Zmluva o Zodpovednosti ECAV: Prezieravosť, Majetok a Odpustenie

Úvod

Evanjelický cirkevný zbor (ECAV) je spoločenstvo ľudí, ktorí sa stretávajú, aby spoločne prežívali svoju vieru. Fungovanie takéhoto zboru si vyžaduje okrem duchovného vedenia aj efektívne hospodárenie a správu majetku, ako aj vzájomné vzťahy založené na odpúšťaní. Tento článok sa zameriava na tri kľúčové aspekty zodpovednosti v ECAV, inšpirované podobenstvom o nepoctivom správcovi: prezieravosť v krízových situáciách, zodpovedné nakladanie s majetkom a dôležitosť odpúšťania.

Prezieravosť v Kríze: Hľadanie Priateľstva s Bohom

Podobenstvo o nepoctivom správcovi nám ukazuje človeka, ktorý sa ocitol v hraničnej situácii. Hrozí mu strata zamestnania a s ňou spojená existenčná neistota. V tejto kríze koná chytro, hoci nie úplne čestne, aby si zabezpečil budúcnosť.

Z existencialistického pohľadu toto podobenstvo poukazuje na nevyhnutnosť čeliť krízam a hľadať spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať. Najväčšou krízou, ktorej čelíme všetci, je smrť. Rovnako ako správca, aj my budeme musieť čeliť tomuto "vyhadzovu" a nájsť spôsob, ako sa s ním vyrovnať. Správca si vedomý svojej situácie a snaží sa získať priazeň druhých ľudí, ktorí by mu mohli pomôcť. V prenesenom význame to znamená hľadať priateľstvo s niekým, kto je silnejší ako smrť, a to je Boh.

Aktualizácia podobenstva pri tomto prístupe je asi v tomto : Každý sa skôr či neskôr ocitne tvárou v tvár smrti - ako totálnej kríze, ktorá i nás celkom určite vytrhne zo zabehnutého spôsobu života a vyhodí nás takpovediac „na dlážku“ kamsi mimo. A my budeme takisto nútení podniknúť niečo, čo by tvárou v tvár tomuto poslednému „vyhadzovu“ dávalo zmysel. Ináč povedané : každý z nás sa nejakým spôsobom bude musieť vyrovnať so svojou budúcnosťou, resp. so svojim koncom, so svojou smrťou. Nie je to teda celkom bez významu, že hrdina prečítaného podobenstva - manažér, robí kroky, ktoré v podstate spočívajú v akomsi nadväzovaní vzťahov, v získavaní si priateľov. Keď už má stratiť všetko, svoju existenciu, potom si ešte aspoň získa priazeň druhých ľudí, ktorí by mu mohli neskôr pomôcť a odplatiť sa mu za jeho „láskavosť“, ktorú im teraz preukazuje. V prenesenom význame ide teda o získanie si priateľstva niekoho, kto je silnejší než smrť, i keď za predpokladu, ktorému celkom nerozumieme a ktorý nás skôr rozhorčuje. Bratia a sestry, silnejší ako smrť je len Boh sám. Podľa takéhoto výkladu ide teda o získanie si priateľstva Boha. Ináč povedané : mať Boha na svojej strane. Získať si Jeho priazeň. Alebo aspoň : nemať v Ňom svojho protivníka, lebo to je koniec. Drahý priateľ, máš ty v Bohu svojho priateľa? Máš Boha ma svojej strane? Môžeš na konci počítať s Jeho priazňou? Toto je teda jeden možný prístup k dnešnému podobenstvu - tzv. existencialistický.

Pre ECAV to znamená, že v krízových situáciách by sme mali hľadať múdrosť a viesť k nej aj členov. Múdrosť, ktorá nám pomôže nielen prežiť, ale aj posilniť náš vzťah s Bohom. Ide o to, aby sme nehľadali len dočasné riešenia, ale aby sme sa zamerali na to, čo má večnú hodnotu - na budovanie vzťahu s Bohom.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Zodpovedné Nakladanie s Majetkom: Delenie sa a Oslava Boha

Druhý výklad podobenstva sa zameriava na majetok a jeho správu. Všetko, čo máme, je nám zverené, aby sme s tým zodpovedne hospodárili. Podľa biblického pohľadu všetko, čo tu na zemi máme, čím disponujeme (nech už je to majetok, schopnosti, obdarovanie, talent), to všetko je nám iba zverené, aby sme s tým zodpovedne hospodárili. Je to napokon aj v zhode so zbožnou predstavou, že majetok je Boží dar a požehnanie od Boha. A podľa toho sa k nemu človek má správať, vážiť si ho a hospodáriť s ním zodpovedne. Zhromažďovať ho a nie ho ľahkomyseľne rozhadzovať ako by si ho ani nevážil.

