
Zmluvná pokuta je dôležitým inštitútom v slovenskom práve, ktorý slúži na zabezpečenie plnenia zmluvných povinností. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvnú pokutu a jej vzťah k nároku na náhradu škody, a to ako v občianskoprávnych, tak aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zabezpečovanej zmluvy. Právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Zmluvná pokuta má primárne zabezpečovaciu funkciu, t. j. má zabezpečiť riadne a včasné plnenie záväzku zo strany dlžníka. Okrem toho plní aj funkciu preventívnu, pretože núti dlžníka plniť riadne a včas, aby sa vyhol sankcii.
Pre platnosť dohody o zmluvnej pokute zákon stanovuje nasledovné podmienky:
Osobitný režim platí pre spotrebiteľské zmluvy. Ak dojednanie o zmluvnej pokute predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatné ako celok. Vo vzťahu k zmluvnej pokute prichádza do úvahy vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky predovšetkým vtedy, ak zmluvná pokuta predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku spotrebiteľa a zmluva nebola dojednaná individuálne.
Zmluvná pokuta a náhrada škody sú dva samostatné právne inštitúty. V zásade platí, že pre jedno a to isté porušenie povinnosti veriteľ nie je oprávnený požadovať aj náhradu škody, aj zmluvnú pokutu, pokiaľ sa veriteľ s dlžníkom nedohodnú inak.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, veriteľ v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou môže požadovať len zaplatenie zmluvnej pokuty, a to aj v prípade, že porušením uvedenej povinnosti vznikla veriteľovi škoda, ako aj bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu. V tomto prípade zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody.
Účastníci sa však môžu dohodnúť aj tak, že obidva nároky možno uplatniť súbežne, teda právo na náhradu vzniknutej škody aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. V takom prípade rozlišujeme:
Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. V dohodách o zmluvnej pokute sa často stretáva s formulkou „nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý“, čo má zásadný význam.
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Moderačné právo súdu je výnimočným oprávnením súdu, ktoré napomáha korigovať len tie prípady, v ktorých sa výška zmluvnej pokuty javí ako neprimerane vysoká. Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť, môže ju len znížiť.
Pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty súd prihliada na nasledovné kritériá:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Zmluvná pokuta je samostatne upravená aj v Obchodnom zákonníku. Ustanovenia §§ 300 až 302 OBZ predstavujú lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. To neplatí ohľadom moderačného oprávnenia súdu. Táto otázka je osobitne upravená v obchodnom zákonníku (ust. § 301 OBZ) a osobitne v občianskom zákonníku (ust.
Hoci je úprava zmluvnej pokuty v oboch zákonoch podobná, existujú určité rozdiely. Napríklad, Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenie o možnosti zníženia zmluvnej pokuty z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.
Zmluvná pokuta je dôležitým nástrojom na zabezpečenie plnenia zmluvných povinností. Je však dôležité, aby bola dojednaná písomne, jasne a primerane. Pri dojednávaní zmluvnej pokuty je potrebné zvážiť aj jej vzťah k nároku na náhradu škody a prípadnú možnosť uplatnenia moderačného práva súdu.
Príjem fyzickej osoby (nepodnikateľa) zo zmluvnej pokuty dohodnutej za oneskorenú úhradu záväzku nie je príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP.
Inštitút zmluvnej pokuty má korene v rímskom práve. Takto koncipovaná zmluvná pokuta nemala žiadny vzťah k náhrade škody. Neskoršie kodifikácie občianskeho a obchodného práva platné na území Česka a Slovenska (resp. (§ 1336). Aj keď právna úprava zmluvnej pokuty počas platnosti kódexu zaznamenala určitý vývoj najvýznamnejšou črtou zmluvnej pokuty zostala paušalizovaná (odhadná) náhrada škody, pričom jej funkcia ako zabezpečovacieho inštitútu bola oslabená. na rozdiel od neho ustanovil, že zmluvná pokuta nie je čo do výšky zásadne obmedzená a môže presahovať dvojnásobok náhrady škody (čl. V súvislosti s aplikáciou uvedených kódexov sa v českej právnej doktríne diskutovalo o vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody. Išlo o otázku, či možno zmluvnú pokutu požadovať aj v prípade, že žiadna škoda nevznikla. uhorské obyčajové právo a Uhorský obchodný zákonník z roku 1875. Pokiaľ išlo o vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody, platilo, že ak dlžník nesplnil záväzok, zmluvná pokuta sa považovala za vopred určený paušál náhrady škody. Veriteľ nemusel dokazovať, či škoda vznikla, dlžník bol povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak nastal prípad, pre ktorý bola zmluvná pokuta dohodnutá, bez ohľadu na to, či škoda vznikla alebo nie. priniesol zmenu v systematickom začlenení právnej úpravy zmluvnej pokuty. Táto bola prvýkrát začlenená do časti upravujúcej zabezpečenie záväzkov, a nie, ako to bolo do prijatia Občianskeho zákonníka, keď sa právna úprava zmluvnej pokuty tradične začleňovala do časti upravujúcej náhradu škody. Vecná spätosť zmluvnej pokuty s náhradou škody však zostala zachovaná a zmluvná pokuta naďalej plnila funkciu paušalizovanej náhrady škody, t. j. mohla byť dohodnutá namiesto náhrady škody. upravil zmluvnú pokutu v rámci právnej úpravy zabezpečenia záväzkov. Tým sa malo zvýrazniť, že zmluvná pokuta má plniť predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, z čoho vyplývalo, že veriteľ ju môže požadovať bez ohľadu na to, či mu porušením zmluvnej povinnosti vznikla škoda alebo nie. právnu úpravu zmluvnej pokuty do roku 1991 v žiadnej podobe neobsahoval. Zmluvná pokuta bola opätovne včlenená do nášho právneho poriadku novelou Občianskeho zákonníka v roku 1991 (zákonom č. 509/1991 Zb.).
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti