Nárok na návštevu lekára a sprevádzanie rodinného príslušníka: Podmienky a pravidlá

Pracovné právo na Slovensku upravuje inštitút prekážok v práci, ktoré predstavujú dočasnú nemožnosť zamestnanca plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Medzi tieto prekážky patrí aj návšteva lekára, či už z dôvodu vlastného vyšetrenia alebo ošetrenia, alebo sprevádzania rodinného príslušníka. Zákonník práce zaraďuje vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení medzi dôležité osobné prekážky v práci, ktoré upravuje v ust. § 141. Táto osobná prekážka je podľa Zákonníka práce tak podstatná, že v prípade jej vzniku má zamestnanec nárok na pracovné voľno a v niektorých prípadoch aj nárok na náhradu mzdy. Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v súvislosti s uznávaním priepustiek k lekárovi, s dôrazom na situáciu osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP).

Základné pojmy a legislatíva

Zamestnancovi a zamestnávateľovi vyplývajú z pracovného pomeru mnohé povinnosti. Odo dňa, kedy pracovný pomer vznikne, je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, pracovnou zmluvou, prípadne kolektívnou zmluvou. Práca, ktorú zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva, je prácou závislou. Tú zákon č. 311/2001 Z. z. definuje.V živote sa však vyskytujú rôzne plánované alebo nepredvídané situácie, pre ktoré zamestnanec, prípadne zamestnávateľ nemôže plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.

Zdravotnícke zariadenie

Zdravotnícke zariadenie definuje § 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ako prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Patria sem napríklad nemocnice, polikliniky, ambulancie lekárov, ale aj lekárne.

Nárok na pracovné voľno pri návšteve lekára

Nárok na pracovné voľno z dôvodu návštevy zdravotníckeho zariadenia majú však iba zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy. Zamestnancom pracujúcim na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa ust. § 223 a nasl. tento nárok nevzniká.

Zamestnanec má právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. To znamená, že ak zamestnanec môže ísť k lekárovi po práci alebo počas voľného dňa, nemôže si uplatniť nárok na platené voľno.

Podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení. Tento nárok je obmedzený na maximálne 7 dní v kalendárnom roku. Rozsah pracovného voľna síce Zákonník práce stanovuje maximálne na sedem dní v kalendárnom roku, zároveň však v ust. § 141 ods. 3 dáva zamestnávateľovi možnosť poskytnúť zamestnancom pracovné voľ­no s náhradou mzdy nad stanovený maximálny počet dní úpravou vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve, ale taktiež na základe individuálnej žiadosti zamestnanca. Zamestnávateľ musí pritom dbať na to, aby pri individuálnom dohodnutí poskytovania pracovného voľna nedošlo k porušeniu základnej zásady rovnakého zaobchádzania, ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

Pracovné voľno má byť poskytnuté na nevyhnutne potrebný čas, teda nie automaticky na celý deň, ale podľa skutočnej potreby. Podľa Národného inšpektorátu práce sa okrem skutočnej doby vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca do nevyhnutne potrebného času započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Príklad z praxe

Zamestnávateľa požiadali dvaja zamestnanci o pracovné voľno z dôvodu návštevy lekára na ten istý deň. Jednému zamestnávateľ poskytol pracovné voľno v rozsahu dvoch hodín a druhému v trvaní štyroch hodín. Dôvodom nie je zvýhodňovanie jedného z nich, ale skutočnosť, že je u nich odlišný nevyhnutný čas potrebný na absolvovanie vyšetrenia.

Výpočet jedného dňa pri prekážke v práci

V zmysle ust. § 141 ods. Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci z dôvodu jeho vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Pružný pracovný čas

Pri uplatnení pružného pracovného času sa v zmysle ust. § 143 ods. 1 Zákonníka práce prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení posudzuje ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahla do základného pracovného času. Po odpadnutí prekážky je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.

Špecifické situácie

Ak má zamestnanec individuálny rozvrh pracovného času, napríklad pracuje len 3 dni v týždni, rozsah pracovného voľna sa prepočítava. Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni (§ 141 ods. 5 ZP).

Napríklad, ak zamestnanec pracuje 18,75 hodiny týždenne, pracovnými dňami sú 3 dni v týždni po 6,25 hodiny, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu vypočítanom podľa vyššie uvedeného vzorca.

Sprevádzanie rodinného príslušníka

Rovnako je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy).

Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách).

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Potvrdenie o sprevádzaní

Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.

Kto sa považuje za rodinného príslušníka

Za rodinného príslušníka sa považuje manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, rodič, súrodenec, manžel súrodenca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca alebo jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti (§ 40 ods. 5 Zákonníka práce).

Špecifické situácie pri sprevádzaní

Na sprevádzanie rodinného príslušníka môže byť poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 7 dní na rok alebo v rozsahu 10 dní na rok, ak ide o zdravotne postihnutého rodinného príslušníka.

