
Pracovný pomer môže byť ukončený rôznymi spôsobmi, ktoré definuje Zákonník práce. Tento zákon tiež definuje pojem odstupného a vymedzuje, kedy a v akej výške má zamestnanec na odstupné nárok. Okrem odstupného existuje aj odchodné, ktoré slúži na úplne iný účel a má iné podmienky nároku. V tomto článku sa pozrieme na podmienky nároku na odstupné a odchodné, ich výšku a rozdiely medzi nimi.
Základnou podmienkou pre vznik nároku na odstupné je ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd. Zamestnanec môže dostať výpoveď len z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z nasledovných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce:
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, je najmenej dva mesiace. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné. Súbeh výpovednej doby a odstupného sa opätovne zaviedol od 1. 1. 2013. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov dohodou, ale aj výpoveďou.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Výška odstupného závisí od počtu rokov, ktoré zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval a od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Ustanovenie § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. stanovuje minimálnu výšku odstupného. Zamestnávateľ však môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) v nasledovnej výške:
Zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) nárok na odstupné v rovnakej výške ako pri výpovedi.
Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca.
Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Odchodné predstavuje zákonný nárok zamestnanca, avšak prislúcha mu len pri prvom skončení pracovného pomeru.
Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce. Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi, ak spĺňa nasledovné podmienky:
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného môže byť napríklad predmetom právnej úpravy kolektívnej zmluvy. Ak zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve pre zamestnancov výhodnejšie odchodné, t. j. vo vyššej sume, ako upravuje Zákonník práce, vznikne mu záväzok vždy poskytnúť odchodné v takej výške a nebude sa môcť viac opierať o ustanovenia Zákonníka práce.
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Zmluva o obchodnom zastúpení podľa § 662 a nasl. Obchodného zákonníka (ObZ) je typickým vzťahom založeným na dôvere a dlhodobej spolupráci, v rámci ktorého obchodný zástupca koná v mene a na účet zastúpeného. V prípade ukončenia spolupráce zákon poskytuje obchodnému zástupcovi ochranu v podobe nároku na odstupné podľa § 669 ObZ. Ide o jednorazovú kompenzáciu zohľadňujúcu hodnotu vytvorenej klientely, z ktorej zastúpený profituje aj po skončení zmluvy so zástupcom.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Zákon stanovuje kumulatívne dve podmienky pre vznik nároku na odstupné. Prvou je, že zástupca získal pre zastúpeného nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s existujúcimi a zastúpený má z týchto obchodov naďalej podstatné výhody. Druhou podmienkou je, že vyplatenie odstupného je spravodlivé s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a dojednanie konkurenčnej doložky. Zákon tiež stanovuje maximálny limit pre odstupné, ktoré nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu počítanú z priemeru provízií za posledných päť rokov spolupráce. Pri kratších zmluvách sa počíta z priemeru za celé ich trvanie.
Podľa Najvyššieho súdu sa odstupné určuje v troch krokoch:
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnanec môže mať nárok na obidve plnenia súčasne, ak splní podmienky pre ich priznanie.
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok priznala a začala vyplácať. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). V tomto prípade má zamestnanec nárok aj na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.