Daň z príjmu na Slovensku: Komplexný prehľad

Daň z príjmu je významnou súčasťou daňového systému Slovenskej republiky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dani z príjmu na Slovensku, vrátane toho, kto je povinný podať daňové priznanie, aké sú sadzby dane, aké príjmy sú oslobodené od dane a aké zmeny nastali v posledných rokoch.

Základné informácie o dani z príjmov

Hlavným právnym predpisom upravujúcim daň z príjmov na Slovensku je Zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.). Tento zákon definuje zdaniteľný príjem, sadzby dane, výnimky a pravidlá platenia daní.

Kto musí podať daňové priznanie?

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Konkrétne, daňové priznanie musí podať každá osoba, ktorá dosiahla za predchádzajúci rok zdaniteľné príjmy vyššie ako 2 823,24 €. Platí to aj pre osobu s príjmami zo zahraničia.

Lehota na podanie daňového priznania

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je do 31. marca nasledujúceho roka.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Daňové priznanie musí byť podané v lehote do 31. marca nasledujúceho roku, v ktorom mal daňovník povinnosť platiť daň z príjmu. Ak 31. marec pripadne na víkend alebo sviatok, lehota sa presúva na nasledujúci pracovný deň.

Lehota sa dá aj predĺžiť podaním oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 alebo ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmov, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 alebo ods. 3 písm. a) predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) Zákona o dani z príjmov, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o šesť kalendárnych mesiacov.

Ak fyzická osoba dosiahla aj príjmy zo zahraničia, termín na podanie priznania si môže predĺžiť až do 30. júna.

V prípade, že daňovník zomrel, podá daňové priznanie jeho dedič, a to do troch mesiacov od úmrtia.

Kde a ako podať daňové priznanie

Daňové priznanie sa podáva osobne na príslušnom daňovom úrade, na jeho pobočke alebo kontaktnom mieste. Príslušný daňový úrad fyzickej osoby je v mieste jej trvalého pobytu a právnickej osoby v mieste jej sídla. Daňové priznanie je možné podať na ktoromkoľvek daňovom úrade.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Podáva sa iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a je k dispozícii aj na internetovej stránke Finančnej správy SR.

Daňové priznanie môže byť podané v písomnej alebo elektronickej forme. Daňovníci musia vyplniť príslušný formulár daňového priznania na základe typu ich príjmu:

• Tlačivo typu A: sa používa len na príjmy zo zamestnania (závislej činnosti);
• Tlačivo typu B: sa používa, ak existujú aj iné typy príjmov, napr. príjmy z podnikania alebo z kapitálového majetku.

Druhy príjmov a ich zdaňovanie

Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené.

Medzi hlavné druhy príjmov patria:

• Príjmy zo závislej činnosti (zamestnania)
• Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
• Príjmy z prenájmu nehnuteľností
• Príjmy z kapitálového majetku
• Ostatné príjmy

Príjmy zo závislej činnosti (§ 5)

Príjmy zo závislej činnosti (tzv. závislá činnosť) sú definované v § 5 zákona o dani z príjmov. Ide o mzdu, ktorú zamestnanec dostáva z prácu vykonanú v rámci súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, pričom zamestnanec je povinný dodržiavať pokyny zamestnávateľa. Príjmy zo závislej činnosti sa na Slovensku zdaňujú.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

K zdaneniu dochádza už na mesačnej báze, pretože zamestnávateľ vypočíta zo mzdy preddavok na daň, ktorý odvedie daňovému úradu. Po skončení kalendárneho roka má zamestnanec dve možnosti, ako svoje zarobené príjmy zo zamestnania zdaní.

Mzda:

• Super hrubá mzda (alebo celková cena práce): predstavuje náklady zamestnávateľa na jedného zamestnanca. Celková cena práce sa získava ako hrubá mzda zamestnanca zvýšená o príspevky zamestnávateľa do zdravotnej poisťovne (zvyčajne 11 % z vymeriavacieho základu, t. j. vo všeobecnosti z hrubej mzdy a príspevky do Sociálnej poisťovne (typicky 25,2 % z vymeriavacieho základu pokiaľ sa na zamestnanca nevzťahujú osobitné podmienky). Taktiež môžu byť relevantné aj povinné príspevky do dôchodkového sporenia platené zamestnávateľom.
• Hrubá mzda: je obvykle zmluvná mzda, ktorá predstavuje celkovú sumu pred odpočítaním daní a odvodov.
• Čistá mzda: je suma, ktorú zamestnanec dostáva po odpočítaní všetkých príspevkov, ako sú zdravotné poistenie (4 % z vymeriavacieho základu), odvody do Sociálnej poisťovne (nemocenské poistenie - 1,4 %, starobné poistenie - 4 % invalidné - 3 %, poistenie v nezamestnanosti - 1 % z vymeriavacieho základu), preddavok na daň a doplnkové dôchodkové poistenie, ak je to relevantné. Výšku čistej mzdy ovplyvňuje aj počet vyživovaných detí a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane).

Základom dane z príjmov sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec povinný platiť. Základ dane sa znižuje aj o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (prípadne na manželku/manžela), ktorá závisí od výšky základu dane vztiahnutej na definovaný násobok životného minima (pozri § 11 zákona o dani z príjmov).

Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6)

Príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti: najčastejšie ide o príjmy zo živnosti, ale zaraďujú sa do tejto skupiny aj príjmy samostatne hospodáriacich roľníkov, príjmy z regulovaných profesií (napr. príjmy daňových poradcov, audítorov, notárov…), príjmy športovcov, umelcov, znalcov, tlmočníkov a pod. Podávajú sa prostredníctvom daňového priznania typu B.

Medzi tieto príjmy patria napríklad:

• príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. živnostenský zákon)
• príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním)
• Príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona

Príjmy z prenájmu nehnuteľností (§ 6)

Ide o prenájom nehnuteľností, ktoré sa prenajímajú na základe nájomnej zmluvy. To znamená, že nejde o podnikateľskú činnosť fyzickej osoby.

Príjmy z kapitálového majetku

Ide napr. o úroky z účtov v bankách, z termínovaných vkladov, úroky a ostatné výnosy z cenných papierov a pod. Väčšina týchto príjmov sa zdaňuje tzv. zrážkovou daňou. To znamená, že napr. banka z úroku automaticky zrazí daň a odvedie daňovému úradu. Pre fyzickú osobu to znamená, že uvedené príjmy už nie je povinná nikde uvádzať.

Ostatné príjmy (§ 8)

Medzi ostatné príjmy patria napríklad:

• príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí
• kompenzačné platby podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z.
• náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.
• príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa § 3 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z.
• príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe) prijaté športovcom podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 440/2015 Z.

Príjmy oslobodené od dane (§ 9)

Nie všetky príjmy musia byť zdanené. Zákon o dani z príjmov definuje príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov.

Medzi najčastejšie príjmy oslobodené od dane patria:

• príjmy z predaja hnuteľných vecí (napr. predaj auta), ak nejde o predaj v rámci podnikateľskej činnosti
• Štipendiá a granty: štipendiá poskytované napr. zo štátneho rozpočtu (vrátane doktorandských štipendií), alebo poskytované vysokýmiškolami, či obdobné plnenia poskytované zo zahraničia. Taktiež sem patria podnikové štipendiá poskytované študentomvysokých škôl, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií, okremplatieb za prácu v pracovnom pomere (príjmy zo závislej činnosti) alebo na základe podnikateľskej činnosti; finančné prostriedky z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané.
• Benefity, napr.: dávky zo zdravotného a sociálneho poistenia, vrátane platby zo starobnéhodôchodkového sporenia, resp. dávky z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu; cestovné náhrady (finančný príspevok zamestnávateľa počas pracovnej cesty zamestnanca) v zákonnej výške, okremvreckového; hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na konzumáciu na pracovisku alebo finančný príspevokna stravovanie; suma vynaložená zamestnávateľom navzdelávanie zamestnanca.
• plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu (zákona č. 129/2022 Z.
• prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm.
• podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov (§ 9, ods. (2), písm. j).
• výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia (napr.

Doktorandi sú podľa zákona považovaní za študentov (nie zamestnancov) a ich príjem v zmysle zákona o vysokých školách je považovaný za štipendium, ktoré ako také nepodlieha zdaneniu. Od dane sú oslobodené aj finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv (§ 9, ods. (2), písm.

Sadzby dane z príjmu (§ 15) a nezdaniteľná časť základu dane (§ 11)

Sadzby dane z príjmov upravuje v § 15 zákon č. z. príjmov”). Daň z príjmu sa platí mesačne formou preddavku na daň.

Vo všeobecnosti sa na príjmy uplatňuje 19 %-ná sadzba dane z tej časti základu dane nepresahujúcej 176,8‑násobok príslušnej sumy životného minima a 25 %-ná sadzba dane z tej časti základu dane, ktorá presahuje 176,8‑násobok sumy platného životného minima (táto suma sa rovná 47 537,98 € pre rok - na základe životného minima vo výške 268,88 €/mesiac s platnosťou od 1. 7. do 30. 6. 2024 a 48 441,43 € 2025 - na základe sumy životného minima 273,99 €/ mesiac platného od 1. 7. 2 30. 6. 2025).

