
V obchodnom svete sa mnohí podnikatelia stretávajú s problémom nezaplatených faktúr. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať v takýchto prípadoch a aké nástroje má veriteľ k dispozícii, pričom sa zameriava na rozdiel medzi úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou.
Prvým krokom pri riešení nezaplatenej faktúry je mať o nej prehľad. V tomto vám môže pomôcť online fakturačný program, ktorý umožňuje prehľadne triediť a zobraziť neuhradené faktúry. iDoklad ponúka aj štatistický prehľad najväčších dlžníkov. Následne je vhodné dlžníkovi zaslať upomienku. Ak upomienka nepomôže, môžete poslať ďalšie. V krajnom prípade je nutné obrátiť sa na súd, pričom prvým krokom je predžalobná výzva.
Medzi upomienkou a predžalobnou výzvou je možné uplatniť sankcie formou úroku z omeškania, na ktorý má veriteľ zo zákona automaticky nárok už od prvého dňa omeškania. Podmienkou je omeškanie s plnením peňažného záväzku. Na úrok z omeškania má veriteľ nárok vždy, aj keď nie je uvedený v zmluve. Zmluva môže upravovať len výšku úroku, pričom hovoríme o úroku zmluvnom. Sadzba sa obvykle určuje dennou alebo ročnou mierou a jej maximálna výška nie je stanovená. Príliš vysoký úrok by však dlžník mohol napadnúť na súde. Zvyčajne sa používajú úroky vo výške maximálne 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ak výška úroku nie je uvedená v zmluve, hovoríme o úroku zákonnom. Sadzba sa riadi nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Veriteľ má na výber dve možnosti výpočtu zákonného úroku z omeškania:
Okrem úrokov z omeškania má veriteľ zo zákona nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Má na ňu nárok aj bez toho, aby bola osobitne dojednaná v zmluve a aby ste na ňu dlžníka osobitne upozorňovali. Výšku paušálnej náhrady ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Oproti úroku z omeškania a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky musí byť zmluvná pokuta dojednaná v písomnej zmluve, inak na ňu nárok nemáte. Nestačí ju zahrnúť len do všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov či iných nezmluvných dokumentov bez toho, aby o nej bola zmienka v zmluve. Na druhej strane je ale zmluvná pokuta o niečo flexibilnejšia, pretože ju môžete použiť pri akomkoľvek porušení zmluvy. Rovnako u nej máte na výber z viacerých foriem, od jednorazovej čiastky cez úrok až po opakujúcu sa pevnú čiastku.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V prípade, že s protistranou uzavriete zmluvu obsahujúcu zmluvnú pokutu, nemôžete zároveň požadovať aj odškodnenie. Občiansky zákonník totiž vo svojej podstate za náhradu škody považuje už samotnú pokutu, a to aj vtedy, keď škoda presahuje výšku zmluvnej pokuty. Tomuto limitu sa však môžete vyhnúť zodpovedajúcou úpravou zmluvy. Výšku pokuty si dojednávajú zmluvné strany a nemusí ísť iba o peniaze. V každom prípade však treba mať na pamäti, že pokuta by nemala byť neprimerane vysoká, respektíve mala by zodpovedať hodnote a významu porušenej povinnosti. Dlžník by totiž mohol výšku pokuty napadnúť na súde, ktorý by ju následne mohol znížiť. Z pohľadu zákona je pokuta samostatnou pohľadávkou a pokiaľ ju dlžník nezaplatí, vzniká z nej ďalší úrok z omeškania.
Pri účtovaní všetkých troch typov postihov postupujeme rovnako ako v prípade účtovania iných výnosov a nákladov. Rozlišujeme aj to, či má sankcia zmluvný charakter (bola dohodnutá v zmluve) alebo zákonný charakter (vzniká na ňu nárok automaticky zo zákona), a či je uplatňovaná nami alebo je uplatňovaná voči nám. V súlade s postupmi účtovania je potom potrebné sankcie účtovať už v okamihu ich vzniku, a to s pomocou účtov:
Tu nájdeme najčastejšie súvisiace operácie, ako napríklad:
Úrok, paušálnu náhradu či pokutu by ste mali dlžníkovi riadne vyfakturovať. Na tento účel slúži tzv. penalizačná faktúra, ktorá nemá jednotný vzor. Platia pre ňu ale rovnaké náležitosti ako pre akúkoľvek inú faktúru. Dajte si však pozor na to, aby penalizačná faktúra uvádzala presnú výšku pokuty, paušálnej náhrady alebo úroku. Voliteľne môžete pripojiť aj presné uvedenie dôvodu, prečo bol postih uložený (t. j. porušený bod zmluvy alebo ustanovenie zákona).
Pre pochopenie súčasnej právnej úpravy je dôležité pozrieť sa na vývoj Občianskeho zákonníka na Slovensku. Slovenská republika vznikla 1. januára 1993 rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Právne predpisy boli postupne preberané a upravované. Pôvodný Občiansky zákonník z roku 1964 bol novelizovaný a doplnený, pričom sa pripravoval aj Obchodný zákonník, ktorý bol prijatý zákonom č. 513/1991 Zb. a nadobudol účinnosť 1. januára 1992.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Pôvodný Občiansky zákonník z roku 1964 niesol pečať vtedajšej doby a ignoroval existenciu súkromného vlastníctva. Po roku 1989 sa kládol dôraz na odstránenie ustanovení diskriminačnej povahy v oblasti vlastníckeho práva a do stredobodu záujmu sa dostal občan.
V súčasnosti sa uvažuje o novej kodifikácii Občianskeho zákonníka, ktorá by zohľadňovala európske súkromné právo a prispôsobila sa potrebám slobodného trhu. Existujú rôzne alternatívy, napríklad zakotvenie celého záväzkového práva v Občianskom zákonníku alebo ponechanie niektorých zmlúv v Obchodnom zákonníku. Dôležité je, aby bol nový Občiansky zákonník zrozumiteľný a prehľadný pre občanov.
Nový Občiansky zákonník by mal vychádzať z ústavy a Listiny základných práv a slobôd, zabezpečovať rovnoprávnosť subjektov a chrániť slabšieho účastníka občianskoprávneho vzťahu. Zároveň by mal byť poňatý ako všeobecný predpis súkromného práva, ktorý sa použije aj pre ostatné občianskoprávne vzťahy vznikajúce na základe iných predpisov.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti