Nárok na dovolenku štátneho zamestnanca a podmienky jej čerpania

Dovolenka je dôležitou súčasťou pracovného života každého zamestnanca, vrátane štátnych zamestnancov. Poskytuje priestor na odpočinok a regeneráciu, čo prispieva k ich celkovej pohode a efektívnosti pri výkone práce. Tento článok sa zameriava na nárok na dovolenku štátneho zamestnanca a podmienky, ktoré upravujú jej čerpanie v slovenskom právnom systéme.

Právny rámec dovolenky štátnych zamestnancov

Právo zamestnanca na dovolenku je vo všeobecnosti upravené v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení. Vo sfére verejnej správy, kde štátni zamestnanci pôsobia, sa však uplatňujú aj ďalšie právne predpisy, ktoré upravujú ich pracovnoprávne vzťahy a nároky na dovolenku.

Konkrétne ide o:

• Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z.“) pre štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere.
• Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“) pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Je dôležité poznamenať, že tento článok sa nezaoberá špecifickými skupinami štátnych zamestnancov, ako sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a iné bezpečnostné a ozbrojené zložky.

Základné princípy a minimálne štandardy

Dovolenka je v zmysle Zákonníka práce považovaná za dobu odpočinku. Nárok na dovolenku, ktorý je pri splnení podmienok určený Zákonníkom práce, je potrebné považovať za minimálny zákonný nárok. To znamená, že v pracovnoprávnych vzťahoch je možné upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Zákonník práce uvádza, že výmera dovolenky je "najmenej" v zákonom ustanovenom rozsahu. To znamená, že výmera dovolenky môže byť určená aj vo väčšom rozsahu, ako predpokladá Zákonník práce. Väčšiu výmeru dovolenky zakotvujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj pre štátnych zamestnancov. Naopak, menšia výmera dovolenky, ako predpokladá Zákonník práce, nie je prípustná, a to ani v prípade, ak by zamestnanec s takým postupom súhlasil.

Výmera dovolenky

Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 33 rokov veku, a zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa.

V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 1.1.2021 - 31.8.2024 je základná výmera dovolenky pre štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu v služobnom úrade podľa zákona č. 55/2017 Z. z. päť týždňov. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na obdobie 1.1.2023 - 31.8.2024, je základná výmera dovolenky päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a štátnemu zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa.

Je však dôležité poznamenať, že vyššie uvedená kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., sa vzťahuje len na zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. V prípadoch zamestnávateľov, ktorí síce spadajú do sféry verejnej správy, ale pri splnení zákonom predvídaných podmienok sa na nich nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z., sa pre zamestnancov uplatní výmera dovolenky v zmysle Zákonníka práce.

Vznik nároku na dovolenku

Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u toho istého zamestnávateľa pracoval celý rok. Ak zamestnanec nepracoval celý rok u toho istého zamestnávateľa, ale odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Špecifické situácie a výpočty

V praxi môžu nastať rôzne situácie, ktoré ovplyvňujú nárok na dovolenku a jej výpočet.

Príklad 1: Pomerná časť dovolenky

32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára a 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.

Príklad 2: Dovolenka počas skúšobnej doby

Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní počas skúšobnej doby, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku.

Príklad 3: Krátenie dovolenky z dôvodu práceneschopnosti

Ak je zamestnanec práceneschopný z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) mu zamestnávateľ dovolenku krátiť. Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní, ale bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.

Príklad 4: Dovolenka počas materskej alebo rodičovskej dovolenky

Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku.

Určovanie a čerpanie dovolenky

Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. V prvom rade to znamená, že ak nárok na dovolenku máte, musí vám zamestnávateľ určiť či umožniť jej čerpanie v danom kalendárnom roku. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne.

Zamestnávateľ vám môže dovolenku zrušiť, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.

Celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Vo všetkých prípadoch vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli. V prípade, že to nie je do konca kalendárneho roka, v ktorom vám nárok vznikol, dovolenku si prenášate. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať.

Náhrada za nevyčerpanú dovolenku

Podľa zákona sa prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Zárobková činnosť a dovolenka

Štátny zamestnanec nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť, napr. byť členom v orgánoch právnických osôb.

Prestávka na odpočinok a jedenie

Štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu dlhšie ako šesť hodín, má nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

tags: #nárok #na #dovolenku #štátneho #zamestnanca #podmienky