Ak ide o sprevádzanie nevyliečiteľne chorého dieťaťa na vyšetrenia, platia klasické priepustky 7+7 dní zo zákona (7 dní môžem použiť na dieťa? a 7 dní za sprievod). Počas hospitalizácie s dieťaťom je možné čerpať OČR, alebo si treba vziať voľno? V prípade hospitalizácie dieťaťa má rodič nárok na ošetrovné (OČR) podľa zákona o nemocenskom poistení. OČR je možné čerpať, ak je dieťa hospitalizované alebo potrebuje ošetrenie a o túto skutočnosť požiada ošetrujúci lekár.

Ošetrovanie člena rodiny

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy).

Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.

Podmienky pre ošetrovné

Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania.

Žiadosť o ošetrovné

Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.

Výška a trvanie ošetrovného

Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá.

Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie (za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ), no bez nároku na ošetrovné či inú dávku nemocenského poistenia.

Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto možné napríklad to, aby pri dva týždne trvajúcej chorobe pacienta poberala desať dní ošetrovné manželka a štyri dni syn. Súčasne sa nedá poberať ani ošetrovné a nemocenské.

Potvrdenie o vyšetrení

Zamestnávateľ akceptuje potvrdenie od lekára. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách). Nemá právo vedieť diagnózu zamestnanca.

Jednou z náležitostí lekárskeho potvrdenia je aj čas trvania vyšetrenia. Doba strávená u lekára sa započítava podľa počtu hodín, ktoré zamestnanec u neho strávi.

Povinnosti zamestnanca

Zamestnanec je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, ak je mu prekážka v práci vopred známa. Ak to nie je možné, musí zamestnávateľa upovedomiť o prekážke a jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní (§ 144 ZP).

Časté otázky a omyly

Môže zamestnávateľ vyžadovať informáciu o diagnóze?

Nie, zamestnávateľ nemá právo vyžadovať informácie o diagnóze zamestnanca.

Musí zamestnávateľ akceptovať "paragraf"?

Áno, takéto ošetrenie, ktoré ste nahlásili vopred alebo neočakávaná situácia, ktorá nastala náhle a ktorá si vyžadovala lekársku návštevu, s podmienkou bezodkladného informovania zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný akceptovať. Máte nato nárok priamo zo zákona, a to podľa ustanovenia §141 ods. 2 písm.

Môže zamestnávateľ kontrolovať návštevu lekára?

Kontrola zo strany zamestnávateľa napr. telefonickým kontaktovaním lekára alebo vypísaním predtlačeného dokumentu stanoveným zamestnávateľom nie je nezákonná, a teda, zamestnávateľ Vám môže takéto tlačivo nechať potvrdiť lekárom alebo ho môže telefonicky kontaktovať a položiť mu otázku, či ste absolvovali lekárske vyšetrenie a na ako dlho, dokedy má daný lekár ordinačné hodiny alebo či bol takýto časový interval vyšetrenia nevyhnutný. Na druhú stranu, ak zamestnávateľ požaduje informácie od lekára týkajúce sa Vášho zdravotného stavu (napr. s akým problémom ste ho navštívili a pod.), tak platí zákonná povinnosť mlčanlivosti zo strany zdravotníckeho pracovníka, t.j.

Môže zamestnávateľ zrušiť preplácanie paragrafu, keď je riadne potvrdený od lekára?

Nie, k takémuto kroku zamestnávateľ nemôže pristúpiť, ak sa jedná o paragraf využitý v rámci 7 dní, ktoré zákon priznáva. Uvedené ust. § 141 ods. 2 písm. Súčasne § 1 ods. Vzhľadom na uvedené, zamestnávateľ nesmie zamestnanocom priznávať menej práv než im priznáva Zákonník práce. Môže im jedine priznať viac práv, t. j. napr. priznať im pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade ošetrenia zamestnanca za viac dní než ustanovuje zákon, nikdy nie menej. Také konanie by bolo zo strany zamestnávateľa nezákonné.

Aké potvrdenie o vyšetrení zamestnanca musí zamestnávateľ akceptovať?

Zamestnávateľ musí uznať platené voľno na lekárske vyšetrenie/ošetrenie v rozsahu „nevyhnutne potrebného času“, a to aj vrátane primeranej cesty tam aj späť. Neznamená to automaticky celý deň 7,5 h. Ak sa vyšetrenie skončí skôr a je reálne vrátiť sa do práce, zamestnávateľ môže žiadať, aby ste odpracovali zvyšok smeny. Nesmie Vás však nútiť čerpať dovolenku na čas, ktorý je ešte stále objektívne krytý prekážkou (čakanie u lekára, zákrok, rekonvalescencia určená lekárom, dlhý presun).

Môže ísť s dieťaťom k lekárovi starý rodič?

Áno, spravidla stačí písomné poverenie zákonného zástupcu.

Má samoživiteľ nárok na viac dní priepustiek na doprovod?

Zákonník práce neposkytuje vyšší limit pre samoživiteľov.

Ako je to s priepustkami, ak chodím na injekcie každý druhý deň?

Podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce máte na návštevu lekára nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy najviac na nevyhnutne potrebný čas, najviac však 7 dní za kalendárny rok, pokiaľ vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Mám nárok na platené voľno, ak ma firma pošle na lekárske vyšetrenie v deň môjho voľna?

Podľa § 137 ods. 4 písm. Podľa § 138 ods. Rovnako aj náklady na túto povinnú lekársku prehliadku by mal hradiť Váš zamestnávateľ.

Alternatívna medicína a fyzioterapia

Návšteva zariadenia alternatívnej medicíny alebo fyzioterapie sa nemusí automaticky považovať za prekážku v práci. Záleží na tom, či ide o zdravotnícke zariadenie v zmysle zákona a či úkony vykonáva lekár. Ak zamestnanec navštívil neštátne zariadenie zamerané na fyzioterapiu, kde úkony nevykonáva lekár a potvrdenie vystavuje fyzioterapeut/masér, zamestnávateľ nemusí uznať túto návštevu ako ošetrenie v zdravotníckom zariadení.

Kúpeľná liečba

Na to, aby sa kúpeľná liečba považovala za prekážku v práci, musela by pozostávať z vyšetrení, ošetrení a úkonov s nimi súvisiacich, ktoré by zamestnanec absolvoval v priebehu všetkých pracovných dní a počas celého pracovného času. Keďže za vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné považovať ostatné aktivity vykonané počas liečebného pobytu.

Pracovné voľno a zmena zamestnania počas roka

Ak zamestnanec zmení zamestnanie v polovici roka, v každom zamestnaní môže využiť 7 dní návštevy lekára pre seba a 7 dní na sprievod. Podľa Zákonníka práce (§ 141) máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak to nie je možné vykonať mimo pracovného času. Pokiaľ ide o zmenu zamestnania počas roka, tu platí v zmysle ust. § 141 ods. "Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené nárok na pracovné voľno z vyššie uvedených dôvodov môže zamestnávateľ krátiť , ak pracovný pomer zamestnanca vznikne počas roka. Nie je to však povinnosť. Ak to takto váš budúci zamestnávateľ neurčí, potom platí, že máte nárok na zákonom ustanovený maximálny počet dní (7). Pokiaľ ide o terajšie zamestnanie, v tomto smere mám za to, že môžete do skončenia pracovného pomeru vyčerpať zákonom ustanovený limit, resp.

Sprevádzanie k logopédovi

Podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi, ak je sprevádzanie nevyhnutné a nemožno ho vykonať mimo pracovného času. Logopéd je v Slovenskej republike zdravotnícky pracovník, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení. Ak teda ide o návštevu logopéda, ktorý je súčasťou zdravotníckeho zariadenia a poskytuje zdravotnú starostlivosť, môžete využiť tento paragraf. Odporúčam si vyžiadať potvrdenie o návšteve logopéda, kde bude uvedené, že ste dieťa sprevádzali.

Vyšetrenie u lekára vo vzdialenom meste

V praxi sa často vyskytujú prípady, kedy zamestnanec dochádza za lekárom do iného miesta, než kde pracuje (napr. pracuje v Bratislave a k zubárovi chodí do Trenčína). Vzhľadom na vzdialenosť požiada zamestnávateľa o pracovné voľno na celý deň, čo mu zamestnávateľ odmietne uznať s odôvodnením, že by si mal nájsť lekára bližšie. Zamestnávateľ mu ospravedlní len polovicu pracovného času na čerpanie pracovného voľna z dôvodu návštevy lekára (napr. 4 hodiny) a na zvyšok (ďalšie 4 hodiny) si musí zamestnanec vziať pol dňa dovolenky. To, ktorého lekára zamestnanec navštevuje je výlučne jeho rozhodnutím, zamestnávateľ ho nemôže nútiť nájsť si iného lekára. Ak lekár vo vzdialenejšom meste (napr. zubár) potvrdí zamestnancovi priepustku na celý deň (na celú pracovnú zmenu), zamestnávateľ by ju mal akceptovať. Čas potrebný na cestu k lekárovi a späť závisí vždy od vzdialenosti miesta pracoviska zamestnanca (alebo bydliska) a miesta ambulancie lekára. Tento čas by mal zamestnávateľ rovnako akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito miestami, pretože do doby prekážky v práci sa započítava aj nevyhnutná cesta k lekárovi a späť. Bez jej započítania by nebol splnený účel, ktorý Zákonník práce sleduje. Ak by zamestnanec absolvoval vyšetrenie v inom mieste, než kde pracuje, u jediného lekárskeho špecialistu v rámci Slovenska, vtedy by mal zamestnávateľ bez všetkého uznať zamestnancovi čerpanie celého pracovného dňa.

tags: #narok #na #nastevu #u #klekara #cesta