
Dočasné pridelenie zamestnancov predstavuje špecifický pracovnoprávny vzťah, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu pre užívateľského zamestnávateľa, hoci je zamestnaný u agentúry dočasného zamestnávania (ADZ). Táto situácia vyvoláva otázky týkajúce sa zodpovednosti za škodu spôsobenú takýmto zamestnancom. Cieľom tohto článku je analyzovať právnu úpravu zodpovednosti za škodu v kontexte dočasného pridelenia zamestnancov, s prihliadnutím na relevantné ustanovenia Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov.
Všeobecne platí, že zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie a výšku škody. Zodpovednosť zamestnanca je obmedzená, a to spravidla do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak škoda presiahne túto sumu, zvyšok znáša zamestnávateľ, pokiaľ sa nepreukáže, že zamestnanec spôsobil škodu úmyselne.
Pri dočasnom pridelení zamestnanca ADZ k užívateľskému zamestnávateľovi vzniká otázka, kto nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú týmto zamestnancom. V zmysle platnej legislatívy platia pre náhradu škody spôsobenej zamestnancom rovnaké pravidlá ako u kmeňových zamestnancov. To znamená, že ak dočasne pridelený zamestnanec spôsobí škodu, zodpovedá za ňu v rozsahu stanovenom Zákonníkom práce.
Kľúčovou otázkou je určenie, kto sa považuje za zamestnávateľa na účely zodpovednosti za škodu. V prípade dočasného pridelenia má zamestnanec pracovný pomer s ADZ, ale prácu vykonáva pre užívateľského zamestnávateľa. Užívateľský zamestnávateľ prideľuje zamestnancovi prácu, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Vzhľadom na to, že užívateľský zamestnávateľ má priamu kontrolu nad prácou zamestnanca a vytvára mu pracovné podmienky, je logické, že by mal niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne v dôsledku jeho pokynov alebo zanedbania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na druhej strane, ADZ je formálnym zamestnávateľom a má povinnosti v oblasti personálnej agendy a výplaty mzdy.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Dôležitým aspektom je aj zabezpečenie pracovných pomôcok a nástrojov. Užívateľský zamestnávateľ je povinný poskytovať dočasne pridelenému zamestnancovi pracovné pomôcky a nástroje potrebné pre výkon práce v rovnakom rozsahu, ako ich poskytuje kmeňovým zamestnancom. Ak škoda vznikne v dôsledku nedostatkov v týchto pomôckach, zodpovednosť by mal niesť užívateľský zamestnávateľ.
Vzhľadom na zložitosť právnej úpravy a potenciálne spory odporúčame nasledovné:
Navrhované zmeny v legislatíve by mali zohľadňovať špecifiká dočasného pridelenia zamestnancov a jasnejšie upraviť zodpovednosť za škodu. Je potrebné zabezpečiť, aby právna úprava bola spravodlivá a vyvážená, a aby chránila práva zamestnancov aj zamestnávateľov.
Zamestnanec má za určitých okolností nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Na účely dovolenky sa niektoré prekážky v práci neposudzujú ako výkon práce. Zamestnanci majú právo na pracovné voľno s náhradou mzdy v prípadoch stanovených právnymi predpismi.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Ak zamestnanec utrpí úraz pri plnení úloh v prospech zamestnávateľa, má nárok na náhradu škody.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Zamestnanec, ktorý má hmotnú zodpovednosť, zodpovedá za schodok zistený inventarizáciou. Výška náhrady škody je obmedzená, a to spravidla do výšky jeho priemerného mesačného zárobku.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti