Ako sa Vyhnúť Vylúčeniu pre Mimoriadne Nízku Cenu vo Verejnom Obstarávaní

Verejné obstarávanie je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a znalosť platnej legislatívy. Jednou z oblastí, ktorá často spôsobuje komplikácie, je vyhodnocovanie mimoriadne nízkej cenovej ponuky (MNCP). Tento článok sa zameriava na to, ako sa vyhnúť vylúčeniu z verejného obstarávania pre MNCP a ako správne zdokumentovať celý proces vyhodnocovania.

Definícia a Identifikácia Mimoriadne Nízkej Cenovej Ponuky

Definícia MNCP je uvedená v § 53 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Pri vyhodnocovaní ponúk sa aplikuje výpočet uvedený práve v tomto ustanovení - na základe výsledku sa konštatuje neprítomnosť alebo prítomnosť mimoriadne nízkej cenovej ponuky. Ak sa podľa matematického prepočtu ponuka javí ako mimoriadne nízka, je potrebné sa ňou zaoberať bližšie tak, aby boli identifikované tie časti ponuky, ktoré sa javia ako mimoriadne nízke. Je však takýto postup dostatočný?

V súlade s § 53 ods. 3 ZVO, ak boli predložené najmenej tri ponuky od uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky účasti, ktoré spĺňajú požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky, MNP je vždy aj ponuka, ktorá obsahuje cenu plnenia najmenej o:

a) 15 % nižšiu ako priemer cien plnenia podľa ostatných ponúk okrem ponuky s najnižšou cenou ab) 10 % nižšiu, ako je cena plnenia podľa ponuky s druhou najnižšou cenou plnenia.

Verejný obstarávateľ je povinný vyhodnotiť každú ponuku, ktorá sa javí ako mimoriadne nízka, pričom takáto ponuka musí súbežne spĺňať obe vyššie uvedené podmienky. V praxi sa stretávame s častou chybou na strane verejných obstarávateľov, ktorí určia ponuku za mimoriadne nízku aj v prípade, keď ponuka spĺňa len jeden zo skôr uvedených atribútov. Takéto určenie MNP nie je správne, pretože nie sú splnené obe podmienky súčasne. Tiež je veľmi dôležité, aby si bol verejný obstarávateľ vedomý, že v prípade, keď sa ponuka javí ako mimoriadne nízka, je povinný ju vyhodnocovať v súlade s § 53 ods. 3 ZVO. Táto povinnosť je obligatórna a jej nesplnenie má za následok závažné porušenie ZVO.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Dokumentácia Procesu Vyhodnocovania MNCP

Ako by sa mal správne zdokumentovať proces vyhodnocovania mimoriadne nízkej cenovej ponuky tak, aby kontrolný orgán nevytkol nepreskúmateľnosť úkonov, či nevhodne zvolený spôsob vyhodnocovania? Samozrejme, ak sa podľa matematického prepočtu ponuka javí ako mimoriadne nízka, je potrebné sa ňou zaoberať bližšie tak, aby boli identifikované tie časti ponuky, ktoré sa javia ako mimoriadne nízke. Ako však správne zdokumentovať neprítomnosť mimoriadne nízkej cenovej ponuky? Postačuje len konštatovanie o jej neprítomnosti? Ako je možné vidieť vo viacerých rozhodnutiach Úradu pre verejné obstarávanie, strohé konštatovania nestačia ani v prípade, ak keď je odchýlka od predpokladanej hodnoty zákazky (ďalej len „PHZ“), či druhej ponuky nízka.

