Nárok na dovolenku pedagogického zamestnanca: Podmienky a špecifiká

Dovolenka je pre každého zamestnanca dôležitá na regeneráciu a oddych, a to platí obzvlášť pre pedagogických zamestnancov. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na dovolenku pedagogických zamestnancov na Slovensku, s dôrazom na špecifiká, ktoré sa ich týkajú.

Všeobecné podmienky nároku na dovolenku

Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, a to na plný aj čiastočný úväzok. Ak však pracujete na základe dohody o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti, nárok na dovolenku vám nevzniká.

Dĺžka pracovného pomeru

Základnou podmienkou pre vznik nároku na dovolenku je trvanie pracovného pomeru aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa v kalendárnom roku. Ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý rok, máte nárok na plnú výmeru dovolenky. V prípade, že pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa vám pomerná časť dovolenky. Táto pomerná časť sa počíta aj v prípade zmeny zamestnania počas roka.

Príklad:

32-ročná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára a odišla 31. mája. Keďže odpracovala viac ako 60 dní, má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak nastúpi do nového zamestnania 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.

Dovolenka za odpracované dni

Ak pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní, zamestnanec má nárok na dovolenku za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní vzniká nárok na jednu dvanástinu ročného nároku na dovolenku.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Špecifiká dovolenky pre pedagogických zamestnancov

Učitelia, odborní zamestnanci a teda aj sociálni pedagógovia, majú nárok na špeciálnu dĺžku dovolenky. Konkrétne, pedagogickí a odborní zamestnanci majú nárok na najmenej 8 týždňov dovolenky v kalendárnom roku. Ak to prepočítame na pracovné dni pri štandardnom 5-dňovom pracovnom týždni, ide o minimálne 40 dní dovolenky ročne. Dovolenka učiteľov, riaditeľov a zástupcov riaditeľov materských škôl je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.

Zmena zaradenia školského špeciálneho pedagóga

Dôležitou zmenou je, že od 1. septembra 2019 sa školský špeciálny pedagóg v základnej škole už nepovažuje za odborného zamestnanca, ale za pedagogického zamestnanca. Táto zmena bola zohľadnená aj v Zákonníku práce.

Určovanie dovolenky pre pedagogických zamestnancov

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom, pričom sa prihliada na jeho záujmy a potreby školy. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi deň nástupu na dovolenku aspoň 14 dní pred jej začiatkom. Plán čerpania dovoleniek by mal zabezpečiť, aby pedagogickí zamestnanci čerpali prevažnú časť dovolenky počas letných prázdnin. Deň nástupu na dovolenku je riaditeľ školy alebo školského zariadenia povinný oznámiť zamestnancom po určení plánu dovoleniek aspoň 14 dní pred nástupom na dovolenky.

Pred nástupom na dovolenku je zamestnanec povinný požiadať zamestnávateľa o poskytnutie dovolenky na predpísanom tlačive o čerpaní dovolenky a na dovolenku nastúpiť až po jej schválení príslušným vedúcim zamestnancom. Pri určovaní dovolenky treba prihliadať na úlohy zamestnávateľa - školy alebo školského zariadenia a na oprávnené záujmy zamestnanca. V pláne čerpania dovoleniek treba zabezpečiť, aby pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení, ktoré nemajú prevádzku v čase letných prázdnin, čerpali prevažnú časť dovolenky cez letné prázdniny. Obdobne sa postupuje aj u riaditeľov a zástupcov riaditeľov škôl a školských zariadení, ktorých prítomnosť na pracovisku v čase letných prázdnin sa vyžaduje len vo výnimočných prípadoch.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce nárok na dovolenku

Vek a starostlivosť o dieťa

Na dĺžku dovolenky vplýva aj vek zamestnanca. Zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, má nárok na najmenej 5 týždňov dovolenky. Rovnako aj zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o neplnoleté dieťa, má nárok na 5 týždňov dovolenky.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Od 1. marca 2021 bola novelou Zákonníka práce zavedená legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Za takého sa považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa (vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov) alebo o dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie vzniká dňom písomného oznámenia zamestnávateľovi a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa.

Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.

Práceneschopnosť (PN)

Váš nárok na dovolenku závisí aj od dôvodu práceneschopnosti. Ak ste práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa vám nekrati. Ak je však PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže vám dovolenku krátiť.

Príklad:

Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní, ale bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných dní o 1/12.

Materská a rodičovská dovolenka

Obdobie poberania materskej a otcovskej dovolenky sa považuje za výkon práce, takže riadna dovolenka sa vám v tomto období nekrati. Máte nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu. Iné pravidlá platia pre rodičovskú dovolenku, ktorá nasleduje po materskej dovolenke.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Čerpanie a prenos dovolenky

Zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy a potreby spoločnosti. Ak vám zamestnávateľ určuje dovolenku po častiach, jedna časť by mala byť aspoň 2 týždne, ak sa nedohodnete inak.

Zrušenie alebo odvolanie z dovolenky

Zamestnávateľ vám môže dovolenku zrušiť alebo vás z nej odvolať, ale v takom prípade vám musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia môže zamestnancovi v zmysle § 113 ods.

Prenos dovolenky

Dovolenku by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ vám ju musí určiť na čerpanie najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Dovolenka a skončenie pracovného pomeru

Ak plánujete dať v práci výpoveď, ovplyvní to aj počet dní dovolenky. Máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Príklad:

Ak odpracujete pre zamestnávateľa presne šesť a pol mesiaca, máte nárok na pomernú časť dovolenky len za šesť celých mesiacov.

Ďalšie benefity súvisiace s dovolenkou

Príspevok na stravovanie

Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici.

Príspevok na rekreáciu

Zamestnávateľ s viac ako 49 zamestnancami musí poskytnúť príspevok na rekreáciu. Musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Jeho výška je 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok.

Dovolenka vo verejnej správe

Na zamestnancov vykonávajúcich prácu v subjektoch verejnej správy, územnej samosprávy a štátnej správy sa vzťahuje zákon č. 311/2001 Z. z. štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podliehajúcich režimu zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa uplatňuje delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce, t. j. ustanovenia Zákonníka práce sa použijú vtedy, keď to určuje samotný zákon o štátnej službe. Na zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. a zákon č. 553/2003 Z. z., pričom sa subsidiárne uplatňuje aj Zákonník práce, t. j. vo veciach, ktoré osobitne neupravuje zákon č. 552/2003 Z. z.

V zmysle § 1 ods. 6 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. V ustanoveniach upravujúcich výmeru dovolenky, Zákonník práce uvádza, že ide o výmeru „najmenej“ v zákonom ustanovenom rozsahu. To znamená, že výmera dovolenky môže byť určená aj vo väčšom rozsahu, ako predpokladá Zákonník práce. Väčšiu výmeru dovolenky zakotvujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj pre štátnych zamestnancov. Naopak, menšia výmera dovolenky, ako predpokladá Zákonník práce, nie je prípustná.

V zmysle § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Údaj o výmere dovolenky alebo spôsobe jej určenia môže byť predmetom pracovnej zmluvy. Ak pracovná zmluva neobsahuje tento údaj, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o tomto údaji do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže tento údaj poskytnúť aj vo forme odkazu na príslušné ustanovenie Zákonníka práce alebo osobitného predpisu alebo na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy.

Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u toho istého zamestnávateľa pracoval celý rok. Ak zamestnanec nepracoval celý rok u toho istého zamestnávateľa, ale odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 1.1.2021 - 31.8.2024 je základná výmera dovolenky pre štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu v služobnom úrade podľa zákona č. 55/2017 Z. z. päť týždňov.

Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na obdobie 1.1.2023 - 31.8.2024, je základná výmera dovolenky päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a štátnemu zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa. pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom podľa zákona č. 138/2019 Z. z.

Vyššie uvedená kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., sa však vzťahuje len na zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Zákon č. 553/2003 Z. z. vo svojom § 1 upravuje aj výnimky, ktorí zamestnávatelia a v akých prípadoch nepostupujú pri odmeňovaní podľa tohto zákona.

V prípadoch zamestnávateľov, ktorí síce spadajú do sféry verejnej správy, ale pri splnení zákonom predvídaných podmienok sa na nich nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z., sa pre zamestnancov uplatní výmera dovolenky v zmysle Zákonníka práce, t. j. základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne a dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, najmenej päť týždňov. Dovolenka najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, ak ide o zamestnancov podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce.

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Pri pomernej časti dovolenky za kalendárny rok alebo dovolenke za odpracované dni môže v praxi vzniknúť problém s „necelými časťami“ dní dovolenky. Zákonník práce pravidlá zaokrúhľovania dovolenky neupravuje. V týchto prípadoch, ak zamestnávateľ pristúpi k zaokrúhľovaniu, mal by sa vyhýbať zaokrúhľovaniu smerom nadol.

tags: #nárok #na #dovolenku #pedagogického #zamestnanca #podmienky