Základ dane zodpovedá (zjednodušene povedané) sume hrubej mzdy zníženej o všetky odvody povinného poistenia a zníženej o nezdaniteľnú čiastku (z ktorej sa daň neplatí). Nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v plnej sume, ak základ dane daňovníka nepresiahne za rok 92,8 násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (24 952,06 € pre rok 2024 a 25 426,27 € pre rok 2025). V takom prípade nezdaniteľná čiastka zodpovedá 21‑násobku platného životného minima (t. j. 5 646 pre rok 2024 a 5753,79 € pre rok 2025). Ak základ dane daňovníka presahuje tento ročný limit, výška nezdaniteľnej čiastky sa znižuje až na nulu postupne, na základe definovaného vzorca.

Navyše, ak manžel/ manželka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené dieťa, alebo poberá finančný príspevok na opatrovanie, alebo je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, či je zdravotne postihnutá/ťažko zdravotne postihnutá, je možné uplatniť aj nezdaniteľnú čiastku na manželku (manžela). V takom prípade sa pri stanovení jej výšky berú do úvahy príjmy oboch osôb. Osoba, ktorá nemá na Slovensku daňovú rezidenciu, má nárok na nezdaniteľnú čiastku na manželku (manžela), len ak 90 % z jej celosvetových príjmov pochádza zo zdrojov na Slovensku.

Sadzby platné od 1. januára 2025

Od 1. januára 2025 sa v rámci schváleného konsolidačného balíčka menia sadzby dane z príjmov. Zmeny sa týkajú ako fyzických, tak aj právnických osôb. V prípade fyzických osôb sa sadzby líšia v závislosti od zdroja a výšky príjmov a samotného základu dane. V prípade právnických osôb sa zohľadňuje výška zdaniteľných príjmov (výnosov). Ide o progresívne zdaňovanie - čím je základ dane vyšší, tým vyššia je aj daň.

Asi najviac rezonujúcou zmenou je sadzba dane z príjmov právnickej osoby, ktorá bude po novom 10 % pri obrate do 100 000 €, pričom doteraz to bolo 15 % pri obrate do 60 000 €. Tento rok platí rovnaká sadzba (15 %) pre fyzické aj právnické osoby, a to pri obrate do už spomínaných 60 000 €. Budúci rok budú teda právnické osoby, tzv.

• Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti:
  • sadzba dane 15 %, ak daňovník dosiahne od 1. 1. 2025 zdaniteľný príjem menej ako 100 000 € (predtým 60 000 €)
  • sadzba dane 19 % z časti základu dane, ktorá nepresiahne 48 441, 43 € vrátane, ak daňovník dosiahne od 1. 1. 2025 zdaniteľný príjem viac ako 100 000 € (predtým 60 000 €)
  • sadzba dane 25 % z časti základu dane, ktorá presiahne sumu 48 441, 43 €, ak daňovník dosiahne od 1. 1.
• Príjmy z kapitálového majetku: sadzba dane 19 % Príjem z kapitálového majetku sa zdaňuje danou sadzbou bez ohľadu na to, či plynie zo zdrojov v zahraničí alebo na území Slovenska.
• Príjmy z podielov zo zisku, z podielov na likvidačnom zostatku a z vyrovnacích podielov:
  • sadzba dane 7 % na podiely zo ziskov vykázaných za roky 2017 až 2023 a opäť od 1. 1. 2025, platí aj pre podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak vstúpili do likvidácie od roku 2017 do roku 2023 a opäť od 1. 1. 2025; platí tiež pre vyrovnacie podiely, ktorých výška sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobia 2017 až 2023 a opäť od 1.1.2025
  • sadzba dane 10 % na podiely zo ziskov vykázaných od 1. 1. 2024 do 31. 12. 2024, platí aj pre podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak vstúpili do likvidácie najskôr od 1. 1. 2024; platí tiež pre vyrovnací podiely, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobia začínajúce najskôr 1. 1. 2024 a najneskôr 31. 12.
• Osobitná sadzba dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti: sadzba dane 5 % pre vybraných ústavných činiteľov (prezident SR, poslanci NR SR, členovia vlády a ďalší ústavní činitelia odmeňovaní v zmysle zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov). Táto daň sa uplatňuje nad rámec štandardného zdanenia príjmov daných fyzických osôb.

Daňový bonus (§ 33)

Daňový bonus znižuje zdaniteľný príjem rodičovi na každé vyživované dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti, čím poskytuje istý finančný prospech, pričom však nejde o zdaniteľný príjem.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Daňový bonus sa bude vyplácať do dovŕšenia 18 roku života.

Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp.

Ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uplatňuje daňový bonus (za rok 2025 je to priemerná mzda vyhlásená za rok 2023), nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods.

V súlade s novým ustanovením § 33 ods. 11 ZDP sa definovalo krátenie daňového bonusu vo väzbe na výšku dosiahnutého základu dane. Ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa ods. 1 a 6, nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 alebo základom dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnom a 1,5-násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa ods.

