Nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu: Podmienky a postup

Slovenskí platitelia DPH, ktorí uskutočňujú nákupy v iných členských štátoch Európskej únie (EÚ), majú za určitých okolností nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej v zahraničí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok a postupu pre uplatnenie nároku na vrátenie DPH z iného členského štátu, ako aj praktické rady a príklady.

DPH zaplatená v zahraničí: Očistenie vstupov

Vrátenie DPH, resp. refundácia DPH predstavuje očistenie vstupov, ktoré boli nakúpené a spotrebované v zahraničí. Uplatňuje sa prostredníctvom žiadosti o vrátenie DPH z iného členského štátu. Na rozdiel od odpočítania DPH, ktoré sa týka nákupov od slovenských dodávateľov a spotrebovaných v SR, refundácia DPH sa týka nákupov realizovaných v zahraničí.

Odpočítanie DPH je forma očistenia vstupov od DPH pre nákupy od slovenských dodávateľov a spotrebované v SR prípadne pri samozdanení v SR. Uplatňuje sa prostredníctvom daňového priznania k DPH podávaného v SR mesačne alebo štvrťročne - v ňom si platiteľ DPH od výstupnej DPH z jeho obchodov jednoducho odpočíta DPH z príslušných vstupov.

Základné podmienky nároku na vrátenie DPH

Nárok na vrátenie dane z iného členského štátu majú platitelia dane, t. j. osoby registrované pre daň podľa § 4 a § 4b zákona o DPH. Žiadať konkrétny štát o vrátenie DPH zaplatenej v tomto štáte je možné len v prípade, ak bola táto DPH zahraničným dodávateľom fakturovaná a uplatnená správne. Teda predmetný tovar či služba boli dodané v danom štáte - v tomto štáte sa nachádza ich “miesto dodania” - a DPH mal v zmysle predpisov tohto štátu fakturovať práve príslušný zahraničný dodávateľ; prípadne ide o tovar, ktorý bol do danej krajiny dovezený.

Žiadať si DPH zaplatenú v zahraničí je možné len v prípade, ak bol príslušný tovar spotrebovaný práve v zahraničí.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Dôležité je, aby žiadateľ spĺňal nasledovné podmienky:

• Má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH).
• Kúpil tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu.
• Nemá v členskom štáte, z ktorého žiada vrátenie dane, sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.
• V danom období nedodával do štátu vrátenia DPH tovary a služby s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 55a ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.
• Ak by táto daň bola odpočítateľná v tuzemsku (na Slovensku) podľa § 49 zákona o DPH.

Kedy nemá žiadateľ nárok na vrátenie DPH?

Podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH nemá žiadateľ nárok na vrátenie dane, ak dodáva len tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42.

Zahraničná osoba registrovaná pre daň podľa § 5 zákona o DPH, ktorá spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56 zákona o DPH, nemôže podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH uplatniť odpočítanie dane z:

• tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 12 zákona o DPH,
• dovozu tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH,
• tovarov a služieb, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 zákona o DPH.

Tovar a služby s miestom dodania v zahraničí

Je dôležité rozlišovať, kedy má zahraničný dodávateľ fakturovať s DPH a kedy s prenosom daňovej povinnosti na slovenského odberateľa. Väčšinu možných služieb fakturuje zahraničný dodávateľ s prenosom daňovej povinnosti na slovenského odberateľa, teda DPH nefakturuje. DPH-čku - podobne ako pri tovare - uplatní formou samozdanenia slovenský odberateľ.

Niektoré služby však majú miesto dodania v krajine dodávateľa - resp. presnejšie: vzťahuje sa na nich osobitné pravidlo, podľa ktorého sa miesto dodania pri obchode medzi 2 podnikateľmi určí iným spôsobom ako v prípade väčšiny služieb. Ide napríklad o:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť - napr. hotelové či iné ubytovanie či (pomerne náročné na správne posúdenie) stavebné práce vzťahujúce sa na nehnuteľnosť umiestnenú v danej krajine,
• vstupné na vzdelávacie podujatia, semináre či konferencie - sú fakturované za cenu vrátane DPH toho štátu, v ktorom sa podujatie koná. Pozor, ide len o podujatia s “voľným vstupom”, resp. s možnosťou kúpiť si vstupenku na mieste či online bez ohľadu na typ kupujúceho.

Samozdanenie v SR

Ak slovenský platiteľ DPH nakúpi v zahraničí tovar, ktorý je následne prepravený či odoslaný do SR za účelom spotreby v SR, tento tovar podlieha samozdaneniu slovenskou DPH-čkou v SR.

Správny postup: slovenský odberateľ oznámi českému dodávateľovi svoje slovenské IČ DPH a (ideálne) po dokázaní, že tovar bude prepravený či odoslaný na územie SR, český dodávateľ tovar vyfakturuje s oslobodením, tj bez DPH. Slovenský podnikateľ tovar v SR samozdaní slovenskou DPH-čkou, v prípade práva na plné odpočítanie DPH si túto DPH aj odpočíta v daňovom priznaní k DPH podávanom v SR a tovar týmto spôsobom nakúpi za cenu bez DPH. Tovar určený na spotrebu v SR by teda zahraničný dodávateľ nemal fakturovať za cenu vrátane DPH, ale s oslobodením - takýto postup je stanovený napr.

Žiadosť o vrátenie DPH: Postup krok za krokom

Samotný proces refundácie DPH sa realizuje prostredníctvom elektronickej žiadosti podávanej v krajine podnikateľa.

1. Elektronická žiadosť: Žiadosť sa podáva elektronicky Finančnej správe SR. Pri podaní žiadosti o vrátenie dane je nevyhnutné podanie podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP).
2. Registrácia a autorizácia: Na prístup a využitie elektronickej služby, ktorou sa žiadosť podáva, je potrebné aby sa žiadateľ najprv zaregistroval na portáli Finančnej správy a následne autorizoval, t. j. preukázal oprávnenie konať v mene daňového subjektu. Elektronickú žiadosť je možné poslať tzv. globálnu žiadosť alebo samostatnú žiadosť do každého členského štátu.
3. Náležitosti žiadosti: Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 55b ods. 2 zákona o DPH, vrátane opisu podnikateľskej činnosti žiadateľa, obdobia, za ktoré sa žiada vrátenie dane a vyhlásenia žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c) zákona o DPH. Okrem týchto povinných náležitostí musí žiadosť obsahovať aj údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane (§ 55b ods. 3 zákona o DPH) a číselný kód pre nadobudnutý tovar a služby (§ 55b ods. 4 zákona o DPH).
4. Spracovanie žiadosti: Po prijatí žiadosti o vrátenie dane, Finančné riaditeľstvo skontroluje platnosť kvalifikovaného elektronického podpisu a následne elektronicky odošle platiteľovi dane potvrdenie o prijatí žiadosti.
5. Rozhodnutie a vrátenie dane: Členský štát vrátenia dane oznámi žiadateľovi rozhodnutie o schválení/zamietnutí žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov od jej doručenia tomuto členskému štátu. Ak je žiadosť schválená, členský štát vrátenia dane, vráti sumu dane najneskôr do 10 pracovných dní od uplynutia štvormesačnej lehoty.

Lehota na podanie žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Žiadosť je teda za daný rok možné podať už hneď po jeho skončení, tj za rok 2019 už v januári 2020. Prípadne skôr, ak si DPH žiadate za obdobie niekoľkých mesiacov. Napríklad, žiadosť o vrátenie dane za kalendárny rok 2023 (resp. za obdobia tohto roka) sa podáva najneskôr do 30. 9. 2024.

Príklad: Žiadosť o vrátenie dane za rok 2024 je potrebné podať najneskôr do 30. septembra 2025.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Obdobie, za ktoré sa podáva žiadosť

Žiadosť sa podáva za obdobie najmenej troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka a najviac za obdobie jedného kalendárneho roka.

Minimálna suma DPH

Žiadaná suma musí byť v prípade žiadosti za 1 kalendárny rok prípadne jeho zvyšok minimálne 50 EUR a v prípade žiadosti za 3 mesiace minimálne 400 EUR.

Pozor: suma, na ktorú máte nárok a nežiadate si ju, de facto nie je daňovým nákladom.

Oprava údajov v žiadosti

Oprava údajov uvedených v žiadosti o vrátenie dane (podanej cez portál FR SR a už aj odoslanej do členského štátu vrátenia dane) je možná vytvorením novej verzie žiadosti.

Čo robiť, ak je žiadosť zamietnutá?

Ak príslušný členský štát zamietne vašu žiadosť o vrátenie dane alebo jej časť, môžete sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať.

Technické aspekty podávania žiadosti

Použite Internet Explorer (!) - aspoň takto postupujú niektorí užívatelia, na základe inštrukcií technickej podpory daniarov s cieľom prekonať všemožné prekážky. Žiadosť sa podpisuje zaručeným elektronickým podpisom, resp. občianskym preukazom s čipom.