Zápisnica z vyhodnotenia ponúk, či splnenia podmienok účasti je jediným dokumentom, v ktorom je zachytený celý priebeh vyhodnocovania ponúk. Práve z tohto pohľadu by v zápisniciach mali byť uvedené všetky aspekty hodnotenia, ktorými sa komisia zaoberala. V mnohých prípadoch sa k vyhotoveniu zápisnice pristupuje formálne a neuvádza v nej presný a preskúmateľný postup komisie. Na druhej strane, kontrolný orgán pri posudzovaní postupu komisie skúma údaje a informácie uvedené práve v spomínaných zápisniciach. Ak nie sú jednotlivé kroky komisie popísané tak, že každý aspekt vyhodnocovania je preskúmateľný, kontrolný orgán zvykne konštatovať nepreskúmateľnosť úkonov - čo v konečnom dôsledku predlžuje proces verejného obstarávania.

Usmernenia a Rozhodnutia Týkajúce sa Vyhodnocovania MNCP

Nižšie vám ponúkame prehľad usmernení a rozhodnutí, na základe ktorých je možné sformovať závery týkajúce sa toho, ako by sme viesť a zdokumentovať proces skúmania prítomnosti aj neprítomnosti mimoriadne nízkej cenovej ponuky.

• Metodické usmernenie č. 6230 5000/2019 zo dňa 27.03.2019: Pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, na základe ktorého je možné ponuku posúdiť z hľadiska rizika mimoriadne nízkej ceny sa pri „reverznej verejnej súťaži“ neuplatňuje, keďže v čase vyhodnocovania ponúk nie sú ešte vyhodnotené podmienky účasti, čo je jedna z podmienok pre použitie predmetného ustanovenia. Verejný obstarávateľ má aj iné možnosti posúdenia mimoriadne nízkej ceny, a to napr. analýzou ceny (nákladov), ktorú navrhuje uchádzač v porovnaní s predmetom zákazky, či porovnaním s predpokladanou hodnotou zákazky určenou verejným obstarávateľom, a verejný obstarávateľ posúdi odchýlky od predpokladanej hodnoty zákazky.
• Spis č. 15535-3000/2019 zo dňa 28.01.2020: Rozhodnutie o tom, či konkrétna ponuka vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky, je v kompetencii komisie na vyhodnotenie ponúk, ktorej členmi sú osoby s odborným vzdelaním alebo odbornou praxou zodpovedajúcou predmetu zákazky, čo je predpokladom pre posúdenie a vyhodnotenie ponuky ako mimoriadne nízkej. Samotná identifikácia, resp. vyhodnotenie určitej ponuky ako mimoriadne nízkej nie je zákonným dôvodom pre vylúčenie ponuky z postupu zadávania zákazky. Komisia je povinná vždy, ak sa vyskytne mimoriadne nízka ponuka, písomne požiadať uchádzača o vysvetlenie podrobnosti týkajúcich sa tých častí ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Vyplýva to zo základnej premisy, v zmysle ktorej žiadnu ponuku nemožno vylúčiť len na základe matematickej metódy bez toho, aby uchádzač mohol poskytnúť vysvetlenie svojej ponuky (rozsudok SD EÚ z 22. júna 1989 vo veci C-103/88, Fratelli Costanzo SpA v Comune di Milano). Diskrečná úvaha o tom, či konkrétna ponuka vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky, je vo výlučnej právomoci komisie verejného obstarávateľa/obstarávateľa, čo reflektoval úrad aj vo výkladovom stanovisku úradu č. 2/2013 „Z rozhodovacej praxe úradu a taktiež súdov vyplynula v súvislosti s princípom transparentnosti potreba odôvodnenia, z akých dôvodov považuje komisia ponuku, resp. jej časti, ktoré sú pre cenu ponuky podstatné za mimoriadne nízku. Komisia verejného obstarávateľa/obstarávateľa by mala jednoznačne deklarovať dôvody, pre ktoré predmetnú ponuku považuje za mimoriadne nízku. Komisia musí požiadavke o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky venovať náležitú pozornosť a nepristupovať k tomuto inštitútu len formálne. Postup komisie pri požiadaní uchádzača o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky musí byť preskúmateľný s ohľadom na správnosť a zákonnosť“.
• Metodické usmernenie č. 12372-5000/2016 zo 27.07.2016: Z uvedeného podľa nášho názoru vyplýva, že kritérium posudzovania mimoriadne nízkej ponuky podľa § 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je „pomocným kritériom“ nenahrádzajúcim povinnosť verejného obstarávateľa ustáliť záver o existencii prípadnej mimoriadne nízkej ponuky.
• Metodické usmernenie č. 6939-5000/2018 zo dňa 17.5.2018: Všeobecne možno mimoriadne nízku ponuku definovať ako takú ponuku, ktorá z najrôznejších dôvodov vyvoláva dôvodné pochybnosti verejného obstarávateľa o schopnosti uchádzača zrealizovať pri takejto cene zákazku riadne a včas a ktorá je v kontexte s ponukami ostatných uchádzačov alebo predpokladanej hodnoty zákazky značne nižšia.
• Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C‑367/19 zo dňa 10.09.2020: Článok 2 ods. 1 bod 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, zmenenej delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/2365 z 18. decembra 2017, sa má vykladať v tom zmysle, že nepredstavuje právny základ na zamietnutie ponuky uchádzača v rámci verejného obstarávania len z dôvodu, že cena navrhovaná v ponuke je nula eur.

Ako Postupovať pri Vyhodnocovaní MNCP

V nadväznosti na vyššie uvedené usmernenia a rozhodnutia tak pri vyhodnocovaní prítomnosti/neprítomnosti mimoriadne nízkej cenovej ponuky vyplýva nasledovné:

Ako sa uvádza v metodickom usmernení č. 12372-5000/2016, kritérium posudzovania mimoriadne nízkej ponuky podľa § 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je „pomocným kritériom“ nenahrádzajúcim povinnosť verejného obstarávateľa ustáliť záver o existencii prípadnej mimoriadne nízkej ponuke. Analogicky môžeme pristupovať ak pri neprítomnosti MNCP. To znamená, že v zápisnici nestačí uviesť, že verejný obstarávateľ aplikoval matematický výpočet v súlade s §53 ods. 3, ale posudzoval reálnosť ponuky aj na základe iných, hodnoverných spôsobov hodnotenia. Uvedené tvrdenie podporuje aj záver vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EU, v ktorom sa spomína paradadox Schrödingerovej mačky - kým sa škatuľa neotvorí a jej obsah nebude preskúmaný, nemožno vylúčiť, že mačka nachádzajúca sa vnútri škatule žije. To v praxi znamená, že pokiaľ neposúdime cenovú ponuku ako takú, nie je možné ustáliť záver o prítomnosti, resp. neprítomnosti MNCP.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Ako sa uvádza v metodickom usmernení č. 6230 5000/2019, verejný obstarávateľ má aj iné možnosti posúdenia mimoriadne nízkej ceny (iné ako pravidlo uvedené v §53 ods. 3 zákona), a to napr. analýzou ceny (nákladov), ktorú navrhuje uchádzač v porovnaní s predmetom zákazky, či porovnaním s predpokladanou hodnotou zákazky určenou verejným obstarávateľom, a verejný obstarávateľ posúdi odchýlky od predpokladanej hodnoty zákazky.

Z uvedeného tak vyplýva, že za účelom dostatočnej preskúmateľnosti úkonov verejného obstarávateľa/obstarávateľa by zápisnica mala obsahovať okrem výsledkov výpočtu podľa §53 ods. 3 zákona aj stanovisko komisie vo vzťahu k rozdielom medzi úspešnou ponukou a predpokladanou hodnotou a/alebo stanovisko k reálnosti ponukových cien úspešnosti uchádzača (napr. položkovitý rozbor ponuky, rozbor nákladov uchádzača a pod.).

Povinnosti Komisie na Vyhodnotenie Ponúk

Mimoriadne nízku ponuku je povinná skúmať komisia na vyhodnotenie ponúk v prípade každej nadlimitnej zákazky a podlimitnej zákazky zverejnenej vo vestníku. V prípade aktuálneho režimu podlimitných zákaziek zadávaných oslovením minimálne troch hospodárskych subjektov si musí túto skutočnosť verejný obstarávateľ uviesť do výzvy na predkladanie ponúk, ak chce mimoriadne nízku ponuku riešiť a uplatniť žiadosť o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky.

Vo všeobecnosti platí, že uchádzači alebo záujemcovia majú vysvetľovať skutočnosti, voči ktorým žiadosť smeruje, t.j. ak žiadosť smeruje proti vysvetleniu mimoriadne nízkej ponuky, uchádzač vysvetľuje nízku úroveň ceny, ktorú musí obhájiť relevantným vysvetlením.

Možnosť Opravy Položkového Rozpočtu

Možno však reagovať na žiadosť o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky prostredníctvom novinky v inštitúte vysvetľovania, ktorou je možná oprava položkového rozpočtu? V praxi si to predstavte tak, že uchádzač fakticky uzná nízku úroveň ceny a rozhodne sa ceny "problematických" položiek zvýšiť, ale, samozrejme, zníži ceny niektorých iných položiek, keďže ponuková cena musí zostať v prípade opravy položkového rozpočtu zachovaná. Je tento postup možný? Alebo ak žiadosť o vysvetlenie smeruje k mimoriadne nízkej ponuke, jedinou nádejou pre uchádzača je vyzbrojiť sa argumentmi, ktoré nízku cenu obhája?

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Dôležitosť Vysvetlenia Mimoriadne Nízkej Ponuky

MNP je pravidelne opakujúci sa fenomén, ktorý využívajú najmä uchádzači, ktorí kalkulujú s možnosťou buď dodatočného navýšenia ceny, alebo plnenia vybraných častí dodávky služby/tovarov/prác.

Verejný obstarávateľ je povinný zachovať aj pri vysvetlení MNP princípy verejného obstarávania, ktorými sú najmä transparentnosť, nediskriminácia a princíp rovnakého zaobchádzania. Uvedené princípy prikazujú verejnému obstarávateľovi nielen dôsledne preskúmať ponuku, ktorá je mimoriadne nízka z pohľadu reálnosti ponúknutých cien vo vzťahu k zložitosti predmetu zákazky a očakávanej lehote plnenia, ale zároveň zachovať princíp nediskriminácie a postupovať pri vysvetlení MNP tak, aby uchádzači, ktorých ponuka nebola mimoriadne nízka, neboli diskriminovaní prijatím vysvetlenia MNP, ktoré by jednoznačne a určito nepreukázalo reálnosť cenovej ponuky.

Podľa rozhodnutia Úradu pro ochranu hospodárske souteže Českej repubiky zn. S053/2008 z 3. apríla 2008, ako aj rozhodnutia ÚOHS zn. S0543/2016 z 15. októbra 2016 je verejný obstarávateľ oprávnený skúmať existenciu „mimoriadne nízkej ponuky“ nie len na úrovni celkovej ponukovej ceny, ale aj vo vzťahu k jej jednotlivým zložkám, za ktoré možno predovšetkým považovať položky rozpočtu a ich náklady (zložky kalkulačného vzorca).

Odpoveď uchádzača musí byť vždy dostatočne konkrétna. Nepostačuje všeobecný odkaz alebo konštatovanie, ale uchádzač musí predložiť detailný rozbor spornej ceny alebo nákladovej položky, jednotlivé položky vysvetliť a doložiť relevantné podklady preukazujúce jeho tvrdenie (pozri napr. rozhodnutie ÚOHS S383/2012). Jedine také vysvetlenie možno akceptovať ako dostatočné a môže slúžiť ako rozhodnutie verejného obstarávateľa o tom, či je MNP a jej cena opodstatnená, a teda, či verejný obstarávateľ podstúpi ekonomické riziko a uzatvorí s dodávateľom zmluvu na plnenie zákazky, alebo, naopak, či uchádzača z procesu verejného obstarávania z dôvodu MNP vylúči.

V súlade s metodickou a rozhodovacou praxou Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) musí byť postup verejného obstarávateľa v procese verejného obstarávania plne preskúmateľný. Táto zásada však platí aj pre ponuky uchádzačov, t. j. akékoľvek tvrdenie uchádzača o relevantnosti mimoriadne nízkej ponuky sa nemôže odvolávať o jednoduché konštatovanie, ale musí byť jednoznačne preukázané. Táto povinnosť uchádzača slúži primárne na odstránenie skôr spomínaného ekonomického rizika, ktoré je s prípadným prijatím MNP nevyhnutné späté.

Právo Komisie a Povinnosti Verejného Obstarávateľa

„Z obsahu odseku 4 (§ 53 ZVO - pozn. autora) vyplýva, že komisia má povinnosť sa zaoberať len predloženým vysvetlením a nie automaticky akceptovať predložené vysvetlenie. Rozhodnutie o tom, či je ponuka mimoriadne nízka, je vždy plne v kompetencii komisie. … Verejný obstarávateľ/obstarávateľ má povinnosť sa konkrétne pýtať a následne vyhodnocovať konkrétne odpovede, pretože odôvodnenie ponuky uchádzača je relevantné len vtedy, ak sú mu známe konkrétne námietky proti jeho ponuke.“ (TKÁĆ, J. - GRIGA, M. 2016. Zákon o verejnom obstarávaní, Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o. 2016, s. 613.)

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 15. januára 2011, č. k. 3 Sžf 2/2012 nie je možné vylúčiť, že účasťou uchádzača s ponukou obsahujúcou neobvykle nízku cenu boli znevýhodnení, teda diskriminovaní ostatní uchádzači. Bolo by nesporne v rozpore so základnými zásadami verejného obstarávania, aby obstarávateľ prijal a hodnotil aj takú ponuku, ktorá je v rozpore so súťažnými podkladmi nepreskúmateľná, prípadne neporovnateľná s ponukami ostatných uchádzačov a nemohol ju zo súťaže vylúčiť len z dôvodu, že obdržal nedostatočné odôvodnenie neobvykle nízkej ceny (alebo aj žiadne)… Nezákonným postupom obstarávateľa, ktorým bola umožnená účasť uchádzača s ponukou obsahujúcou neobvykle nízku cenu boli znevýhodnení, teda diskriminovaní ostatní uchádzači. Takýmto postupom mohlo byť dotknuté aj právo účastníkov na zachovanie čestnej hospodárskej súťaže.

K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v konaní sp. zn. 5 Sţf 13/2012 (odvolacie konanie vo veci 4S 302/2010) keď uviedol, že „účasťou uchádzača v súťaži aj napriek nereálnej ponuke obsahujúcej neobvykle nízku cenu, sú znevýhodnení ostatní uchádzači s objektívnymi cenovými ponukami, ktoré vzhľadom na svoj reálny základ nemôžu rovnocenne konkurovať neprimerane nízkej cene, ponúknutej týmto uchádzačom“.

