Invalidný dôchodok a práca v chránenej dielni: Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na Slovensku

V súčasnom svete, kde sa stretávame s rôznymi výzvami na trhu práce, je dôležité venovať pozornosť občanom so zdravotným postihnutím a hľadať spôsoby, ako ich aktívne zapojiť do pracovného procesu. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím je dôležitou súčasťou sociálnej politiky štátu. Cieľom je umožniť týmto občanom aktívne sa zapojiť do pracovného života a zabezpečiť im rovnaké príležitosti ako ostatným občanom. Zákony a predpisy na Slovensku vytvárajú právny rámec na podporu zamestnávania týchto občanov a snažia sa im zabezpečiť vhodné pracovné podmienky.

Legislatívny rámec zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Snaha o zapojenie občanov so zdravotným postihnutím do pracovného procesu je podporená viacerými zákonmi. Kľúčovým je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý bol v priebehu rokov novelizovaný s cieľom zlepšiť možnosti uplatnenia sa tejto skupiny občanov na trhu práce. Medzi ďalšie dôležité právne predpisy patria:

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý definuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím (§ 158 a 159). Podľa § 158 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zamestnávať zamestnancov so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať im výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie a starať sa o jej zvyšovanie.

• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý umožňuje zamestnávateľom využívať určité výhody pri zamestnávaní zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou (§ 12).

• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý upravuje invaliditu a s ňou súvisiace nároky.

  Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Definícia občana so zdravotným postihnutím a invalidita

Podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je občanom so zdravotným postihnutím občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Dôležité je rozlišovať medzi občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a zdravotne ťažko postihnutým, pretože tieto pojmy nie sú synonymá. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) definuje invaliditu ako dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu sa určuje v percentách posudkovým lekárom.

Nárok na invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok vzniká fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou a má potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Podmienky vzniku nároku upravuje § 72 ZSP. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, vydáva príslušný orgán preukaz. Funkčná porucha je definovaná ako nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý trvá dlhšie ako 1 rok. Mieru funkčnej poruchy na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudzuje posudkový lekár úradu práce, ktorý určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa sa vzťahujú na zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektoru.

Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu získanie potrebnej kvalifikácie. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mohol dosahovať rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci. Zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase.

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné - za zamestnanca s ťažkým zdravotným postihnutím odvádza o polovicu nižšie odvody na zdravotné poistenie a môže naňho poberať rôzne príspevky.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov

Zamestnávateľ je povinný oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni zmeny platiteľa poistného za svojich zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priznáva postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.

Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.

Príspevky na podporu chránených dielní a pracovísk

• Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska: Poskytuje sa na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti v danom okrese.

• Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska: Poskytuje sa na úhradu nákladov, ako sú nájomné, platby za energie a mzdy zamestnancov so zdravotným postihnutím. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

• Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Poskytuje sa zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

• Príspevok na dopravu zamestnancov: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže taktiež poskytnúť zamestnávateľovi príspevok na zabezpečenie dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť.

Podmienky pre umiestnenie občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku

Podľa aktuálnych predpisov platných od 1. januára 2024, občan so zdravotným postihnutím má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola prijatá do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo v ktorom začala vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, nebola zamestnancom, nebola v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a nevykonávala alebo neprevádzkovala samostatnú zárobkovú činnosť okrem vykonávania činnosti podľa § 6 ods. 1. 2.

Ako zriadiť chránenú dielňu alebo pracovisko?

Marcela Václavková Konrádová z občianskeho združenia Prístav nádeje, ktorá sa venuje zriaďovaniu chránených dielní a pracovísk, odporúča:

1. Navštívte referenta príslušného úradu práce, ktorý má uvedenú problematiku v správe, aby ste zistili aktuálne výšky príspevkov, rôzne úpravy v ich vyplácaní, ktoré podliehajú metodickým zmenám podľa interných smerníc ÚPSVR. Tiež si vyžiadajte aktualizované formuláre žiadosti.