Podobenstvo o nemilosrdnom služobníkovi napríklad priamo začína tým, že pán požaduje účet z toho, ako sme tu na zemi so svojim životom hospodárili. Podobenstvo o hrivnách, ktoré sme dnes počuli ako jeden z liturgických textov zas takýmto účtovaním končí. Aj v podobenstve o zlých vinohradníkoch pán na začiatku zveruje majetok a na konci požaduje výsledky. Z týchto obrazov sa dá ľahko odvodiť, že všetko, čo máme a o čom rozhodujeme, v skutočnosti nie je naše. Naopak! Na scéne sa však objavuje ďalší prvok : obvinenie, že sme hospodárili zle. Správca - manažér ani nespochybňuje oprávnenosť takéhoto obvinenia. Sme hriešni ľudia a samozrejme neurobili sme všetko tak, ako sme mohli. Vždy sa dalo viac aj lepšie. Veľa sme toho v živote premárnili. Mnoho nám toho uniklo pomedzi prsty. Teraz však služobník z tohto podobenstva na chvíľku prepadá panike. A potom sa rozhodne konať - úplne ináč než doteraz. Keď už to pred Bohom, na Božom súde tak či tak prehrá, rozhodne získať si aspoň ľudí. Získať si ich priateľstvo, zahladiť alebo aspoň zmenšiť ich dlhy, ktoré by od nich pán mohol vymáhať. Podľa nášho najlepšieho presvedčenia teraz už tento manažér skutočne jedná proti svojmu pánovi. Prekvapujúce je to, že práve teraz je Boh spokojný. Práve toto je totiž predstava, ako sa má s jeho majetkom zaobchádzať.

Nie je správne hromadiť majetok len pre seba a považovať ho za dôkaz Božieho požehnania. Skutočná oslava Boha spočíva v tom, že sa o majetok delíme s druhými, ktorí to potrebujú. Veď ani On tento svet a vesmír nestvoril len pre seba, ale podelil sa oň s nami. A práve toto Ho oslavuje. Tento princíp preto máme napodobňovať aj my. Práve vtedy je Boh oslávený, keď sa o majetok, schopnosti, obdarovania a charizmy, ktoré nám On prepožičal a ktoré sú teda Jeho vlastníctvom, vieme podeliť s inými a vieme ich nezištne rozdávať tým, ktorí to potrebujú. Práve vtedy je Boh spokojný, keď sa s Jeho vlastníctvom a majetkom nešetrí, ale keď sa rozdáva (rozhaduje) a úžitok z neho majú čím viacerí. Drahý priateľ, aký vzťah k svojmu majetku máš ty a ako vnímaš? Vnímaš ho ako Boží dar, ktorý ti bol daný, prenajatý alebo je to pre teba iba výsledok tvojej driny, námahy, či šikovnosti?

Pre ECAV to znamená, že by sme mali aktívne podporovať charitatívne projekty a pomáhať ľuďom v núdzi. Mali by sme sa snažiť o spravodlivé rozdelenie zdrojov a vytvárať spoločenstvo, v ktorom sa nikto necíti opustený.

Odpúšťanie: Základ Kresťanského Spoločenstva

Tretí výklad podobenstva sa zameriava na dlhy, ktoré sú v aramejčine metaforou pre hriech. Odpisovať dlhy teda neznamená nič iné ako odpúšťať hriechy. Správca - teda my - prepadá panike, že na poslednom súde tak či tak neobstojí, preto aspoň začne odpúšťať hriechy a viny druhým. Je to skoro tak ako keby predával odpustky, pretože odpúšťa takpovediac z cudzieho. Farizeji a zbožní v Ježišovej dobe sa pri počutí týchto slov mohli právom búriť. Veď správca môže odpustiť len to, čím sa niekto previnil proti nemu. Nie je však v našej kompetencii odpúšťať to, keď sa niekto previnil voči Bohu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Namiesto toho, aby sme hriechy odsudzovali a zhromažďovali dôkazy proti previnilcom, mali by sme im odpúšťať. Na Pán Boh je zároveň najspokojnejší práve vtedy, keď sa z nich odpisuje a keď sa odpúšťajú. Veď práve toto je najlepší spôsob ako hospodáriť s Božou milosťou a evanjeliovou dobrou správou o Božom odpustení. Na základe toho, bratia a sestry, transformujme i my svoje vzťahy k druhým nie na základe prísnej, spravodlivej a quasi zbožnej morálky, ale na základe každodenného odpúšťania.

Pre ECAV to znamená, že by sme mali vytvárať prostredie, v ktorom sa ľudia cítia bezpečne a môžu otvorene hovoriť o svojich chybách. Mali by sme sa navzájom podporovať v duchovnom raste a učiť sa odpúšťať si navzájom.

Zmluva o Zodpovednosti ECAV: Základné Princípy

Na základe týchto troch výkladov podobenstva môžeme formulovať základné princípy zmluvy o zodpovednosti ECAV:

1. Prezieravosť: Byť pripravený na krízové situácie a hľadať múdrosť v Božom slove.
2. Zodpovednosť: Hospodáriť s majetkom zodpovedne a deliť sa s tými, ktorí to potrebujú.
3. Odpúšťanie: Vytvárať spoločenstvo, v ktorom si navzájom odpúšťame a podporujeme sa v duchovnom raste.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #zodpovednosti #ECAV #vzor