Podľa rozhodnutia o námietkach č. 23773-6000/2016-ODI z 15. mája 2017, ako aj rozhodnutia č. 5945-6000/2018-OD z 20. júna 2018 dáva ÚVO do pozornosti bod 26 tohto rozhodnutia, v ktorom je citované ustanovenie § 53 ods. 2 ZVO. Úrad uvádza, že prostredníctvom tohto ustanovenia poskytuje ZVO ochranu tak verejnému obstarávateľovi, ako aj jednotlivým uchádzačom. Je totiž v záujme verejného obstarávateľa, aby v prípade, keď sa v ponuke uchádzača objaví prvok, ktorý u verejného obstarávateľa oprávnene vzbudzuje pochybnosti o reálnosti takéhoto plnenia, zisťoval jeho reálnosť a predchádzal tak situáciám, keď uchádzač vo svojej ponuke zámerne v niektorom z kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedie mimoriadne nízku hodnotu z dôvodu, aby sa vo verejnom obstarávaní stal úspešným uchádzačom, pričom v priebehu samotnej realizácie zákazky nebude schopný poskytnúť požadované plnenie za splnenia ním deklarovaných podmienok, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť napríklad k neprimeranému predlžovaniu lehoty plnenia, prípadne k iným komplikáciám pri plnení predmetu zákazky. Predmetné ustanovenie ZVO zároveň chráni ostatných uchádzačov, ktorí predložili ponuky na základe svojich reálnych možností. Nemožnosť vylúčiť ponuku obsahujúcu nereálnu hodnotu kritéria na vyhodnotenie ponúk by totiž mohla mať za následok, že uchádzači, ktorí predložia reálne hodnoty na plnenie kritérií stanovené verejným obstarávateľom, by boli znevýhodnení oproti tým, ktorí predložia mimoriadne nízke ponuky s cieľom získania danej zákazky.

Podľa rozhodnutia v konaní o námietkach č. 33-6000/2014-ON/393 z 5. marca 2014 ÚVO zdôrazňuje, že samotné posúdenie toho, či je, alebo nie je konkrétna ponuková cena mimoriadne nízka, je v právomoci verejného obstarávateľa.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 366/10-352, ktorý sa týka MNP a jej vysvetlenia, v ktorom je okrem iného uvedené: „Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so zákonom o verejnom obstarávaní je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávania nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné.“

Verejný obstarávateľ teda musí postupovať transparentne a kontrolovateľne, a teda pristúpiť k vyhodnoteniu MNP so všetkou vážnosťou. To však znamená, že pre zachovanie princípu nediskriminácie uchádzačov, ktorých ponuky nie sú mimoriadne nízke.

Upozorňujeme, že verejný obstarávateľ nemôže v záujme zachovania princípu nediskriminácie akceptovať prípadné jednoduché vysvetlenie MNP, že je cena platná. Nemožnosť takéhoto postupu by bolo v rozpore s rozhodnutím ÚVO č. 15917-6000/2017-ODI zo 4. decembra 2017, podľa ktorého zo strany kontrolovaného predstavuje jednoduché akceptovanie vysvetlenia predloženého úspešným uchádzačom len holé konštatovanie kontrolovaného, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu argumenty predložené úspešným uchádzačom roz­plynuli pochybnosti kontrolovaného o reálnosti ponuky úspešného uchádzača. Z tohto dôvodu je postup kontrolovaného netransparentný a v rozpore s § 10 ods. 2 ZVO.

Dávame do pozornosti najmä rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. marca 2014, sp. zn. 6S 2312/2012, ktorý sa zaoberal žalobou voči spôsobu zisťovania MNP zo strany žalovaného (verejného obstarávateľa). Žalovaný v rámci vyhodnotenia MNP požadoval predloženie kalkulačného vzorca k jednotlivým položkám a doplnenie dôkazných materiálov (z rozsudku a požiadavky žalovaného na vysvetlenie MNP uvádzame: „predložením záväzných právnych dokumentov podpísaných s výrobcom alebo predajcom stavebných materiálov na všetky stavebné materiály, ktorých nie je uchádzač výrobcom, použité v súvislosti v prílohe uvedenými rozpočtovými súbormi po jednotlivých položkách, ktoré sú farebne označené (žltá farba), kde garantuje nezmenenie cien počas celého obdobia výstavby…, a zároveň.. predložiť zoznam materiálov po jednotlivých položkách, ktoré jednotlivý dodávateľ dodáva, má ich vedené v účtovníctve a s nimi reálne obchoduje. Zoznam materiálov bude potvrdený podpisom a pečiatkou dodávateľa materiálov ako originál, alebo úradne overená kópia. Zámena materiálov sa nepripúšťa…“). Krajský súd potvrdil konanie žalovaného ako správne, žalobu zamietol.

Ako Overiť Reálnosť Cenovej Ponuky

Podľa § 53 ods. 2 ZVO:„Ak sa pri určitej zákazke javí ponuka ako mimoriadne nízka vo vzťahu k tovaru, stavebným prácam alebo službe, komisia písomne požiada uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné.Vysvetlenie sa môže týkať najmä:

a) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti poskytovaných služieb,b) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby,c) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom,d) dodržiavania povinností v oblasti pracovného práva, najmä s ohľadom na dodržiavanie minimálnych mzdových nárokov, ochrany životného prostredia alebo sociálneho práva podľa osobitných predpisov,e) dodržiavania povinností voči subdodávateľom,f) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.“

Podľa § 53 ods. 1 ZVO má komisia na vyhodnocovanie ponúk právo požiadať uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Obdobne sa v Metodickom usmernení Úradu pre verejné obstarávanie č. 6939-5000/2018 uvádza „…komisia písomne požiada uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné, ak sa pri určitej zákazke javí ponuka vo vzťahu k tovaru, stavebným prácam alebo službe ako mimoriadne nízka…“.

Verejný obstarávateľ by mal koncipovať žiadosť o vysvetlenie MNP s cieľom overenia cenovej kalkulácie ponuky. Za týmto účelom odporúčame vyžiadať od uchádzača kalkulačný vzorec jednotlivých položiek ponuky, z ktorého by bolo možné jednoznačne určiť náklady uchádzača na tovary/služby/práce, ktoré táto položka zahŕňa.

V prípade, keď je predmetom kalkulačného vzorca tovar (platí aj pri tovaroch zabudovaných pri stavebných prácach), je dôležité, aby uchádzač predložil názov konkrétneho výrobcu prípadne výrobku, s ktorým v cenovej kalkulácii počítal. Následne tak môže verejný obstarávateľ z verejne dostupných zdrojov získať overiteľné informácie o reálnosti predloženej ponuky.

Uchádzač môže, samozrejme, disponovať aj zmluvami so subdodávateľmi, ktorí pri príprave ponuky poskytli cenovú ponuku, na základe ktorej vznikla konečná cena. V praxi sa však často stretávame so situáciou, keď uchádzač pre splnenie požiadavky vysvetlenia MNP predloží zmluvy s fiktívnymi dodávateľmi, t. j. firmami, ktoré reálne cenu uchádzačovi neponúkli, resp. s nimi uchádzač reálne neplánuje spoluprácu pri plnení zákazky.

Verejný obstarávateľ má vždy právo cenovú ponuku uchádzača overiť. Rovnako má takto právo overiť aj cenu subdodávateľských kontraktov, ale aj reálnosť samotného vzťahu. Je teda v prípade subdodávateľských zmlúv vhodné overiť, či sa tento subdodávateľ reálne zaoberá obchodnou činnosťou deklarovanou uchádzačom. Verejný obstarávateľ má právo v prípade preukázania snahy o predloženie fiktívnej cenovej ponuky subdodávateľa takýto dôkaz odmietnuť. Upozorňujeme však, že je na ťarche verejného obstarávateľa overenie subdodávateľského vzťahu a jednoznačné preukázanie dôvodov na jeho neuznanie.

Zložitejšie overenie je v prípade, keď sú predmetom skúmania položky súvisiace s poskytnutím služieb. Takéto položky môžu byť aj súčasťou rozpočtu obstarávaných tovarov alebo prác. V týchto prípadoch sa ako najúčinnejšie javí skúmať predchádzajúcu obchodnú činnosť uchádzača. Verejný obstarávateľ môže preskúmať iné uchádzačom predložené ponuky v iných verejných obstarávaniach, vyhľadať konkrétne položky a porovnať ich cenovú úroveň.

tags: #namietka #proti #vyluceniu #za #mimoriadne #nizku