Ročná hranica čiastkových základov dane na krátenie daňového bonusu je v sume 25 740 € (priemerná mesačná mzda za rok 2023 = 1 430 € x 12 x 1,5). Mesačná hranica čiastkového základu dane § 5 na krátenie daňového bonusu je v sume 2 145 €. Z uvedeného teda vyplýva, že sa neposudzuje hranica hrubého príjmu zamestnanca, ale čiastkového základu dane (hrubý príjem - odvody).

Ak nárok na daňový bonus spĺňajú viacerí daňovníci, môže si pri podaní daňového priznania jeden z nich zvýšiť základ dane o základ dane druhej oprávnenej osoby = posudzuje sa nárok, krátenie z úhrnu základov dane (§ 33 ods. 8). Ak žena počas materskej dovolenky poberá materské, nie je to základ dane vstupujúci do daňového bonusu. Materské, ako príjem ženy sa priznáva len pri výpočte nezdaniteľnej časti na manželku u manžela.

Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)

Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ako aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z.

Zdaňovanie príjmu (§ 32, § 38, § 49)

Zdaňovanie príjmu na Slovensku zahŕňa niekoľko kľúčových krokov:

1. Určenie daňovej rezidencie: Je dôležité si stanoviť daňovú rezidenciu, keďže to ovplyvňuje tak daňové povinnosti ako aj práva. Daňoví rezidenti na Slovensku zdaňujú ich celosvetové príjmy, zatiaľ čo v prípade nerezidentov podliehajú dani na Slovensku len príjmy zo zdrojov na Slovensku. Každý, kto žije na Slovensku a má tu trvalý pobyt, je považovaný za daňového rezidenta. To znamená, že musí priznať a zdaniť všetky svoje príjmy - zo Slovenska aj zo zahraničia.
2. Ročné zúčtovanie: Zamestnanci, ktorí mali zdaniteľné príjmy len zo zamestnania, môžu požiadať svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane do 15. februára nasledujúceho roka. Ak o to nepožiadajú alebo ak majú príjmy pochádzajúce zo zdrojov v zahraničí, musia si sami podať daňové priznanie. Ak zamestnanec, ktorý počas kalendárneho roka poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, a ktorý pracuje počas celého roka na Slovensku, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane z príjmov od všetkých zamestnávateľov, a to najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka. Ročné zúčtovanie za zamestnanca vykoná tento zamestnávateľ. V prípade, ak zamestnávateľa nepožiada o ročné zúčtovanie do uvedeného termínu, resp. nedodá požadované dokumenty k tomuto termínu, alebo ak v zdaňovacom období poberal príjmy zo zahraničia, musí si daňové priznanie vykonať sám.
3. Daňové priznanie: Daňovník musí vo všeobecnosti podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy definovanej ako nezdaniteľná čiastka (t. j. 2 823,24 € 2024 a 2876,89 € pre rok 2025), pokiaľ ročné zúčtovanie dane nevykonáva zamestnávateľ. Ako už bolo spomenuté vyššie, v prípade, že daňovník má na Slovensku povinnosť zdaňiť aj príjmy pochádzajúce zo zahraničia (slovenský daňový rezident), musí podať daňové priznanie sám.
4. Lehoty: Termín na podanie daňového priznania je 31. marca nasledujúceho roka. Daňovníci však môžu vo všeobecnosti požiadať o predĺženie tejto lehoty až o tri mesiace a to prostredníctvom oznámenia zaslaného daňovému úradu. Ak má daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, lehota na podanie daňového priznania sa môže predĺžiť najviac o šesť mesiacov. V oboch prípadoch je potrebné predložiť oznámenie daňovému úradu na úradnom tlačive, ktorý poskytne finančné riaditeľstvo). V oznámení je potrebné uviesť aj novú lehotu v rámci daných maximálnych limitov.
5. Podanie daňového priznania: Daňové priznanie môže byť podané v písomnej alebo elektronickej forme. Daňovníci musia vyplniť príslušný formulár daňového priznania na základe typu ich príjmu:
   • Tlačivo typu A sa používa len na príjmy zo zamestnania (závislej činnosti);
   • Tlačivo typu B sa používa, ak existujú aj iné typy príjmov, napr. príjmy z podnikania alebo z kapitálového majetku.
6. Vyplnenie daňového priznania: V daňovom priznaní je potrebné uviesť všetky zdaniteľné príjmy vrátane prípadných zahraničných príjmov u slovenských daňových rezidentov. Je zároveň nevyhnutné predložiť aj doklady preukazujúce úhradu dane v zahraničí.
7. Platba dane: V lehote na podanie daňového priznania je potrebné daň (na úhradu) aj zaplatiť. Ak vzniká daňový preplatok (na základe preddavkov na daň), jeho výška bude vypočítaná počas vypĺňania daňového priznania.

tags: #daň #z #príjmu #na #Slovensku