
Zmluvná pokuta a náhrada škody predstavujú dva odlišné právne inštitúty, ktoré slúžia na zabezpečenie plnenia záväzkov. Hoci sa môžu zdať podobné, existujú medzi nimi zásadné rozdiely, ktoré je dôležité poznať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluvnej pokute a nároku na náhradu škody v slovenskom právnom poriadku, s cieľom objasniť ich vzájomný vzťah a možnosti ich uplatnenia.
V obchodných a občianskoprávnych vzťahoch sa často stretávame so situáciami, keď jedna zo strán nesplní svoje zmluvné povinnosti. V takýchto prípadoch je dôležité mať k dispozícii nástroje, ktoré zabezpečia nápravu a kompenzáciu za spôsobenú škodu. Zmluvná pokuta a náhrada škody sú dva z týchto nástrojov, ktoré majú svoje špecifiká a podmienky uplatnenia.
Zmluvnú pokutu možno definovať ako peňažnú sankciu, ktorá vyplýva zo zmluvnej dohody. V prípade, ak niektorá zo zmluvných strán poruší konkrétnu povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zmluvnej dohody, zaväzuje sa za porušenie uhradiť druhej strane pokutu v dohodnutej výške. Zmluvná pokuta je upravená v Občianskom zákonníku (§ 544 a nasl.) a v Obchodnom zákonníku (§ 300 až 302).
Medzi základné funkcie zmluvnej pokuty patrí:
Na to, aby bola dohoda o zmluvnej pokute platná, je potrebné splniť nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Náhrada škody je právny inštitút, ktorý slúži na kompenzáciu ujmy, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku protiprávneho konania alebo udalosti. Ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére predstavuje škodu - majetkovú stratu poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecného ekvivalentu. Náprava tejto ujmy smeruje k jej náhrade prioritne vo forme relutárnej (peňažnej) náhrady alebo za splnenia zákonných podmienok k naturálnej reštitúcií (navrátením do pôvodného stavu).
Rozlišujú sa dva druhy škody:
Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Pri náhrade škody môžete žiadať i ušlý zisk. A zároveň celú výšku škody viete ľahko preukázať.
Veľmi dôležitá vo vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody je úprava § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti platí, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.
Predstavme si situáciu, že ste si ako kupujúci objednali od dodávateľa (predávajúceho) pracovné odevy, pričom ste sa dohodli na zmluvnej pokute za nedodanie tovaru v stanovenej lehote. Ak dodávateľ nedodá tovar včas, máte nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Otázkou je, či máte nárok aj na náhradu škody, ktorá vám vznikla v dôsledku nedodania tovaru.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Odpoveď závisí od toho, ako ste si dohodli vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody v kúpnej zmluve. Ak ste sa dohodli, že zmluvná pokuta je kumulatívna, máte nárok na oboje - na zmluvnú pokutu aj na náhradu škody. Ak ste sa dohodli, že zmluvná pokuta je započítateľná, máte nárok na náhradu škody len vo výške, o ktorú škoda presahuje zmluvnú pokutu. Ak ste sa dohodli, že zmluvná pokuta je alternatívna, máte právo vybrať si, či si uplatníte nárok na zmluvnú pokutu alebo na náhradu škody.
Ak ste sa v zmluve nedohodli na vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody, platí, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Hlavným rozdielom medzi právnou úpravou zmluvnej pokuty podľa Občianskeho a podľa Obchodného zákonníka je tzv. zodpovednostný princíp.
Dohodou zmluvných strán však možno upraviť svoje vzťahy aj inak a teda objektívnu zodpovednosť môžu strany dohodou vylúčiť alebo zmierniť.
Pri uplatnení zmluvnej pokuty povinná strana sa môže brániť jej neprimeranosťou a môže požiadať súd o použitie tzv. moderačného práva. Povinná strana môže požiadať súd o použitie moderačného práva v rámci riešenia sporu o zaplatenie zmluvnej pokuty. V takomto prípade súd rozhodne o predbežnej otázke, či je zmluvná pokuta dohodnutá v primeranej výške v súvislosti s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti záväzku. Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Príjem, ktorý dosiahla fyzická osoba nepodnikateľ zo zmluvnej pokuty dohodnutej za oneskorenú úhradu záväzku, nie je príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP.