Nárok na náhradu mzdy a podmienky v slovenskom pracovnom práve

Počas trvania pracovného pomeru nastávajú situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Zákonník práce upravuje rôzne prekážky v práci, ktoré môžu nastať na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa. V závislosti od charakteru prekážky má zamestnanec nárok na pracovné voľno a v niektorých prípadoch aj na náhradu mzdy. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na náhradu mzdy v rôznych situáciách, ako aj na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v týchto prípadoch.

Mzda a jej súčasti

Mzda je jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Bez dohody na mzde a na spôsobe jej vyplácania nie je zmluva platne uzatvorená. Mzda je odmenou za vykonanú prácu a okrem finančnej hodnoty sa za ňu považuje aj plnenie, ktoré má peňažnú hodnotu (tzv. naturálna mzda alebo „naturálie“). Naopak, za mzdu sa nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady ani iné peňažné plnenia, ktoré sú uvedené v § 118 ods. 2 Zákonníka práce.

Úprava mzdy

Najpriamejší spôsob, ako môže zamestnávateľ siahnuť na mzdu zamestnanca, je zmena pracovnej zmluvy. Keďže ide o vážny zásah, zamestnávateľ ho nesmie vykonať bez súhlasu zamestnanca. Ani znížená základná mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, ktorá je 580 eur za mesiac, resp. 3,333 eura za každú odpracovanú hodinu.

Pracovný čas patrí medzi tzv. „pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy“ a predstavuje dobu, počas ktorej je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi na výkon práce. Plný pracovný úväzok je zo zákona najviac 40 hodín počas pracovného týždňa pri pravidelnom pracovnom rozvrhu a celkovo nesmie prekročiť 48 hodín za týždeň vrátane nadčasov.

Podľa § 49 môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť aj kratší pracovný čas, za ktorý patrí zamestnancovi aj zodpovedajúca, teda primerané znížená mzda. V tomto prípade ide o takzvaný skrátený pracovný úväzok.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhrady mzdy

Prekážky v práci na strane zamestnanca

Zákonník práce rozlišuje medzi prekážkami v práci na strane zamestnanca a na strane zamestnávateľa. Pri prekážkach na strane zamestnanca je dôležité rozlišovať, či má zamestnanec nárok na náhradu mzdy alebo nie.

Dôležité osobné prekážky v práci

Medzi dôležité osobné prekážky patria:

• Vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení: Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ak zamestnanec vyčerpal 7 dní, má nárok na ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy. Do nevyhnutne potrebného času sa započítava aj cesta do a zo zdravotníckeho zariadenia, pokiaľ zasiahla do pracovného času.
• Preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom: Zamestnankyni patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Podmienkou je, že zamestnankyňa písomne informovala zamestnávateľa o svojom stave a predložila mu lekárske potvrdenie.
• Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia: Zamestnanec má nárok na platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.
• Úmrtie v rodine: V prípade úmrtia rodiča alebo súrodenca zamestnanca, príp. manžela, dieťaťa má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni, a na ďalší deň, ak obstaráva pohreb týchto osôb. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, príp. inej osoby, ktorá v čase úmrtia žila so zamestnancom v domácnosti. Na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy má zamestnanec nárok, ak obstaráva pohreb týchto osôb.
• Sťahovanie: Zamestnanec má nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň pri sťahovaní v tej istej obci a najviac na 2 dni pri sťahovaní do inej obce.
• Vyhľadávanie nového pracovného miesta: Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni, a to počas zodpovedajúcej výpovednej doby.
• Dočasná pracovná neschopnosť: Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Počas krízovej situácie má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu už od začiatku potreby osobného ošetrenia alebo starostlivosti.
• Karanténne opatrenie alebo izolácia: Počas obdobia nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy, pretože je považovaný za dočasne práceneschopného.
• Prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu: Patria sem výkon verejnej funkcie, výkon občianskej povinnosti a iný úkon vo všeobecnom záujme. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, pokiaľ z osobitného predpisu, zo Zákonníka práce, z kolektívnej zmluvy alebo dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom nevyplýva niečo iné.
• Výkon služby v ozbrojených silách a civilnej služby: Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy podľa § 139 Zákonníka práce.
• Ďalšie vzdelávanie: Ak zamestnanec získa ďalším vzdelávaním predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce, považuje sa to za prekážku v práci. Poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy pri ďalšom vzdelávaní zamestnanca nepatrí medzi právne povinnosti zamestnávateľa, ale zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s jeho potrebami.

Neospravedlnená absencia

Ak zamestnanec neodpracuje pracovnú zmenu z dôvodu, ktorý nie je uznaný ako ospravedlniteľná prekážka v práci, ide o neospravedlnenú absenciu. Za neospravedlnenú absenciu zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú také situácie, ktoré bránia zamestnancovi vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, pričom tieto prekážky pramenia z dôvodov na strane zamestnávateľa.

Druhy prekážok na strane zamestnávateľa

• Prestoje: Prestoje možno charakterizovať ako prechodné prerušenie práce, ktoré spočíva v organizačných alebo technických problémoch na strane zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ nevie preradiť zamestnanca na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v plnom rozsahu.
• Nepriaznivé poveternostné vplyvy: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, má nárok na náhradu mzdy v sume najmenej 50 % jeho priemerného mesačného zárobku.
• Vážne prevádzkové dôvody: V prípade vážnych prevádzkových dôvodov, ktoré sú dohodnuté v kolektívnej zmluve so zástupcami zamestnancov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
• Iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa: Ak zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu zamestnancovi z iných dôvodov, ako sú prestoje, nepriaznivé poveternostné vplyvy alebo vážne prevádzkové dôvody, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
• Zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže mu zamestnávateľ vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80 % priemerného zárobku. Náhrada mzdy u zamestnanca však nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

Mzdové zvýhodnenia

Okrem mzdy a náhrady mzdy má zamestnanec nárok aj na mzdové zvýhodnenia za prácu v sťažených podmienkach, za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu a nedeľu a za nočnú prácu.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• Práca nadčas: Za prácu nadčas patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25 % jeho priemerného zárobku. Ak ide o prácu nadčas vykonávanú v dňoch pracovného pokoja (sobota, nedeľa, sviatok), patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % jeho priemerného zárobku.
• Práca vo sviatok: Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku.
• Práca v sobotu: Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu.
• Práca v nedeľu: Ak zamestnanec vykonáva prácu v nedeľu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v nedeľu.
• Nočná práca: Za nočnú prácu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce.

Pracovná pohotovosť

O pracovnú pohotovosť ide v prípade, ak sa zamestnanec v čase mimo svojej pracovnej doby zdržiava po určený čas na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Čas, kedy zamestnanec čaká na výkon práce, ale prácu ešte nevykonáva, je neaktívnou časťou pracovnej pohotovosti.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky zamestnancov za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce, t.j. aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú zvýhodnenia za nočnú prácu, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu a kompenzácia za sťažený výkon práce, a to v rovnakej percentuálnej výške z minimálnej mzdy ako je to pri pracovnej zmluve. Zároveň je upravený osobitný postup výpočtu zvýhodnenia za prácu vo sviatok v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru z dôvodu, že v prípade týchto zamestnancov sa nezisťuje ich priemerný hodinový zárobok.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

tags: #nárok #na #náhradu #mzdy #podmienky