Ako efektívne namietať proti návrhu protistrany: Príručka pre slovenské súdne konania

Úspešné súdne konanie si vyžaduje nielen dôkladnú prípravu, ale aj schopnosť efektívne reagovať na argumenty a návrhy protistrany. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako správne namietať proti návrhu protistrany v slovenskom právnom prostredí, s dôrazom na judikatúru a praktické aspekty.

Pochybnosti o nestrannosti sudcu

Častokrát majú účastníci konania pocit, že konajúci sudca je voči nim zaujatý. Tento ich pocit môže mať základ v rôznych skutočnostiach, napríklad sudca nevykonal všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol, alebo koná podľa účastníka príliš pomaly (alebo príliš rýchlo), je v priateľskom vzťahu s protistranou a podobne. Je potrebné vychádzať z toho, že podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Za nestranného sudcu právna prax považuje takého sudcu, ktorý je podľa svojho vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť právo jednotlivca na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, tzn. sudcu na príslušnom súde, ktorý sa má od počiatku s napadnutou vecou zaoberať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn.

Dôvody na vylúčenie sudcu

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 14 až § 17 obsahuje právnu úpravu vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci. Východiskovým je ustanovenie § 14, podľa ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Zákon však obsahuje aj negatívnu definíciu, a teda aké okolnosti nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcu. Zrekapitulujme si to. pre jeho pomer k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, teda sudca má určitý pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer k účastníkom, prípadne tu existujú rodinné väzby medzi sudcom a účastníkom resp. Okrem uvedených okolností sú vylúčení z konania na súde vyššieho stupňa (napríklad na krajskom súde) aj sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa (napríklad na okresnom súde) a naopak. Najčastejšie sa v praxi vyskytujú zo strany účastníkov konania námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi z dôvodov týkajúcich sa postupu sudcu v konaní, a teda že napríklad sudca nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, konanie trvá dlhšie než účastník očakával a podobne.

Subjektívne vnímanie a objektívne kritériá nestrannosti

K uvedenému si dovoľujem odcitovať časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19. 7. 2010, sp. zn. 1 Nc 20/2010, kde tento súd uviedol, že meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. V judikatúre možno nájsť tiež prípad, kedy účastník považoval sudkyňu za zaujatú z dôvodu, že rozhodla príliš rýchlo. Nuž, všetkým sa vyhovieť nedá. Čo na to povedal Najvyšší súd SR? Tvrdenie žalobcu, že členka senátu, sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je zaujatá z dôvodu, že vo veci o odklade výkonu rozhodnutia bolo rozhodnuté rýchlo a toto rozhodnutie neobsahuje podľa žalobcu konkrétne dôvody, nie je dôvodom na vylúčenie menovanej sudkyne z prejednávania a rozhodnutia vo veci. Vznesená námietka zaujatosti sa týka postupu konania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale nie je dôvodom na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania, s odkazom na ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. Námietka zaujatosti z dôvodu obsahu rozhodnutia a rýchlosti vybavenia nezodpovedá dôvodu na vylúčenie v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, kedy sú sudcovia z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení, za akých predpokladov. Rýchlosť vybavenia veci a namietané nedostatočné zdôvodnenia rozhodnutia je pre rozhodovanie podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Účelom ustanovenia § 14 OSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku aj nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O.s.p. O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn.

Ako som už uviedol vyššie, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Je to jednoduché. Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danej veci a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere. Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo i len náznaky takých skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod na obavu o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený. Vzhľadom k uvedenému nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho nestrannosti (t.j. s jeho vyjadrením v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý) ale rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci ktorého sa skúma existencia objektívnych skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu v očiach strán a verejnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Nevhodné správanie a námietky zaujatosti

V súdnych konaniach sa vyskytuje pomerne často, že nespokojná strana sporu prejaví svoje emócie z postupu resp. rozhodnutia nevhodným spôsobom vo forme rôznych urážlivých podaní adresovaných sudcovi. Téme sa venovali viaceré súdne rozhodnutia. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania je tiež jeho schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu konania a s eventuálnou kritikou jeho konania. Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, nebol by spôsobilý vykonávať funkciu sudcu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júla 2010, sp. zn. Skutočnosť, že odporca hrubo urážajúcim podaním invektuje zákonné sudkyne, ktoré zvažujú podanie trestného oznámenia voči jeho osobe, je takým vzťahom menovaných sudkýň k tomuto účastníkovi konania, ktoré vzbudzuje vážnu pochybnosť o ich nezaujatosti v ďalšom prejednávaní a rozhodovaní vo veci, ako aj ich osobné presvedčenie, ktoré im zjavne bráni rozhodovať vo veci nestranne resp. nezaujato. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 7. 2010, sp. zn. Podanie trestného oznámenia na konajúceho sudcu (resp. sudcov) účastníkom konania alebo jeho zástupcom vo všeobecnosti automaticky nezakladá dôvod, pre ktorý by sudca mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a zisťovať, či existuje zákonný dôvod podľa ust. § 14 ods. 1 O. s. p. na vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci. Námietka zaujatosti, uplatnená účastníkom konania voči sudcovi, ktorý prejednáva a rozhoduje vec, nemôže sa zakladať na hypotézach, domnienkach alebo subjektívnych pocitoch účastníka, pretože potom by sa mohlo stať, že účastník by účelovo podával trestné oznámenie na konajúceho sudcu (resp. sudcov) za účelom dosiahnutia jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci s kalkuláciou, že týmto postupom dosiahne to, že jeho vec prejedná a rozhodne iný sudca (resp. sudcovia), ktorý podľa jeho subjektívneho názoru sa javí ako „vhodnejší". Práve osobnosť sudcu musí byť zárukou spravodlivého, nestranného a objektívneho súdneho konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. 8. 2010, sp. zn.

Časové obmedzenia a náležitosti námietky zaujatosti

Námietka zaujatosti nemôže byť podávaná kedykoľvek. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide. Je však možné, že o vzťahu sudcu k veci alebo k účastníkom konania sa účastník dozvie až neskôr. číslo konania resp. Pozor! Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti súd neprihliadne a ani vec nepredloží nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. V minulosti sa dosť často stávalo, že sa účelovo podávali neúplné a nejasné námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi s účelom predlžovať konanie, keďže súd následne musel účastníka vyzývať na doplnenie chýbajúcich údajov a predkladať súdny spis na rozhodnutie o námietke na nadriadený súd. V súčasnosti teda pri podaní námietky zaujatosti, ktorá neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, alebo ide o námietku zaujatosti, ktorá je neprípustná, lebo sa týka len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, sa takáto námietka vôbec nerieši a vôbec sa na ňu neprihliada. Účastníci konania sa častokrát neuspokoja s vyriešením ich námietok resp. s rozhodnutím o ich námietkach a podávajú námietky zaujatosti opakovane z tých istých dôvodov (napríklad účastník znovu opakuje, že sudca je zrejme zaujatý, keď nevypočul jeho manželku a podobne). Zákon hovorí, že na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd. Ak je námietka podaná včas, má zákonné náležitosti a netýka sa postupu sudcu v konaní, súd predloží vec nadriadenému súdu spolu s vyjadrením sudcu, ktorý má právo sa k uvádzaným skutočnostiam vyjadriť. Súd je povinný aj v prípade, ak vec nepredkladá na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu, upovedomiť účastníka konania, ktorý námietku uplatnil, teda musí listom oznámiť účastníkovi, prečo vec nepredložil nadriadenému súdu na rozhodnutie! Nepostačuje, že súd námietku jednoducho odignoruje. Účastník, ktorý námietku podal má právo vedieť, prečo o nej nebude rozhodované.

