
Dovolenka je základným právom zamestnanca, ktoré mu umožňuje oddych a regeneráciu. Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Problém nastáva, ak zamestnanec čerpá neplatené voľno. Ako táto situácia ovplyvňuje jeho nárok na dovolenku?
Neplatené voľno je stav, keď zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu, ale nevykonáva prácu pre zamestnávateľa, nezdržiava sa na pracovisku a nie je mu k dispozícii. Zamestnávateľ túto situáciu akceptuje, ale za toto obdobie zamestnancovi neposkytuje mzdu ani náhradu mzdy.
Ak zamestnanec čerpá neplatené voľno jeden a viac dní, prerušuje sa mu povinné sociálne poistenie. Pre účely zdravotného poistenia sa v tomto období nepovažuje za zamestnanca.
Prekážky v práci upravuje Zákonník práce v piatej časti. Ustanovuje podmienky, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas alebo v stanovenom rozsahu pracovné voľno. V závislosti od druhu a dĺžky trvania prekážok môže ísť o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy (neplatené voľno). Prekážky v práci predstavujú dočasné pozastavenie plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu.
Neplatené voľno schválené zamestnávateľom je prekážkou v práci, ktorá sa nepovažuje za výkon práce. Ak si zamestnanec vyberie dlhšie voľno ako 100 dní, zamestnávateľ mu môže skrátiť dovolenku. Aby zamestnanec vôbec mal nárok na dovolenku, musí najskôr odpracovať aspoň 60 dní.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Rozsah krátenia dovolenky závisí od dôvodu jej krátenia. Za prvých 100 dní neplateného voľna sa dovolenka kráti o jednu dvanástinu nároku a potom za každých ďalších 21 pracovných dní o ďalšiu dvanástinu. Napríklad, pri nároku na 25 dní dovolenky za rok predstavuje krátenie 8,5 dňa, ak zamestnanec čerpá 8-mesačné pracovné voľno, pri ktorom vyčerpá spolu vyše 173 pracovných dní.
Zamestnanec mal v roku 2007 poskytnuté neplatené voľno od 1. 1. 2007 do 31. 8. 2007. Odpracoval len dobu od 1. 9. 2007 do 31. 12. 2007, teda 86 dní. Zamestnávateľ mu za poskytnuté neplatené voľno krátil dovolenku za prvých 100 takto zameškaných dní o jednu dvanástinu a za každých 21 ďalších zameškaných dní o ďalšiu dvanástinu jeho dovolenky za kalendárny rok. Pri nároku na päť týždňov dovolenky to predstavovalo krátenie o 16,5 dňa dovolenky.
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky.
Aj v prípade krátenia dovolenky (ak nejde o krátenie z dôvodu neospravedlnenej absencie alebo výkonu trestu odňatia slobody) sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.
Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi vždy a včas nahlásiť prekážku v práci a jej dôvod preukázať. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný o ňu vopred požiadať.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno. Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť. Zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na platenom voľne, ktoré zamestnanec neskôr odpracuje.
Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu, nemôže ho nútiť čerpať neplatené voľno. V takom prípade ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže vyplácať zamestnancovi náhradu mzdy v sume najmenej 80 % priemerného zárobku.
Neplatené voľno môže mať vplyv na nárok zamestnanca na dovolenku. Je dôležité poznať podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ krátiť dovolenku a aké sú práva a povinnosti zamestnanca v tejto situácii. V prípade sporu so zamestnávateľom ohľadom dovolenky má zamestnanec možnosť podať podnet na príslušnom inšpektoráte práce.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti