Problémy a riešenia v registri obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) a súvisiace výzvy

Úvod

Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) mal v minulosti priniesť poriadok do vlastníckych vzťahov, no v praxi priniesol aj množstvo chýb, ktoré dodnes spôsobujú problémy obciam i vlastníkom. Cieľom tohto článku je analyzovať problémy spojené s ROEP, ich príčiny a možné riešenia, ako aj súvisiace legislatívne a administratívne aspekty.

Historický kontext a ciele ROEP

V administratívnych konaniach o obnove evidencií niektorých pozemkov vykonávaných podľa zákona č. 180/1995 Z.z. Filozofia a podstata regulácie tohto konania mala svoj historický kontext spočívajúci v nedostatočnej evidencii pozemkového vlastníctva v období socializmu a pred ním. Konania ROEP mali napomôcť riadnemu vedeniu vlastníctva po období socializmu, kedy prevládal rozsiahly systém užívacích práv štátu a socialistických organizácií s potlačením významu vlastníctva.

Problémy spôsobené chybami v ROEP

V ROEP sa však urobilo aj viacero chýb, s ktorými sa boria nielen obce v dosiaľ stále nedostatočne usporiadanom vlastníctve pozemkov. Žiaľ, často sa stávalo, že v konaní ROEP sa vychádzalo najmä z pozemnoknižných vložiek, v ktorých boli vlastníci označení len menom a priezviskom (prípadne s istým dôvetkom - napr. syn Jozefa a pod.). Hoci konanie ROEP malo slúžiť obnoveniu riadnej evidencie vlastníckych vzťahov, na základe nedôsledného prešetrovania pri vyhotovení ROEP došlo k zápisu veľkého počtu nezistených (neznámych) vlastníkov označených len menom a priezviskom, prípadne inak bez všetkých potrebných identifikačných údajov.

Príklad z praxe: Pôda za 25 miliárd korún bez majiteľa

Pôda za 25 miliárd korún nemá na Slovensku majiteľa. Dôvodom, prečo majitelia až 550-tisíc hektárov pôdy nevedia, že niečo vlastnia, je neporiadok v katastroch, ktorý nastal po roku 1945. Zmeny vlastníctva a dedičské konania sa do katastra nezapisovali najmä v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď u nás nebolo akceptované akékoľvek vlastníctvo. Navyše, v pozemkových knihách sa uvádzalo len meno a priezvisko, bez ostatných identifikačných údajov.

Legislatívne možnosti opravy chýb v ROEP

V dôsledku týchto chýb aj samotný zákon č. 180/1995 Z.z. v znení od 1. septembra 2002 (§ 7 ods. 6) ustanovoval, že ak ROEP obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa vyššie uvedeného § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii ROEP rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Táto trojročná lehota bola predĺžená na päť rokov od zápisu údajov podľa ROEP, a to podľa novely zákona č. 180/1995 Z.z.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Novela katastrálneho zákona a oprava chýb

Keďže aplikačná prax ukázala, že chýb urobených počas ROEP bolo priveľa, pričom v mnohých prípadoch uplynula päťročná lehota od vykonania zápisu ROEP do katastra, s účinnosťou od 1. januára 2008 bol zavedený nový dôvod opravy chýb katastrálneho operátu. Išlo o novelu katastrálneho zákona vykonanú zákonom č. 555/2007 Z.z.

Aktuálne možnosti opravy chýb

Podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, katastrálny operát sa opraví, ak sa zistí rozpor s verejnou listinou alebo inou listinou preukazujúcou právo k nehnuteľnosti. Osobitným predpisom je zákon č. 180/1995 Z.z., ktorý však v § 7 ods. 6 stanovuje len päťročnú lehotu na vykonanie opravy. To znamená, že aj dnes je možné chybne vedené údaje zapísané do katastra nehnuteľností na základe ROEP-u opraviť. Ak teda došlo k zápisu takého ROEP-u, ktorý nekorešponduje s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., napríklad sa v štátnom archíve nájde doklad, resp. listina preukazujúca iný stav, je možné podať návrh na opravu.

Postup pri oprave chýb

Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona môže príslušný katastrálny odbor okresného úradu opraviť údaje aj bez návrhu. Je však možné podať návrh na opravu chyby, a to osobou, ktorej práva sú vedenými údajmi katastra dotknuté. Na konanie o oprave chyby z dôvodu chybného ROEP-u sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p., a preto v tomto prípade orgán katastra vydáva rozhodnutie, ktorým buď návrh na opravu chyby zamietne, alebo rozhodne o oprave chyby (§ 59a ods. 1 a 2 katastrálneho zákona). O návrhu má orgán katastra rozhodnúť do 30 dní, najneskôr do 90 dní (§ 59a ods. 3 katastrálneho zákona). Takisto oprave chyby v konaní pred orgánom katastra bráni, ak je daná oprava medzi dotknutými osobami sporná.

Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR

Ako uvádza Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5 Sžo 48/2011, konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. slúži len na zmenu údajov ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, nie na určovanie vlastníctva k pozemkom (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžo 10/2011). Podľa aktuálne platného právneho stavu je tak možné vykonať opravu chybných údajov, ktoré boli zapísané do katastra v dôsledku ROEP a od ich zápisu nedošlo k zmene vlastníckeho práva. Takýchto prípadov iste nebude málo.

Praktické kroky pri hľadaní a oprave chýb

Kde a ako hľadať doklady

1. Na okresných a krajských súdoch: Väčšina súdnych rozhodnutí, vrátane dedičských, je uložená v archívoch okresných súdov, prípadne v štátnych archívoch. Súdy sú povinné spis archivovať 10 až 20 rokov a súdne rozhodnutie 75 rokov.
2. V štátnom ústrednom, štátnych archívoch a v ich pobočkách: Okrem súdnych spisov sa v nich archivujú rozhodnutia orgánov, ktoré zanikli (najmä bývalých povereníctiev, okresných a krajských národných výborov).
3. V pobočke štátneho archívu, v obvode ktorého je pozemok.

Postup pri zistení chyby

1. Zadovážiť a preskúmať geometrické plány: Najskôr si vyžiadajte a porovnajte starší geometrický plán s novým geometrickým plánom.
2. Obrátiť sa na geodeta: Odporúča sa autorizovaný geodet, ktorý presne vytýči hranicu pozemku podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností.
3. Konzultovať s obecným úradom: Po získaní výsledkov geodeta skontaktujte sa s obecným úradom, aby ste konzultovali zmeny hraníc a ich dôvody.
4. Podanie návrhu na opravu údajov v katastri nehnuteľností: V prípade, že dôjde k zisteniu, že zmena hraníc je výsledkom chyby, je potrebné podať návrh na opravu údajov v katastri nehnuteľností.
5. Príprava na možný súdny spor: Ak nebude možné spor o hranice vyriešiť mimosúdnou cestou, môžete podať žalobu na súde.

Problémy s interpretáciou právnych predpisov

Najvyšší súd niekedy pri písaní Zbierky stanovísk „dotvára“ vlastné rozsudky a pozmeňuje formulácie, čo môže neraz spôsobiť nesprávny výklad zákona zo strany krajských súdov. Zbierka stanovísk rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je dokument, kde najvyšší súd uverejňuje najdôležitejšie rozhodnutia, ktorými by sa následne mali „inšpirovať“ aj nižšie súdy.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Príklad nesprávnej interpretácie

Kým najvyšší súd v konaní č. 10Sžo/301/2015 konštatoval toto: „konanie podľa § 7 ods.6 zákona č. 180/1995 Z.z. slúži len na zmenu údajov ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, nie na určovanie vlastníctva k pozemkom.“, do zhrnutia sa už dostala myšlienka, že do právomoci katastra nepatrí rozhodovať v prípade „sporu o vlastníctvo“. Tieto zmätky pravdepodobne spôsobilo najmä slovné spojenie „v prípade sporu o vlastníctvo“, ktoré bolo použité v zbierke stanovísk, no v samotnom rozhodnutí sa nevyskytovalo.

Konanie podľa § 12a zákona o nájme

Zákon č. 571/2007 Z.z. z 25. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“) s účinnosťou od 1. januára 2008 zrušil § 15. Ďalej zmenil a doplnil zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“) ustanovením § 12a, ktorý upravuje postup medzi nájomcom a vlastníkom na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať.

Dôvody na konanie podľa § 12a ods. 1 zákona o nájme

1. Neprístupný pozemok - pozemok, ktorý nie je prístupný z komunikácie.
2. Pozemok, ku ktorému vznikne podnájomný vzťah podľa § 12a ods. 2.
3. Možno ich racionálne užívať.

Postup obvodného pozemkového úradu (OPÚ)

1. OPÚ oznámi začatie konania ďalším účastníkom konania (§ 18 ods. 3 správneho poriadku).
2. Na základe určených podmienok vyzve doterajšieho prenajímateľa (§ 19 ods. 2 správneho poriadku) na predloženie rozdeľovacieho plánu.
3. Ak doterajší prenajímateľ nepredloží rozdeľovací plán, OPÚ konanie zastaví (§ 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku).
4. Ak sú splnené všetky podmienky, OPÚ vydá rozhodnutie o tom, že na uvedené pozemky vzniká podnájomný vzťah.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

tags: #namietka #roep #vzor #dokument