Procesné následky podania námietky zaujatosti

Účastníci súdnych konaní, najmä tí, ktorí sú si dobre vedomí svojich povinností, avšak sa snažia splneniu povinnosti vyhnúť, využívajú všetky možné procesné inštitúty, aby súdne konanie predĺžili či inak zmarili veriteľovi možnosť domôcť sa včas vydania exekučného titulu. Podanie námietky zaujatosti má vo vzťahu k priebehu konania niektoré závažné následky. Podanie námietky zaujatosti síce nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu, ale len ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná. Pokiaľ krajský súd o námietke zaujatosti rozhodne, vzniká právna situácia, ktorú opísal Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 11. 1. 2011. Uviedol, že rozhodnutie krajského súdu o vylúčení sudcu okresného súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.) nemožno stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu prvého stupňa, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na prejednanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu. Rozhodnutie o nevylúčení sudcu v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. je teda rozhodnutie konečné a je vynesené mimo rámca inštančného postupu, v ktorom krajský súd nekoná ani ako súd prvého stupňa, ani ako súd odvolací.

Rozhodcovské konanie a zmenky

Judikatúra ustálila, že rozhodcovský súd je oprávnený rozhodovať právne spory vzniknuté zo zmenky (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. Aké sú však výhody rozhodcovskej doložky na zmenke? Rozhodca JUDr. Konanie v rozhodcovskom konaní, pokiaľ je predmetom konania zmenka s rozhodcovskou doložkou trvá približne 4-5 týždňov. Za tento čas žalobca získa právoplatný exekučný titul, ktorý má v zmysle exekučného poriadku rovnakú právnu silu ako rozhodnutie všeobecného súdu. Na všeobecnom súde trvá vydanie zmenkového platobného rozkazu približne 3 mesiace (na niektorých súdoch však aj 6 mesiacov). Vydaním zmenkového platobného rozkazu však konanie nekončí. Dlžník má právo na všeobecnom súde podať voči zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Pokiaľ ich podá, konanie sa predlžuje na 8 až 12 mesiacov. Ak by súd námietkami nevyhovel a ponechal by zmenkový platobný rozkaz v platnosti, proti rozhodnutiu Okresného súdu je prípustné odvolanie, vtedy sa vec dostáva na krajský súd. Na krajskom súde je potrebné počítať s trvaním cca 6 mesiacov až 1 rok. Boli aj prípady, že krajský súd rozhodoval 18 mesiacov. Celkové trvanie konania na všeobecnom súde sa teda môže predĺžiť na 2 roky. Za tento čas sa dlžník môže zbaviť všetkého majetku, resp. Voči rozhodnutiu rozhodcu v rozhodcovskom konaní vo veci, ak je predmetom zmenka s rozhodcovskou doložkou nie je možné podať námietky. Rozhodcanerozhoduje zmenkovým platobným rozkazom ale rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok je preskúmateľný všeobecným súdom ale je to možné iba zo zákonných dôvodov. Konanie pred rozhodcom je lacnejšie ako konanie pred všeobecným súdom. Súdny poplatok na rozhodcovskom súde je nižší, pričom súdny poplatok na všeobecnom súde je 6 % (položka 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.). Pokiaľ ide o poplatky na všeobecnom súde, nie je to všetko. V súdnom konaní sa celkovo platí okrem návrhu na vydanie zmenkového platobnéo rozkazu aj za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu - platí dlžník (6 %) (položka 1 písm. a) pozn. 5. sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., ak námietky nezamietol), ak by súd nevyhovel návrhu, platí sa aj za odvolanie 6 % (§ 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb.). V prípade podania dovolania na Najvyšší súd SR je súdny poplatok 2x6% (t.j. 12 %) (§ 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb.). Podľa položka 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.: Z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu konania 6 %. Pozn. 5: Podľa položky 1 písmena a) sa platí poplatok pri návrhu na vydanie platobného rozkazu, pri návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, 1) pri návrhu na vydanie zmenkového (šekového) platobného rozkazu. Podľa rovnakej sadzby sa platí poplatok za námietky v zmenkovom a šekovom konaní, za odpor proti platobnému rozkazu, za odpor proti európskemu platobnému rozkazu, ak súd námietky nezamietol alebo odpor neodmietol. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.: V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.: Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

tags: #námietka #k #návrhu #protistrany #vzor