
Dovolenka je neoddeliteľnou súčasťou pracovného života a predstavuje garantované právo zamestnanca na odpočinok. Toto právo priamo súvisí s ochranou zdravia, osobného a rodinného života zamestnancov. Dovolenka je jedným z kľúčových nástrojov ochrany zdravia zamestnancov a podpory rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
Právo na dovolenku je zakotvené v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Dôvodom zakotvenia dovolenky v Zákonníku práce je ochrana práv zamestnancov. Zavedenie dovolenky do pracovnoprávnych predpisov má korene v boji za práva zamestnancov, ktorý prebiehal od 19. storočia.
Nárok na dovolenku nevzniká automaticky. Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Príklad: Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 1. apríla a odpracuje do konca roka všetky mesiace. Má nárok na 9/12 z ročnej výmery dovolenky.
Príklad: Zamestnanec pracuje na dohodu a v lete odpracuje len 42 dní. V tomto prípade mu nevzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, ale môže mu vzniknúť nárok na dovolenku za odpracované dni.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Zákonník práce určuje základnú výmeru dovolenky na 4 týždne. Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - päť týždňov. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Mnohí zamestnávatelia poskytujú v rámci benefitov týždeň dovolenky navyše. Ak vám zamestnávateľ poskytuje viac dní dovolenky ako je stanovené Zákonníkom práce, nájdete o tom informáciu v kolektívnej zmluve alebo v niektorom z interných predpisov zamestnávateľa. Pre niektoré zamestnania stanovuje Zákonník práce najmenej 8 týždňov dovolenky. Týka sa zamestnancov, ktorí po celý kalendárny rok pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní alebo vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Títo majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa.
Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa, nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok. Počíta sa mu ale dovolenka za odpracované dni, t.j. 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.
Príklad: Monika má 53 rokov a 1. júna 2022 nastúpila do nového zamestnania. Pracovný pomer u jedného zamestnávateľa trval kratšie ako 60 dní. V tomto prípade patrí zamestnancovi dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v roku 2022.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí jedna časť dovolenky zahŕňať najmenej dva týždne. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, môže si čerpanie dovolenky určiť zamestnanec.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Takéto hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Hromadné čerpanie dovolenky nevyhnutné z prevádzkových dôvodov v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako štyri týždne.
Zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť o prepadnutí dovolenky, pokiaľ zamestnancovi neumožnil jej čerpanie.
Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.
Príklad: 25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Lenže bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.
Dovolenka sa nekráti počas obdobia poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža, ktoré sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru. Nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru musí byť preplatená aj vtedy, ak zamestnávateľ nevedie evidenciu čerpania dovolenky. Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
Príklad: Zamestnanec odchádza z pracovného pomeru k 30. 9. a má nevyčerpaných 10 dní dovolenky. Tieto dni mu musia byť preplatené.
Počas čerpania dovolenky má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa zisťuje k 1. dňu kalendárneho štvrťroka a používa sa počas celého štvrťroka.
Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci. Po splnení podmienok, ktoré upravuje súčasná právna úprava, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku v rozsahu 4, resp. 5 kalendárnych týždňov, príp. nárok na pomernú časť dovolenky, alebo nárok na dovolenku za odpracované dni, a to bez ohľadu na dĺžku jeho pracovného úväzku.
Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.
Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Ak ste zamestnanec, musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži.