Nárok na náhradu škody v trestnom konaní: Podmienky a postupy

Spáchanie trestného činu prináša so sebou riešenie otázky existencie a náhrady spôsobenej škody. Slovenský právny poriadok, konkrétne Trestný zákon a Trestný poriadok, upravujú podmienky a postupy, akými si môže poškodený uplatniť nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, vrátane definícií, podmienok, postupov a judikatúry súdov.

Definícia škody a poškodeného

Trestný zákon definuje škodu ako "ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom."

Trestný poriadok definuje poškodeného ako "osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody." Poškodeným môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát.

Práva a povinnosti poškodeného

Zákon priznáva poškodenému ako subjektu trestného konania viaceré procesné práva a povinnosti. Jedným z nich je aj právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania. Poškodený je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. O náhrade škody sa v trestnom konaní nerozhoduje automaticky, ale poškodený si musí tento nárok osobitne uplatniť.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené zákonné podmienky, a to riadne a včas.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Včasné uplatnenie nároku

Za včasné uplatnenie nároku na náhradu škody sa považuje uplatnenie nároku najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, čo znamená, že je tak potrebné vykonať v zásade do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Trestný poriadok neustanovuje, odkedy je možné tento nárok uplatniť. Možno však usúdiť, že tak možno vykonať pri podaní ústneho trestného oznámenia poškodeným. Orgán činný v trestnom konaní je povinný vypočuť oznamovateľa o výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom a zároveň sa musí poškodeného vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Ak poškodený nepodáva trestné oznámenie ústne, ale písomne a v podaní si škodu neuplatnil alebo nie je oznamovateľom, môže tento nárok uplatniť napr. do zápisnice pri jeho výsluchu, prípadne samostatným písomným podaním do vyšetrovacieho spisu.

Riadne uplatnenie nároku

K včasnosti uplatnenia nároku na náhradu škody pristupuje podmienka riadneho uplatnenia nároku, a teda z návrhu, ktorým si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje. Poškodený je povinný označiť dôvod, ktorý zakladá nárok na náhradu škody, čo znamená, že je povinný uviesť, že trestným činom, ktorý je predmetom trestného konania a pre spáchanie ktorého je obvinený stíhaný mu bola spôsobená konkrétna škoda a zároveň žiada, aby o jeho nároku na náhradu škody bolo rozhodnuté v adhéznom konaní. Zákon však požaduje, aby poškodený uviedol aj výšku uplatneného nároku na náhradu škody, ktorou je následne súd pri rozhodovaní viazaný. Pre splnenie tejto podmienky postačuje, aby poškodený uviedol aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, resp. uviedol údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá. Ako svoj nárok poškodený preukáže je predovšetkým závislé od povahy spôsobenej škody. Zároveň je dôležité upozorniť, že nárok je potrebné za dodržaní vyššie uvedených podmienok uplatniť v trestnom konaní voči konkrétnemu obvinenému, inak súd nemôže o nároku na náhradu škody rozhodnúť v adhéznom konaní. Ak je obvinených, ktorí škodu spôsobili viac, je nutné si nárok uplatniť voči každému z nich.

Rozhodovanie súdu o nároku na náhradu škody

Súd na základe vykonaného dokazovania v konaní pred súdom pri viazanosti výškou uplatneného nároku môže v odsudzujúcom rozsudku, resp. zaviaže obžalovaného, resp. ak súd prizná nárok len sčasti, odkáže poškodeného so zvyškom nároku na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje.

Neuplatnenie nároku v trestnom konaní

Samotné neuplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní v súlade so zákonom ešte neznamená, že poškodený stráca akúkoľvek možnosť ako sa svojho nároku domáhať. V takomto prípade môže poškodený do uplynutia príslušnej premlčacej doby uplatniť svoj nárok v občianskom súdnom konaní, prípadne pred iným príslušným orgánom. Orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Odškodnenie obetí násilných trestných činov

Zákon č. 274/2017 Z. z. upravuje odškodnenie obetí násilných trestných činov. Ak dôjde k prerušeniu trestného stíhania, zastaveniu trestného stíhania alebo k odloženiu veci v priebehu trestného konania, obeť násilného trestného činu má za splnenia zákonných podmienok nárok na odškodnenie. Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa použijú ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Odškodnenie možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neuplatnila svoje práva tak, aby získala odškodnenie od páchateľa trestného činu. O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu ministerstvo. Žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu. Poskytnutím odškodnenia podľa zákona o obetiach prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia.

