Nárok na odstupné a odchodné: Podmienky a rozdiely

Pracovný pomer môže byť ukončený rôznymi spôsobmi, ktoré definuje Zákonník práce. Tento zákon tiež definuje pojem odstupného a vymedzuje, kedy a v akej výške má zamestnanec na odstupné nárok. Okrem odstupného existuje aj odchodné, ktoré slúži na úplne iný účel a má iné podmienky nároku. V tomto článku sa pozrieme na podmienky nároku na odstupné a odchodné, ich výšku a rozdiely medzi nimi.

Ukončenie pracovného pomeru a nárok na odstupné

Základnou podmienkou pre vznik nároku na odstupné je ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd. Zamestnanec môže dostať výpoveď len z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Dôvody pre výpoveď zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z nasledovných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce:

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti: Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektivity práce alebo o iných organizačných zmenách.
• Zdravotné dôvody: Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
• Nespĺňanie predpokladov alebo požiadaviek: Ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, alebo ak bez zavinenia zamestnávateľa nespĺňa požiadavky na riadny výkon práce určené zamestnávateľom.
• Závažné porušenie pracovnej disciplíny: Ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
• Odsúdenie za úmyselný trestný čin: Ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Výpovedná doba

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, je najmenej dva mesiace. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Odstupné a výpovedná lehota

Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné. Súbeh výpovednej doby a odstupného sa opätovne zaviedol od 1. 1. 2013. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov dohodou, ale aj výpoveďou.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od počtu rokov, ktoré zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval a od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Ustanovenie § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. stanovuje minimálnu výšku odstupného. Zamestnávateľ však môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného.

Minimálna výška odstupného

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) v nasledovnej výške:

• Jednonásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky.
• Dvojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
• Trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
• Štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
• Päťnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) nárok na odstupné v rovnakej výške ako pri výpovedi.

Odstupné pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania

Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca.

Vrátenie odstupného

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Odchodné

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Odchodné predstavuje zákonný nárok zamestnanca, avšak prislúcha mu len pri prvom skončení pracovného pomeru.

Podmienky nároku na odchodné

Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce. Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi, ak spĺňa nasledovné podmienky:

1. Vznik nároku na dôchodok: Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Stačí, ak nárok vznikol, nie je nutné, aby bol dôchodok aj reálne vyplácaný.
2. Prvé skončenie pracovného pomeru: Ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
3. Žiadosť o dôchodok: Zamestnanec požiadal o poskytnutie starobného dôchodku pred skončením pracovného pomeru.

Výška odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného môže byť napríklad predmetom právnej úpravy kolektívnej zmluvy. Ak zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve pre zamestnancov výhodnejšie odchodné, t. j. vo vyššej sume, ako upravuje Zákonník práce, vznikne mu záväzok vždy poskytnúť odchodné v takej výške a nebude sa môcť viac opierať o ustanovenia Zákonníka práce.

Odvody z odchodného a odstupného

Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Odstupné pre obchodného zástupcu

Zmluva o obchodnom zastúpení podľa § 662 a nasl. Obchodného zákonníka (ObZ) je typickým vzťahom založeným na dôvere a dlhodobej spolupráci, v rámci ktorého obchodný zástupca koná v mene a na účet zastúpeného. V prípade ukončenia spolupráce zákon poskytuje obchodnému zástupcovi ochranu v podobe nároku na odstupné podľa § 669 ObZ. Ide o jednorazovú kompenzáciu zohľadňujúcu hodnotu vytvorenej klientely, z ktorej zastúpený profituje aj po skončení zmluvy so zástupcom.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Podmienky nároku na odstupné pre obchodného zástupcu

Zákon stanovuje kumulatívne dve podmienky pre vznik nároku na odstupné. Prvou je, že zástupca získal pre zastúpeného nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s existujúcimi a zastúpený má z týchto obchodov naďalej podstatné výhody. Druhou podmienkou je, že vyplatenie odstupného je spravodlivé s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a dojednanie konkurenčnej doložky. Zákon tiež stanovuje maximálny limit pre odstupné, ktoré nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu počítanú z priemeru provízií za posledných päť rokov spolupráce. Pri kratších zmluvách sa počíta z priemeru za celé ich trvanie.

Výpočet odstupného pre obchodného zástupcu

Podľa Najvyššieho súdu sa odstupné určuje v troch krokoch:

1. Určenie výhod pre zastúpeného: Je potrebné preukázať počet nových zákazníkov a zákazníkov, s ktorými zástupca podstatne rozvinul obchody a vyčísliť výhody z týchto obchodov pre zastúpeného. Tieto výhody majú zodpovedať provízii získanej obchodným zástupcom z týchto obchodov za posledných 12 mesiacov trvania zmluvy. Následne sa ustaľuje odhad trvania výhod pre zastúpeného, spravidla v rokoch.
2. Posudzovanie okolností prípadu: V rámci kritéria spravodlivosti sa posudzujú konkrétne okolnosti prípadu.
3. Porovnanie s maximálnou výškou: Nárok na odstupné určený v prvom a druhom kroku sa porovná s maximálnu zákonnou výškou odstupného.

Súbeh nároku na odstupné a odchodné

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnanec môže mať nárok na obidve plnenia súčasne, ak splní podmienky pre ich priznanie.

Príklad

Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok priznala a začala vyplácať. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). V tomto prípade má zamestnanec nárok aj na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.

tags: #narok #na #odchodne #zanika #podmienky