Okamžité Skončenie Pracovného Pomeru Zo Strany Zamestnávateľa: Podmienky, Postup a Dôsledky

Pracovný pomer je možné ukončiť rôznymi spôsobmi, pričom Zákonník práce definuje štyri základné: dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje výnimočný inštitút s presne stanovenými pravidlami, ktorých nedodržanie môže viesť k neplatnosti tohto úkonu a s tým spojenými právnymi dôsledkami. Tento článok sa zameriava na podmienky, postup a dôsledky okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa slovenského Zákonníka práce.

Prípady, v ktorých môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer

Zamestnávateľ môže podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak:

• Zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.
• Zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Zákonník práce nedefinuje, čo sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu. Zamestnávateľ by mal hodnotiť každé porušenie pracovnej disciplíny osobitne. Pri určovaní závažnosti by mal prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu, a súčasne je potrebné vziať do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa (ustálené zvyklosti u zamestnávateľa, napr. tolerovanie určitého správania). Čo bude považovať zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny môže byť uvedené v pracovnom poriadku. Ten sa po odsúhlasení zástupcami zamestnancov a oboznámení zamestnancov s jeho obsahom stáva záväzným dokumentom, ktorý bližšie konkretizuje ustanovenia Zákonníka práce podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.

Lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.

Ochrana určitých skupín zamestnancov

Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke skončiť pracovný pomer z dôvodov pre okamžité skončenie, avšak len výpoveďou s výpovednou dobou.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Formálne náležitosti a doručovanie

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť podľa § 70 Zákonníka práce urobené písomne, musí v ňom byť skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí byť v ustanovenej lehote doručené druhému účastníkovi, inak je neplatné.

Písomnosť doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, môže písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, zaslanú na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa. Písomnosť sa považuje za doručenú, len čo ju zamestnanec prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú. Neprevzatie správne doručovanej písomnosti zamestnancom má teda rovnaký účinok ako jej prevzatie, písomnosť sa v oboch prípadoch považuje za doručenú.

Prerokovanie so zástupcami zamestnancov

Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný s nimi vopred prerokovať. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.

Neplatnosť okamžitého skončenia a jej dôsledky

Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je potrebné podať v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. V uvedenej lehote musí byť žaloba doručená súdu, teda nestačí podanie na pošte posledný deň lehoty.

Rozdiel medzi výpoveďou a okamžitým skončením

Je rozdiel medzi výpoveďou z pracovného pomeru a okamžitým skončením pracovného pomeru. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí až uplynutím výpovednej doby. Ak sa zamestnávateľ rozhodne so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer, ide o výnimočný inštitút, ktorý má presné pravidlá.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

tags: #vypoved #okamzita #dana #zamestnavatelom #paragraf #zakonnik