2. Vypracujte si finančnú analýzu, ktorá napovie, či zriadenie chránenej dielne bude rentabilné.

3. Nájdite si vhodné priestory, v ktorých vytvoríte chránenú dielňu. Pozor na podmienky, ktoré musí ten-ktorý priestor podľa účelu podnikania spĺňať vzhľadom na následné zamestnávanie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.

4. Skontaktujte sa s príslušným pracovníkom regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) a požiadajte ho, aby vám poradil ako postupovať pri podaní žiadosti o povolenie na založenie chránenej dielne. Kladný posudok RÚVZ je povinnou prílohou podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. Celý proces vydania takého posudku trvá minimálne mesiac. Ak chcete použiť priestory, ktoré nie sú skolaudované ako nebytové alebo chcete vyčleniť časť bytových alebo domových priestorov na prevádzku, musíte si podať vopred ešte žiadosť o zmenu účelu bytového priestoru na nebytový.

5. Priebežne hľadajte osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vašich budúcich zamestnancov v zoznamoch evidovaných nezamestnaných vo vašom regióne, prípadne prostredníctvom agentúr podporovaného zamestnávania. Následne by ste mali uskutočniť prijímacie pohovory a s vybranými kandidátmi uzatvoriť pracovné zmluvy. Dávajte však pozor na to, aby dátumy prijatia do zamestnania nekolidovali s dátumami uzatvorenia dohody o poskytovaní štátnych príspevkov, pretože tie dostávate len a výlučne na novovytvorené pracovné miesto. Do chránenej dielne môžete prijať len tých, ktorí sú evidovanými uchádzačmi o zamestnanie. Aj kvôli takejto komplikácii musíte hľadať pracovníkov s dostatočným časovým predstihom. Takže, ak záujemca o prácu v chránenej dielni nie je v evidencii úradu práce, pošlite ho zaevidovať sa.

6. Nepodceňujte regionálnu podporu a miestnu samosprávu, ktorá má styk s verejnosťou. Poproste ich, aby vám pomohli zaradiť sa, dostať sa do kontaktu a povedomia ich občanov, pretože každá aj regionálna kultúra má svoje špecifiká.

Častou chybou chránených dielní je nesprávna cenotvorba výrobkov a služieb, zlý marketingový manažment, starostlivosť o zákazníka, rovnako ako aj nevhodná kvalita poskytovaných služieb a výrobkov.

Znížená sadzba poistného

Do 30. 4. 2008 sa uplatňovala znížená sadzba poistného na zdravotné poistenie za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008 sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Odvody do zdravotnej poisťovne Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie

Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce chráni zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ potrebuje na platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom vopred udelený súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom v určitých prípadoch. Súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný pri skončení pracovného pomeru dohodou, okamžitom skončení pracovného pomeru alebo skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Taktiež sa tento súhlas nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Sociálny podnik

Od 1. 9. 2018 je možné získať postavenie sociálneho podniku. Postavenie sociálneho podniku na dobu neurčitú prizná Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak spĺňa zákonné podmienky. Postavenie sociálneho podniku je možné priznať aj chránenej dielni alebo chránenému pracovisku za rovnakých podmienok.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby. Zamestnávateľ alebo SZČO môže požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta.

Náhradné plnenie povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Náhradné plnenie povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. 1. fotokópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávka, resp. 4. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - fotokópia dokladu o priznaní postavenia integračného podniku, chránenej dielne, fotokópia dokladu o priznaní postavenia chráneného pracoviska, fotokópia výpisu z obchodného registra, fotokópia výpisu zo živnostenského registra, fotokópia živnostenského listu, fotokópia rozhodnutia, alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z.

Ročný výkaz plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávatelia v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú povinnosť podať Ročný výkaz plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2020 v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok (§ 63 ods. 5, § 64 ods.

Dôležité upozornenia a rady

• Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to človek, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta za troch.

• Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

• Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

• Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť.

• Ak ste poberateľkou invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % alebo menej ako 70 % a ste zamestnaná, pričom z vášho zamestnania vyplýva povinné poistenie v nezamestnanosti, môžete si po ukončení pracovného pomeru uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti.

tags: #invalidný #dôchodok #práca #v #chránenej #dielni