
Článok sa zaoberá problematikou premlčania spotrebiteľských nárokov v slovenskom právnom prostredí. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s dôrazom na zmeny zavedené novelou Občianskeho zákonníka a ich dopad na vymáhanie pohľadávok voči spotrebiteľom.
Termín "absolútny obchod" sa používa na označenie právnych vzťahov, ktoré sa v plnom rozsahu riadia Obchodným zákonníkom. Ide o záväzkové vzťahy vznikajúce pri zakladaní obchodných spoločností a družstiev, ako aj o klasické obchodné zmluvy. Po prijatí pravidiel pre spotrebiteľské zmluvy sa však situácia zmenila. Ak je jednou zo strán spotrebiteľ, nemožno automaticky povedať, že sa vzťah riadi výlučne Obchodným zákonníkom. Slovenská prax však naďalej používa označenie "absolútny obchod" pre tieto právne vzťahy.
V Českej republike bol do 31. decembra účinný Obchodný zákonník. Po novele, ktorá zaviedla ochranné prvky Občianskeho zákonníka pre prípady, keď je jednou zo strán nepodnikateľ, sa začal používať termín "typové" alebo "nominálne obchody". Tieto termíny vyjadrovali, že záväzkové vzťahy sú upravené ako typ v Obchodnom zákonníku, ale ich obsah môže byť modifikovaný ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Hoci Obchodný zákonník uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa riadia týmto zákonom bez ohľadu na povahu účastníkov, v praxi má táto povaha značný vplyv. Najvýraznejšie sa to prejavuje v bankových obchodoch, kde na jednej strane stojí banka ako profesionálny obchodník a na druhej spotrebiteľ. Pod vplyvom európskeho práva boli prijaté zákony o spotrebiteľských úveroch, ktoré upravujú túto oblasť.
Od 1. apríla došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov na dve kategórie:
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
Všeobecná premlčacia doba pre obchodno-právne vzťahy je podľa Obchodného zákonníka štvorročná, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch je trojročná. Postavenie dlžníka v obchodno-právnych vzťahoch je preto nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty.
Slovenská súdna prax sa priklonila k aplikácii občianskoprávnej premlčacej doby v obchodno-právnych vzťahoch B2C. Trojročná premlčacia doba bola aplikovaná napríklad v spore zo zmluvy o úvere, ktorá bola posúdená ako spotrebiteľská. Súdna prax vyhodnotila ako spotrebiteľskú zmluvu aj zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a to s odkazom na skutočnosť, že išlo o typickú formulárovú zmluvu, v ktorej na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ.
Napriek rozhodnutiam priznávajúcim spotrebiteľovi kratšiu premlčaciu dobu sa vyskytli aj prípady, keď súd aplikoval obchodno-právnu premlčaciu dobu v dĺžke štyroch rokov. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnanie s českou súdnou praxou, ktorá aj na absolútne obchodné záväzkové vzťahy so spotrebiteľským charakterom aplikuje štvorročnú premlčaciu dobu.
Právny vzťah medzi Centrálnym depozitárom cenných papierov a majiteľom účtu cenných papierov má povahu zmluvného vzťahu. Tento vzťah niesol pri uzatváraní s nepodnikateľským subjektom znaky spotrebiteľskej zmluvy.
Základom novely Občianskeho zákonníka je zavedenie nového ustanovenia § 54a. Táto zmena bola vyvolaná potrebou zosúladiť doterajšie právne predpisy s novým nálezom Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Toto ustanovenie zaväzovalo príslušný orgán k tomu, aby aj bez návrhu prihliadal na široké spektrum okolností, ktoré spôsobujú oslabenie alebo akúkoľvek prekážku vo vzťahu k uplatňovaniu práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Ústavný súd SR uviedol, že povinné prihliadanie na premlčanie právneho nároku vedie k tomu, že sa súd zo zákona "straní" žalovanému.
Ochrana práv spotrebiteľov v právnej úprave Slovenskej republiky nie je jednotná a je obsiahnutá vo viacerých osobitných predpisoch. Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Osoba vymáhajúca pohľadávku sa musí zdržať klamlivého konania, nekalých a agresívnych obchodných praktík, ako aj konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Veriteľ nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávky osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku.
V prípade spotrebiteľských nárokov platí odchýlka od všeobecnej právnej úpravy a to nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov pridaná do Občianskeho zákonníka novelou. Premlčaný spotrebiteľský nárok nie je možné ani platne zabezpečiť napr. ručením alebo dohodou o zrážkach zo mzdy.
Ak spoločnosť dodá spotrebiteľovi okná a spotrebiteľ faktúru neuhradí, právo spoločnosti na zaplatenie bude premlčané po troch rokoch odo dňa, keď sa mohlo prvýkrát uplatniť na súde. Po uplynutí tejto doby už nie je možné domáhať sa voči spotrebiteľovi zaplatenia sumy súdnou cestou.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
Ochrana spotrebiteľa pri neprijateľných podmienkach vychádza z nerovnakej vyjednávacej pozície spotrebiteľa už na začiatku vytvárania zmluvného vzťahu. Veriteľ si môže presadiť do zmluvy rôzne asymetrické podmienky, následne ich uplatňovať a spotrebiteľ si toho nemusí byť vedomý.
Spoločnosť A, s.r.o. dodala spotrebiteľovi okná a spotrebiteľ faktúru neuhradil. Trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry. Po uplynutí tejto doby by bola žaloba spoločnosti neúspešná.
Spoločnosť A, s.r.o. predala spotrebiteľovi hraciu konzolu, od ktorej spotrebiteľ odstúpil. Pri vrátení bol tovar poškodený. Subjektívna premlčacia doba na náhradu škody uplynula po dvoch rokoch od vrátenia tovaru.
Spoločnosť A, s.r.o. omylom zaslala spotrebiteľovi viac peňazí pri vrátení kúpnej ceny za hraciu konzolu. Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je dva roky od zistenia, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Ak sa spotrebiteľ zaručí za splnenie záväzku zaplatiť faktúru, takéto ručenie je neplatné.
Ak spotrebiteľ nezaplatí druhú časť faktúry za práce na rodinnom dome, spoločnosť nemôže pristúpiť k výkonu záložného práva na jeho automobil.
Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal prípadom, kedy Okresný súd Děčín posúdil námietku premlčania ako námietku podanú v rozpore s dobrými mravmi. Ústavný súd Českej republiky uviedol, že pasivita sťažovateľky (neuhradenie dlhu na základe výzvy) nemôže predstavovať dôvod, pre ktorý by bolo možné ochranu práva v podobe riadne vznesenej námietky premlčania odoprieť.
Z hľadiska funkcie premlčania právna úprava odzrkadľuje vplyv súkromnoprávnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. zákony sú písané pre bdelých. Účelom inštitútu premlčania je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, ktorá by mohla byť narušená tým, že veriteľ s uplatnením svojho subjektívneho práva čaká príliš dlho.
tags: #namietka #premlcania #spotrebiteľ