
Mesto Martin je neodmysliteľne spojené s národnou kultúrou a životmi významných osobností. Jednou z týchto osobností je aj slávny maliar Martin Benka, ktorý prežil niekoľko rokov svojho života vo vile v Martine. Jeho odkaz a prínos slovenskému umeniu sú dodnes živé.
Jedným z najdôležitejších prianí Martina Benku bolo, aby vnútorné priestory vily, v ktorej žil, boli po jeho smrti zachované v čo možno najautentickejšej podobe. Toto želanie sa stalo kľúčovým pri obnove Pamätnej vily - Múzea Martina Benku v Martine.
V uplynulých rokoch prebiehali v Žilinskom kraji viaceré rekonštrukcie kultúrnych pamiatok, pričom jednou z nich bola aj komplexná obnova Pamätnej vily - Múzea Martina Benku v Martine. Táto obnova sa začala v roku 2020 a trvala do leta 2023, kedy bola vila opätovne otvorená pre verejnosť. Dlhodobým problémom múzea bol zlý technický stav budovy, v ktorej inštitúcia roky sídlila. Od roku 1958 prešiel objekt len menšími opravami a udržiavacími prácami.
Radikálna obnova si vyžadovala strecha budovy, kotolňa a vnútorné rozvody. Z tohto dôvodu sa prevádzkovateľ inštitúcie, Slovenské národné múzeum, dlhodobo usiloval o zlepšenie stavu budovy.
„Dlhoročné snahy Slovenského národného múzea o celkovú rekonštrukciu budovy a primerané uloženie a ochranu diel Martina Benku sa naplnili podporou prioritného projektu a získaním účelovej finančnej dotácie z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR) v uplynulom roku. Obnova výrazným spôsobom zvýšila prevádzkový a návštevnícky štandard múzea.“ Napriek tomu však vnútorné priestory ostali zachované v čo možno najautentickejšej podobe.
Prečítajte si tiež: Čo robiť v okolí Domu Dochodcov?
Podľa predstaviteľov múzea bolo práve to jedným z prianí maliara a grafika Martina Benku, ktorý vo vile prežil určitú časť svojho života. „Prianie dôsledne dodržiavame najmä v jeho súkromných priestoroch, troch miestnostiach, ktoré obýval - v pracovni, ateliéri a v spálni." Počas rekonštrukcie získal objekt novú fasádu, novú strechu a upravený bol tiež predpriestor múzea a jeho návštevnícke zázemie. Do interiéru pribudlo vďaka dobovým fotografiám tiež niekoľko interiérových doplnkov, napríklad lampy. Stavebné práce na budove boli ukončené 31. mája 2022, SNM v Martine prebralo stavbu na konci roka.
Celkové náklady spojené s obnovou tejto kultúrnej pamiatky sa vyšplhali na sumu 1.014.145 eur. Viac ako 900-tisíc eur získalo múzeum z dotácie Ministerstva kultúry SR. Zvyšnú časť výdavkou pokryla inštitúcia z vlastných zdrojov. Dnes môžu návštevníci nájsť expozíciu v takmer totožnej podobe, v akej sa nachádzala pred obnovou.
Pamätná vila Martina Benku v Martine sa vymyká zo zástavby okolitých mestských domov a možno ju zaradiť medzi funkcionalistickú architektúru. Autorom pôvodného objektu je architekt Ivan Klein, ktorý pri jeho návrhu zohľadnil umelcove predstavy a požiadavky.
„Zaujímavosťou je „domovnícky byt“ v zadnej časti prízemia. Žila v ňom rodina, ktorá sa o bezdetného umelca starala na sklonku života. Interiér dnešného múzea je zaujímavou ukážkou dobovej bytovej kultúry a príkladom kvalitnej slovenskej nábytkárskej produkcie a interiérovej architektúry prvej polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia,” popisujú predstavitelia múzea.
Aj napriek tomu, že Múzeum Martina Benku v Martine ani zďaleka nepatrí medzi najvýznamnejšie kultúrne inštitúcie na Slovensku, si jeho obnova zaslúži náležitú pozornosť. K tej mu svojim spôsobom dopomohla aj nominácia na cenu Fénix-kultúrna pamiatka roka, ktorá roky motivuje vlastníkov cenných kultúrnych pamiatok v ich neľahkom úsilí o ich záchranu a obnovu.
Prečítajte si tiež: Staničné Námestie - Úrad Práce
Martin Benka si želal, aby boli pri príležitosti výročia jeho narodenín oceňovaní výtvarní umelci a teoretici umenia. Odkaz významného umelca Martina Benku je prítomný aj v súčasnosti. Na základe jeho vôle sa pri príležitosti jeho narodenín každoročne oceňujú výtvarní umelci a teoretici umenia. V tomto roku sa Cena Martina Benku udelila po 49 raz. Na spomienkovej slávnosti, ktorá sa konala v stredu (18. septembra 2024) popoludní si ju v Múzeu M. Benku prevzali dve umelkyne a jeden umelec.
Aj napriek tomu, že Slovensko nepatrí medzi svetové veľmoci umenia, máme sa rozhodne čím pochváliť. Najdrahšie slovenské diela historicky dosahovali vysokú hodnotu, pričom je reč najmä o obrazoch. Obrazy úspešných slovenských maliarov dosahujú hodnotu ďaleko cez 100 000 eur. Na špičke stojí slovenský maliar Martin Benka narodený koncom 19. storočia, ktorého najvzácnejšie dielo Po žatve bolo vydražené za 180 000 eur, aj keď sa jeho hodnota predpokladala 80 000 až 90 000 eur. Plátno skrýva všetko, čím bol Martin Benka charakteristický.
Kvalitný vizuálny umelecký zážitok ti dnes dokážu ponúknuť maliari ako Lucia Tallová a Erik Šille, maliar a dizajnér Miroslav Cipár, výtvarníčka Mikina Dimunová, fotografky Milota Havránková, Mária Švarbová alebo dizajnéri ako Ondrej Jób alebo Lenka Sršňová. Tváre moderného umenia sa pritom častokrát inšpirujú práve slovenskými velikánmi.
Slovenské umenie pritom nemusí vždy stáť astronomické sumy. Diela od spomínaných umelcov sú napríklad súčasťou nových dizajnov platobných kariet od Tatra banky.
„Karta zachytáva fragment látky z odevnej kolekcie Fullove, ktorá je voľne inšpirovaná tvorbou významného slovenského modernistického maliara, grafika a ilustrátora Ľudovíta Fullu,“ opisuje svoje dielo s Ondrejom Jóbom Lenka Sršňová. Každá karta má svoj vlastný dizajn a okrem karty inšpirovanej Ľudovítom Fullom sa môžu klienti Tatra banka pochváliť aj ďalšími dielami od špičky slovenskej scény.
Prečítajte si tiež: Staré Mesto: Parkovanie a preukazy pre dôchodcov
Nie je to pritom prvýkrát, čo sa Tatra banka spojila s umelcami pre podporu lokálnej tvorby, ktorá je viac než dôležitá. Ako generálny partner dlhodobo podporuje napríklad Slovenskú národnú galériu, vďaka čomu majú všetci návštevníci vstup do SNG v Bratislave zadarmo. Veľkým plusom sú aj Grantové programy Nadácie Tatra banky na podporu umenia a vzdelávania a tiež odovzdávanie Cien Nadácie Tatra banky za umenie - práve nominovaní umelci alebo laureáti sú autormi diel na nových platobných kartách.