
Dovolenka je pre zamestnancov dôležitá na oddych a regeneráciu. Zákonník práce upravuje problematiku dovolenky v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tento článok sa zameriava na nárok na dovolenku pri dlhodobej PN (práceneschopnosti) a s tým súvisiace aspekty.
Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi až za odpracované dni. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Ak zamestnanec pracuje 5 dní v týždni, ročný nárok je 20 dní. Zamestnávateľ však môže odsúhlasiť čerpanie dovolenky aj skôr, ak predpokladá, že zamestnancovi nárok na dovolenku vznikne.
Ak zamestnanec dosiahol alebo dosiahne v danom roku 33 rokov, má nárok na 5 týždňov dovolenky. Dôležité je, že v prípade, ak sa zamestnanec narodil 25. decembra 1992, patrí mu zvýšený nárok až odo dňa oznámenia. V prípade narodenia dieťaťa a oznámenia v priebehu roka sa tento nárok alikvótne kráti.
V prípade, že zamestnanec začína alebo končí pracovný pomer, sa mu takto vypočítaný nárok alikvótne kráti. Napríklad, ak pracovný pomer trvá od 1. januára 2025 do 15. augusta 2025, patrí mu dovolenka len za 7 mesiacov (1-7/2025).
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok, napr. 50%, tj. 20 hodín týždenne rovnomerne - zamestnanec pracuje 4 hodiny denne namiesto 8 hodín, ročný nárok na dovolenku je rovnaký, keďže je vyčíslený v dňoch.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V prípade, že zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní (pracovných zmien podľa svojho rozvrhnutia / kalendára) - patrí mu len dovolenka za odpracované dni. Táto je vo výške 1/12 (jednej dvanástiny) nároku za každých 21 odpracovaných dní. Aby sme vedeli určiť koľko zamestnanec odpracoval dní, potrebujeme vedieť, čo sa pre účely výpočtu dovolenky považuje za neodpracovanú dobu.
Informácia o neodpracovaných dňoch nám zároveň slúži aj pre vyčíslenie prípadného krátenia dovolenky. Za každú neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o 1 až 2 dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.
V prípade dlhodobej PN prechádzajúcej do nasledujúceho roka sa v novom roku začnú spočítavať neodpracované dni pre prípadné krátenie znova od 1. januára. Ak ste na PN viac ako 100 pracovných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ vám môže krátiť dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za každý ďalší deň PN nad 100 pracovných dní môže dovolenka krátiť o jednu dvanástinu. Treba však počítať len dni, kedy ste mali podľa rozvrhu vykonávať prácu.
25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.
Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. V prípade, že ste mali pracovný úraz alebo ste ochoreli chorobou z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, sa vám podľa Zákonníka práce dovolenka nekráti.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. A hoci sa Jozef liečil, a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekrátila.
Počas PN Vám zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky a ani Vy si ju nemôžete vybrať, lebo ste PN. Dovolenku je možné čerpať až po ukončení PN, ak to stihnete do skončenia pracovného pomeru. Ak máte k 30.9.2025 nárok na 12,5 dňa dovolenky a nevyčerpáte ju, musí Vám ju zamestnávateľ preplatiť, pokiaľ nebola krátená z dôvodu dlhodobej PN.
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.
Ak si do skončenia pracovného pomeru nevyčerpáte všetky dni dovolenky, zamestnávateľ vám za nevyčerpané dni musí poskytnúť náhradu mzdy. Preplatí vám teda tie dni dovolenky, ktoré vám ostanú nevyčerpané k dátumu skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce platí, že za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Zamestnankyňa mala uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, ktorá končila 31. decembra 2022. Začiatkom novembra mala úraz a bola na PN. Zamestnávateľ avizoval, že od nového roka s ňou nepočíta a plánuje nahradiť PN zostatkovou dovolenkou. Advokát potvrdil, že ak má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, nárok na dovolenku v zmysle Zákonníka práce nemá. Ak by mala uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú, situácia by bola iná a zamestnávateľ by nemohol sám rozhodnúť, že jej práceneschopnosť nahradí dovolenkou.
Zamestnanec je vo výpovednej dobe, ktorá mu beží od 1. novembra do konca decembra. Z minulého roku má 15 dní nevyčerpanej dovolenky a za aktuálny rok má 25 dní nevyčerpanej dovolenky. Ak si do skončenia pracovného pomeru nevyčerpá všetky dni dovolenky, zamestnávateľ mu za nevyčerpané dni musí poskytnúť náhradu mzdy.
Zamestnanec uzavrel so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti k 31. októbra 2025. V dohode je uvedené, že mu bude vyplatené odstupné a nevyčerpaná dovolenka bude preplatená. Zamestnávateľ mu písomne nariadil vyčerpať si 10 dní dovolenky. Advokát vysvetlil, že ak má zamestnanec viac ako 10 dní nevyčerpanej dovolenky, zamestnávateľ chcel zostávajúcu časť nevyčerpanej dovolenky rozdeliť a ešte v priebehu posledného mesiaca mu nariadil si vyčerpať 10 dní. Konanie zamestnávateľa po podpise dohody nie je konaním, ktorým by si jednostranne menil dohodnuté podmienky.