Nárok na nezdaniteľnú časť dane u cudzinca: Podmienky a prehľad

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na nezdaniteľnú časť dane u cudzincov na Slovensku, s dôrazom na podmienky a legislatívny rámec.

Úvod do problematiky zdanenia cudzincov na Slovensku

Zdaňovanie príjmov cudzincov (nerezidentov SR) na Slovensku sa riadi zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Dôležité je rozlišovať medzi daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenti SR) a daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenti SR).

Kto je rezident a nerezident SR?

• Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou): Občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.
• Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou): Osoba, ktorá nespĺňa podmienky pre rezidenta SR.

Daňové povinnosti nerezidenta SR

Nerezident SR je povinný podať daňové priznanie v prípade, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR za zdaňovacie obdobie roku 2025 presiahli sumu vo výške 2 876,90 eura. Ak nerezident SR poberal aj iné druhy príjmov, je povinný podať daňové priznanie. Súčasťou daňového priznania sú kópie všetkých potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo zamestnania plynúcich zo zdrojov na území SR. Ak si daňovník uplatňuje v daňovom priznaní daňový bonus, prílohou daňového priznania sú aj kópie dokladov preukazujúcich nárok na jeho priznanie.

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026. Daňovému nerezidentovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, predĺži lehota na podanie daňového priznania. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy. Uvedené oznámenie je potrebné podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

Nerezident zo štátu, s ktorým má SR zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia

Zdaňovanie príjmov daňovníka, ktorý je daňovým rezidentom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a ktoré mu plynuli zo zdrojov na území SR, vymedzených v § 16 zákona o dani z príjmov, sa riadi ustanoveniami tejto zmluvy a zároveň zákonom o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Nezdaniteľná časť základu dane: Všeobecné informácie

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Druhy nezdaniteľných častí základu dane

Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy:

1. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
2. Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela).
3. Nezdaniteľnú časť na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (tzv. daňoprosté minimum) si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania. Počas roka 2022 zamestnávateľ mohol uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde, ak si zamestnanec tento nárok uplatnil na základe tlačiva „Vyhlásenie na zdanenie príjmov“. Zamestnávateľ uplatní zamestnancovi nárok na mesačnú daňovú úľavu na daňovníka v závislosti od toho, kedy zamestnanec doručí zamestnávateľovi vyplnené vyhlásenie.

Ak mal zamestnanec počas kalendárneho roka viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Vo vyhlásení zamestnanec vyhlasuje, že nárok na daňovú úľavu na daňovníka si neuplatňuje za rovnaké zdaňovacie obdobie u iného zamestnávateľa, čo potvrdzuje aj svojím podpisom. Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie mohol predložiť každému pri zmene zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Ak došlo k zmene zamestnávateľa v priebehu mesiaca, a zamestnanec si chce uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde u nového zamestnávateľa tak, aby tieto skutočnosti na seba nadväzovali, zamestnanec má v takomto prípade povinnosť ukončiť platnosť vyhlásenia u predchádzajúceho zamestnávateľa, aby nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku na daňovú úľavu na daňovníka. Zmenu je v takomto prípade možné uviesť k 1. dňu mesiaca odchodu zo zamestnania alebo k 1.

Výška za rok 2022 závisí od výšky životného minima a od výšky základu dane daňovníka z príjmu zo závislej činnosti; ak je základ dane vyšší ako je zákonom určený limit, dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka. Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušný kalendárny rok je odvodená od sumy životného minima platného k 1. Pre rok 2022 sa ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka určí ako 21-násobok životného minima; nakoľko suma životného minima je pre zdaňovacie obdobie roku 2022 vo výške 218,06 €.

Kto nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Základ dane daňovníka sa neznižuje o uvedenú sumu, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia (1. januára) poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo ak mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1. januáru) a sú vyššie ako 19,2-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak suma týchto dôchodkov v úhrne nepresahuje sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u nerezidenta

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. podnikali, a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období, si daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou s trvalým pobytom na území SR odpočíta od základu dane. Ak manželka má vlastný príjem nepresahujúci uvedenú sumu, zníži sa základ dane len o sumu vo výške rozdielu medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa daňový bonus, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, atď.)

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku žijúcu s daňovníkom v domácnosti je rozhodujúce, či manželka, na ktorú si manžel uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane, mala vlastné príjmy.

Nezdaniteľná časť na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania. Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.

Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:

1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1.

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov z praxe:

• Príklad 1: Zamestnanec dosiahne za rok 2019 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. Má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške.
• Príklad 2: Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura).
• Príklad 3: Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. Ak by požiadala o dôchodok pred 2. januárom 2020, nemala by nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Preto požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.
• Príklad 4: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia u rezidenta SR

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr. dedením).

Príjmy z činnosti umelca alebo športovca

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] alebo športovca [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov], ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). To, či zahraničie toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Výhry a ceny zo zahraničia

V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí [§ 8 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov], pri ich zdaňovaní sa postupuje v zmysle príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Výnimku predstavuje napr. zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja.

Úrokové príjmy zo zahraničia

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy (§ 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov) zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.

Dividendy zo zahraničia

V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy".

tags: #nárok #na #nezdaniteľnú #časť #dane #u