využitím informácií o platení miestnych daní by sa identifikovali vlastníci, za ktorých užívatelia platia miestne dane za poľnohospodárske pozemky len preto, aby neboli vlastníci informovaní o svojom majetku, pričom platia aj za pozemky, ktoré sa na poľnohospodársku výrobu nepoužívajú. Obce v tom majú jasno - za všetku pôdu v katastri sú dane zaplatené. Ak by obce k tomu, aby prijali miestne dane od užívateľov kontrolovali aj informácie o nájomných zmluvách, alebo ich považovať ako dobrovoľnú starostlivosť o tieto plochy.

Spoločne obhospodarované nehnuteľnosti

Spoločne obhospodarované nehnuteľnosti sú typ pozemkového spoločenstva, ktoré možno založiť vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností za účelom ich spoločného racionálneho obhospodarovania, pričom každý zostáva vlastníkom svojich nehnuteľností. Druhou formou je vytvorenie spoločenstva s majetkovou účasťou (pozemky) s rovnakým cieľom. Obe tieto právne formy hospodárenia by mali zakladať právo na výpoveď nájomnej zmluvy s výpovednou lehotou 1 rok. Tieto spoločnosti by ľahšie riešili využitie §12a zákona č.504/2003 Z.z. nakoľko ich vnútorné rozdelenie by si riešili vo svojej réžii.

Počet a rozsah spoločenstiev v jednotlivých katastroch alebo obciach nie je obmedzený, môžu ho tvoriť rôzne rodiny a skupiny vlastníkov. Z pohľadu pozemkových úprav vytvárajú požiadavky na väčšie pôdne celky, reprezentujú ucelené skupiny účastníkov s rovnakými požiadavkami, ktoré vychádzajú z predpokladov na efektívne a racionálne hospodárenie na pôde. Na druhej strane predstavujú aj obranu, lebo sú nezrušiteľné, lebo tieto spoločnosti sú organizáciou, nehľadiac na to, že plnia aj iné spoločenské úlohy.

Pozemkové úpravy a ich význam

Ak požadujeme od pôdy funkcie, ktoré presahujú individuálne záujmy, tak musíme nájsť cestu, ako nájsť kompromis medzi vlastníctvom a spoločenským záujmom, ako nahradiť vlastníctvo spoločensky potrebných štruktúr vlastníctvom objektov, ktoré sú využiteľné na uspokojovanie individuálnych potrieb vlastníkov. Na riešenie týchto problémov sú určené predovšetkým pozemkové úpravy.

Spracovanie pozemkových úprav sa rozdeľuje do niekoľkých etáp. Pri príprave a spracovaní projektu je dôležitý prípravný výbor a predstavenstvo združenia účastníkov pozemkových úprav - z tohto pohľadu sú predstavenstvá spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a spoločností s majetkovou účasťou, čo podstatne zjednodušuje konanie o pozemkových úpravách. Predstavenstvá môžu implicitne mať splnomocnenia na činnosti v konaní o pozemkových úpravách, napríklad na základe stanov.

Etapy, ktoré je nutné v projekte vykonať je určenie obvodu, meranie polohopisu, prípadne výškopisu, ocenenie pozemkov. Z vyššie uvedeného vyplývajú aj dlhodobé ciele, ktoré by sme mali sledovať. Je to predovšetkým systém automatických dotácií z údajov katastra, samotné pozemkové úpravy, zjednodušené, vyrovnanie v peniazoch pre spoluvlastníkov a nájomcov a zabezpečenie systematickej podpory zo zdrojov SPF pre pozemkové úpravy, získanej zvýšením nájomného na priemerné hodnoty podľa Zelenej správy MPRV SR.

Návrhy na zlepšenie situácie v oblasti nájmu a vlastníctva pôdy

1. Zápis nájomných zmlúv do katastra nehnuteľností formou vkladu. Zápis písomne uzavretých nájomných zmlúv je nevyhnutná podmienka. Požadovať aby boli notársky overené by bolo v tomto čase neriešiteľné a nerealizovateľné, ale je to ideálny stav, ktorý by sme mali dosiahnuť.
2. Zvýšenie maximálnej výmery na vyrovnanie v peniazoch na poľnohospodárskej pôde do 2000 m2 a možnosť vyrovnania v peniazoch za známych vlastníkov s neznámym pobytom pre spoluvlastníkov na pozemku a alebo vlastníka susedného pozemku, v prípade záujmu viacerých záujemcov podľa pomeru podielov alebo výmery na pozemkoch. Doteraz bolo možné realizovať vyrovnanie v peniazoch len v prospech štátu, obce alebo investora pozemkových úprav.
3. V prípade náhradných pozemkov podľa §15 zákona.

tags: #nakup #504 #a #teraz #prenajom #podmienky