
Otázka zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov je jednou z najzložitejších, ktoré musí súd v konaní riešiť. Rozhodnutie súdu v tejto veci je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, prípadne môže maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vždy rozhoduje záujem maloletého dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje.
Zistiť, čo je v záujme maloletého dieťaťa, nie je jednoduchá otázka. V zásade nejde o „právny problém“, ale o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa zisťuje záujem maloletého.
Súd vykonáva výsluch rodičov za účelom zistenia osobnostných ale aj materiálnych predpokladov na zverenie maloletého dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča k maloletému a pomery v domácnostiach rodičov.
Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča na zverenie maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke, ale aj pripravenosť domácnosti na pobyt maloletého dieťaťa.
Názor maloletého dieťaťa je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ maloleté dieťa dokáže svoj názor vyjadriť, tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možné aj osobné vypočutie maloletého.
Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť
Pokiaľ je maloleté dieťa útleho veku, resp. nie je možné na jeho názor prihliadať, pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia, súd môže ustanoviť súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení maloletého dieťaťa odporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa.
Našim klientom stále odporúčame uzatvoriť rodičovskú dohodu, čím sa vyhnú zbytočne dlhému súdnemu sporu. Predpokladom je, že rodičia sa navzájom dobre poznajú, sú si vedomí svojich majetkových pomerov, schopností a možností. Dôležité je zdôrazniť, že akákoľvek rodičovská dohoda je neplatná, ak ju neschváli súd, a nakoľko súd v prvom rade sa snaží chrániť záujmy dieťaťa, nie každú dohodu schváli. Advokát Vám tak môže pomôcť pripraviť dohodu v takom znení, aby bola bez problémov schválená.
Súd musí upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom vždy, s výnimkou prípadu pokiaľ obaja rodičia zhodne navrhnú súdu styk neupraviť. Styk nie je potrebné upravovať, najmä ak sa rodičia vedia dohodnúť na tejto otázke a teda nie je potrebné rozhodnutie súdu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa upravuje najmä v prípade toho rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úprava styku rodiča však prichádza do úvahy aj v prípade striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ to vyžaduje rozsah striedavej starostlivosti. Súd vykoná podobné dokazovanie pri úprave styku ako pri riešení otázky zverenia maloletého dieťaťa (pozri vyššie) s prihliadnutím najmä na otázku toho, ako je najlepšie tento styk upraviť v záujme maloletého.
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 zákona č. 36/2005 Z. z. Osobou, ktorej môže byť dieťa zverené, môže byť len osoba, ktorá:
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti
Maloleté dieťa možno zveriť:
Náhradná osobná starostlivosť zaniká podľa § 47 zákona č. 36/2005 Z. z.:
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu:
a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom.
Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd.
Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého: Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.
Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok.
Zákonná úprava zásahov do rodičovských práv a povinností je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine”). Trvdším zásahom do výkonu rodičovských práv je ich obmedzenie. Súd pristúpi k tomuto kroku vtedy, ak je to nevyhnutné pre záujem maloletého a ak jeho rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, nevykonávajú svoje rodičovské povinnosti vôbec alebo ak nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Najfatálnejším zásahom súdu do výkonu rodičovských práv je ich pozbavenie. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona o rodine súd pozbaví rodiča rodičovských práv, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti, alebo ak rodič závažným spôsobom zanedbáva svoje rodičovské povinnosti.
Vyššie definované zásahy do výkonu rodičovských práv môže súd učiniť tak voči jednému z rodičov, ako aj vo vzťahu k obom rodičom maloletého dieťaťa. Je ale potrebné konštatovať, že pri obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv jedného rodiča môže tieto vykonávať v celom rozsahu druhý rodič.
Ak ani jeden z rodičov nemôže vykonávať svoje rodičovské práva, alebo ak súd pozastavil alebo obmedzil výkon rodičovských práv vo vzťahu k jednému žijúcemu rodičovi, ustanoví maloletému dieťaťu poručníka.
Ak súd rozhodne o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností oboch rodičov alebo jedného žijúceho rodiča, zároveň ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka.
Rodinní príslušníci môžu súdu navrhnúť zverenie maloletého dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti aj bez toho, aby súd rozhodol o vyššie definovaných zásahoch do rodičovských práv. Otázka spôsobilosti rodiča vykonávať rodičovské práva tak bude predmetom konania o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Osoba, ktorá takýto návrh podáva však musí spĺňať zákonom ustanovené predpoklady a to musí mať trvalý pobyt na území SR, musí byť spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu, musí mať osobné, najmä zdravotné, osobnostné a moránle predpoklady a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti musí zaručovať, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Novela Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. zaviedla s účinnosťou od 1. 7. 2010 do slovenského rodinného práva tzv. striedavú osobnú starostlivosť rodičov o mal. dieťa.
Ide o model starostlivosti, kedy je dieťa zverené do starostlivosti oboch rodičov v určitých intervaloch. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerným rozložením času, alebo nerovnomerným. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Tento je vhodný pri školopovinných deťoch s ohľadom na prípravu do školy. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavky sú v podstate jednoduché, sú upravené v §24 ods. 2 Zákone o rodine nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa“.
Prvé dva zákonné predpoklady a to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa spravidla nie sú problémom. Väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Dôvod je v posúdení resp. preukázaní záujmu dieťaťa.
Rozhodujúcim kritériom je záujem maloletého dieťaťa. Ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení sú najmä otázky: osobnosti rodiča, vzťahu rodiča k dieťaťu, postoja rodiča k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, rodinného zázemia rodiča a kontinuita prostredia pre dieťa a ekonomické podmienky rodiča.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Obaja rodičia musia mať záujem o výchovu dieťaťa a musia byť na to plne spôsobilí. Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti.
Každá rodičovská dohoda, či už uzatvorená počas trvania manželstva, by mala upravovať:
Tento styk môže byť upravený presným režimom, t.j. že v dohode uvediete presné dni, prípadne rozsah dní, kedy sa budete môcť s Vašimi deťmi stretávať alebo sa styk neupraví vôbec. Ak sa styk neupravuje, resp. ponecháva sa na dohode rodičov, je potrebné uviesť, že styk sa ponecháva na dohode rodičov.