Dohoda o pracovnej činnosti a jej aspekty v slovenskom právnom systéme

Práca na dohodu predstavuje flexibilnú formu pracovnoprávneho vzťahu, ktorá je na Slovensku pomerne obľúbená. Vykonáva sa mimo pracovného pomeru a ponúka tak kratšie zmluvy, menšiu byrokraciu a možnosť privyrobiť si popri štúdiu alebo dôchodku. Zákonník práce upravuje konkrétne podmienky práce na dohodu, pričom kladie dôraz na to, aby zamestnávatelia túto formu práce využívali len výnimočne a nenahrádzali ňou trvalý pracovný pomer.

Druhy dohôd a ich charakteristika

V prípade, že ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, uzatvára sa dohoda o vykonaní práce. Pri príležitostných činnostiach vymedzených druhom práce sa uzatvára dohoda o pracovnej činnosti alebo o brigádnickej práci študentov. Dôležité je, že dohody sa nemôžu uzatvárať na činnosti chránené autorským zákonom.

Dohoda o pracovnej činnosti

Dohoda o pracovnej činnosti je vhodná pre činnosti, ktoré sú príležitostné a vymedzené druhom práce.

Dohoda o vykonaní práce

Pri dohode o vykonaní práce je dôležité, že zamestnanec dostane odmenu až po odovzdaní výsledku práce.

Podmienky a obmedzenia pri práci na dohodu

Pracovať na dohodu môžu aj osoby, ktoré sú zamestnané inde, dokonca aj v tej istej firme. Dohodu je možné uzavrieť aj na krátke obdobie, bez skúšobnej doby a s krátkou výpovednou lehotou. Zamestnávateľ nemôže dohodárom nariadiť pracovnú pohotovosť ani nadčasy. Mladí ľudia do 15 rokov veku alebo starší, ktorí ešte nedokončili povinnú školskú dochádzku, môžu vykonávať len ľahké práce.

Prečítajte si tiež: Dovolenka pri dohode o pracovnej činnosti

Mzda a príplatky

Pri dohodách platí minimálna mzda, ktorá v roku 2023 predstavuje minimálne 4,69 eura za hodinu. Dohodári majú nárok aj na príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, v noci a počas sviatkov, avšak nemajú nárok na príplatok za nadčas. Mzda pri klasickej práci na základe dohody o pracovnej činnosti sa vypláca najneskôr mesiac po skončení odpracovaného mesiaca.

Obmedzenia pracovného času

Pri dohode o vykonaní práce je možné odpracovať najviac 350 hodín u jedného zamestnávateľa ročne. Pri dohode o pracovnej činnosti sa uplatňuje obmedzenie 10 alebo 20 hodín týždenne.

Odvody pri práci na dohodu

Práca na dohodu má svoje špecifiká aj pri platení odvodov. Rozdiel v ich výbere spočíva hlavne v tom, či ide o dohodu s pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou. Dohodárom sa strhávajú odvody v rovnakej výške ako pri zamestnancoch. Pravidelný príjem je typický pre dohody o pracovnej činnosti, zatiaľ čo nepravidelný príjem sa vypláca spravidla pri dohode o vykonaní práce.

Odvodová úľava pre študentov a dôchodcov

Študenti a dôchodcovia si môžu uplatniť odvodovú úľavu vo výške 200 eur mesačne. To znamená, že ak študent alebo penzista zarobí z dohody menej ako 200 eur mesačne, neplatí z tejto sumy žiadne sociálne odvody. Odvody sa potom platia len zo sumy, ktorá presiahne stanovenú hranicu 200 eur. Túto výhodu si môžu uplatniť vždy len pri jednom zamestnávateľovi. Vďaka odvodovej úľave môžu na dohodu pracovať aj predčasní penzisti. Ak nezarobia viac ako 2 400 eur ročne, môžu poberať súčasne predčasnú penziu i plat. Akonáhle by zarobili viac, Sociálna poisťovňa im pozastaví vyplácanie predčasného dôchodku.

Zdravotné poistenie

Od 1. januára 2013 sa platia odvody na zdravotné poistenie aj z dohôd o pracovnej činnosti a z dohôd o vykonaní práce.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Nárok na ošetrovné pri práci na dohodu

Ošetrovné je dávka nemocenského poistenia, ktorú môže poberať osoba, ktorá je nemocensky poistená (zamestnanec na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia.

Podmienky nároku na ošetrovné

Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania. Pri zamestnancovi ani SZČO nie je stanovená žiadna podmienka trvania nemocenského poistenia. SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba však musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v zákonom stanovenej lehote a výške.

Výška a dĺžka poskytovania ošetrovného

Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Ošetrovné sa poskytuje za najviac štrnásť kalendárnych dní. Od 1. apríla 2021 je navyše možné poberať ošetrovné až po dobu 90 dní pri ošetrovaní blízkeho, ktorý bol prepustený z aspoň päť dní trvajúcej hospitalizácie v zdravotníckom zariadení a potrebuje osobnú starostlivosť v domácom prostredí alebo túto starostlivosť vyžaduje kvôli konečnému štádiu nevyliečiteľného ochorenia.

Postup pri uplatňovaní nároku na ošetrovné

Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.

Ošetrovanie člena rodiny a Zákonník práce

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci, okrem iných, aj počas ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy alebo ak osoba, ktorá sa o neho stará, ochorela. Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť v práci zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, okrem iných aj z dôvodov ošetrovania chorého člena rodiny a starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou.

Preukázanie dôvodu neprítomnosti

Na účely poskytnutia pracovného voľna musí zamestnanec tieto skutočnosti preukázať žiadosťou o ošetrovné, ktorú potvrdzuje ošetrujúci lekár dieťaťa alebo chorého člena rodiny na predpísanom tlačive.

Zmeny v poskytovaní nemocenskej dávky ošetrovné

Novela zákona o sociálnom poistení č. 426/2020 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2021, prináša viacero zásadných zmien v oblasti poskytovania nemocenskej dávky ošetrovné. Rozširuje sa okruh osôb, ktoré môže poistenec ošetrovať, aby mu vznikol nárok na dávku ošetrovné, a predlžuje sa obdobie poskytovania krátkodobého ošetrovného z 10 na 14 kalendárnych dní. Novinkou je aj zavedenie inštitútu "dlhodobá starostlivosť", ktorá prináša poistencom možnosť ošetrovať svojich blízkych príbuzných v domácom prostredí, ktorí boli z dôvodu závažnej poruchy zdravia hospitalizovaní a po prepustení z ústavnej starostlivosti u nich vznikla potreba ďalšieho ošetrovania alebo ide o potrebu ošetrovania blízkych príbuzných, ktorí sú paliatívnymi pacientmi.

tags: #narok #na #OCR #dohoda #o #pracovnej