Adhézne konanie

V rámci trestného konania sa o nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom rozhoduje v tzv. adhéznom konaní, ktoré sa považuje za súčasť trestného konania. Osobitosťou adhézneho konania je, že o návrhu poškodeného sa rozhoduje s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného práva (prevažne občianskeho - civilného práva), ale vždy s aplikáciou ustanovení Trestného poriadku. Súd musí v adhéznom konaní v rámci trestného konania prihliadať aj na skutočnosť, či svojím rozhodnutím o náhrade škody neporuší zásadu ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci), a teda rozhodne vo veci, rozhodnutiu ktorej bráni prekážka veci rozsúdenej (rei iudicatae). Cieľom adhézneho konania je zlepšiť postavenie poškodeného, ktorému v dôsledku trestného činu vznikla majetková či nemajetková ujma.

Judikatúra

Súd rozhoduje o náhrade škody iba v prípade, ak si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil. To znamená, že súd nerozhoduje o tejto otázke z vlastnej iniciatívy, bez návrhu oprávnenej osoby. Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody takou formou, z ktorej je takéto uplatnenie zrejmé a zároveň musí požiadať, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Ďalšími podmienkami nevyhnutnými na rozhodnutie o nároku poškodeného v adhéznom konaní je, že návrh musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a že v návrhu musí byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného nároku na náhradu škody. Ak bol tento návrh uplatnený po uplynutí lehoty, nemožno naň prihliadnuť v trestnom konaní. Následne súd už nemôže rozhodovať o oneskorene uplatnenom nároku na náhradu škody, a to ani odkazom poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Pokiaľ ide o označenie dôvodu, na základe ktorého si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody, táto podmienka je splnená, ak poškodený uvedie, že skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, mu bola spôsobená škoda a zároveň požiada, aby súd o jeho nároku na náhradu škody rozhodol v adhéznom konaní. Súčasne s tým musí poškodený uviesť výšku uplatneného nároku na náhradu škody. Podmienka uvedenia výšky škody je splnená, ak poškodený uvedie aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, prípadne uvedie údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá. Ideálne však je, ak k návrhu o náhradu škody pripojí poškodený všetky doklady podrobne preukazujúce vyčíslenú škodu. Ak súd v adhéznom konaní prizná poškodenému náhradu škody, vo výroku o povinnosti obvineného nahradiť škodu presne označí osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol priznaný.

Premlčanie nároku na náhradu škody

Pri riadnom a včasnom uplatnení nároku na náhradu škody sa premlčacia lehota zastavuje. Premlčacie lehoty a počiatky ich plynutia značne závisia od druhu ujmy, ktorú poškodený trestným činom utrpel. Pri majetkovej škode v pravom zmysle slova dochádza ku kumulácii subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej, resp. desaťročnej (pri úmysle) premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa skutku.

Námietka premlčania

Obvinený môže v adhéznom konaní vzniesť voči nároku poškodeného námietku premlčania. Súd v trestnom (adhéznom) konaní sa preto s touto námietkou musí hmotnoprávne, ako aj procesne vysporiadať. Námietka premlčania vznesená v adhéznom konaní má v porovnaní s civilným konaním (kde nepôjde o škodu spôsobenú trestným činom) špecifický charakter. Táto špecifickosť vychádza z charakteru konania, ktorým obžalovaný spôsobil škodu.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Dobré mravy a námietka premlčania

Vznesenie námietky premlčania v adhéznom konaní môže nasvedčovať tomu, že pôjde zo strany obžalovaného o výkon práva odporujúci dobrým mravom. Pri definovaní kritérií pre neuznanie práva škodcu vzniesť námietku premlčania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi je potrebné zohľadniť intenzitu zásahu, úmysel škodcu, zištný motív, skutočnosť, či by zánik nároku poškodeného bol v konkrétnom prípade neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s intenzitou zásahu a zavinenie poškodeného.

tags: #nárok #na #náhradu #škody #v #trestnom