Pri odosielaní žiadosti môže samozrejme dôjsť k x prekážkam typu nesprávny operačný systém (mal by byť 32-bitový), nesprávny prehliadač (aj ten by mal byť 32bitový), chýbajúci komponent pre komunikáciu a podpisovanie, nesprávny podpisový certifikát prípadne čokoľvek, čo vás ani nenapadne, že môže existovať. Občas treba niečo odinštalovať a nainštalovať späť a podobne. Prípadne prehodiť čítačku do iného USB portu (áno, aj to občas odporúčajú). A samozrejme volať či písať daniarom, často opakovane.

Možným - a opäť nečakaným - problémom je, že keď dopĺňate k žiadosti konkrétne PDF-ká a “skeny” dokladov, prílohy jednoducho presahujú objem dát, ktorý môže Finančná správa prijať a odoslať. Ak by platiteľovi dane vyplynula povinnosť k žiadosti o vrátenie dane do konkrétneho členského štátu priložiť viac faktúr, bolo z technických príčin medzi členskými štátmi dohodnuté, že hraničný limit na objem zasielaných dát je 5 MB na jeden členský štát na jedno obdobie.

Vzhľadom na príslušné pomerne prácne dokladovanie a prípadne problémy s odosielaním údajov skrze elektronické služby štátu je teda namieste zvážiť, či žiadaná suma za to stojí.

Zastúpenie pri podávaní žiadosti

Platiteľ dane môže podať žiadosť o vrátenie dane alebo sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne (písomné plnomocenstvo nemusí obsahovať úradne overený podpis) alebo ústne do zápisnice u správcu dane (§ 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. Platiteľ sa môže dať zastúpiť aj zahraničnou osobou. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. V tomto prípade štatutárny orgán vystavuje konkrétnej osobe poverenie podľa Obchodného zákonníka (nie plnú moc). Platiteľ dane môže byť zastupovaný pre oblasť vrátenia dane viacerými zástupcami z rôznych členských štátov. Tzn. žiadosť o vrátenie dane môže byť podaná do každého členského štátu samostatne a teda aj iným zástupcom. Každý zástupca koná v rozsahu plnomocenstva, pričom plnomocenstvá sa nesmú prekrývať, t. j.

Číselné kódy pre nadobudnutý tovar a služby

Platiteľ dane uvádza ku každému nákupu tovaru a služby v inom členskom štáte číselný kód pre nadobudnutý tovar a služby, ktoré boli transponované do § 55b ods. 4 zákona o DPH. To znamená, že ak príslušný nákup (faktúru alebo dovozný doklad) nie je možné zaradiť ani do jedného z kódov 1-9, uvádza sa do kódu 10. Ak faktúra obsahuje rôzne sadzby dane, t. j.

Dodatočné informácie a lehoty na rozhodnutie

Ak členský štát vrátenia dane usúdi, že nemá všetky potrebné informácie na prijatie rozhodnutia, môže elektronicky žiadateľa požiadať o dodatočné informácie alebo o ďalšie dodatočné informácie. V nadväznosti na uvedené sa lehota na prijatie rozhodnutia predlžuje na šesť resp. osem mesiacov.

Vrátenie DPH a daňové výdavky

Podmienky zahrnutia DPH zaplatenej v IČŠ do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 3 písm. k) body 3 a 4 zákona o dani z príjmov. Ak platiteľovi nárok na vrátenie DPH zaplatenej v IČŠ:

1. vznikol (splnil všetky podmienky, suma DPH je 50 eur a viac a podal žiadosť o jej vrátenie) - DPH je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie.
2. nevznikol (nesplnil niektorú z podmienok) - DPH nie je daňovým výdavkom.

Vysvetlenie:

• Ak máte nárok na vrátenie dane a podáte žiadosť o jej vrátenie - je to daňový výdavok. V programe Omega počas roka účtujete DPH na dokladoch zDF a zPD na účet 548 (príp. rovnaký účet ako náklad, ktorého sa DPH týka, napr. PHL na účet 501.xxx, ubytovanie na účet 518.xxx,…). Na konci roka si pozriete v hlavnej knihe zostatok na danom účte, a keďže viete, že budete podávať žiadať o vrátenie DPH, zaúčtujete predpis cez okruh ID 378/648 - nárok na vrátenie. Účet 548 je teda plne daňovým nákladom v danom roku.
• Ak máte nárok na vrátenie dane, ale nepodáte žiadosť o jej vrátenie - je to nedaňový výdavok.

tags: #nárok #na #vrátenie #DPH #z #iného