
Pri skončení pracovného pomeru, najmä ak je iniciované zamestnávateľom, vznikajú zamestnancom určité nároky, medzi ktoré patrí aj odstupné. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok, za ktorých zamestnanec má nárok na odstupné, a to v zmysle slovenského Zákonníka práce. Keďže aj ambulancie a lekárne vystupujú v pozícii zamestnávateľa, je dôležité, aby poznali tieto zákonné nároky zamestnancov pri ukončení pracovného pomeru.
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) upravuje dva základné nároky zamestnancov pri skončení pracovného pomeru:
Odchodné je akousi odmenou za celkovú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Zamestnancovi vzniká nárok na odchodné v prípade nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.
Nárok na odchodné vzniká, ak zamestnanec požiada o poskytnutie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení (§ 76a ods. 1 Zákonníka práce). Rovnako vzniká nárok, ak bol zamestnancovi Sociálnou poisťovňou už priznaný nárok na predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti zamestnanca, ktorú podal pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení (§ 76a ods. 2 Zákonníka práce).
V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce nie je zamestnávateľ povinný poskytnúť odchodné.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Nárok na odstupné vzniká pri splnení špecifických podmienok podľa Zákonníka práce, najmä ak je pracovný pomer ukončený:
Dôvody pre výpoveď zo strany zamestnávateľa, ktoré zakladajú nárok na odstupné, sú najmä:
Je dôležité rozlišovať medzi výpoveďou a dohodou. Ak zamestnanec dostane výpoveď z vyššie uvedených dôvodov, má nárok na odstupné. Ak sa so zamestnávateľom dohodne na skončení pracovného pomeru z tých istých dôvodov, nárok na odstupné mu taktiež vzniká.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa a od spôsobu skončenia pracovného pomeru (výpoveď alebo dohoda).
Pri hromadnom prepúšťaní platia špecifické pravidlá. Ak zamestnávateľ vykonáva hromadné prepúšťanie, odstupné zamestnancovi prináleží, ak bolo jeho pracovné miesto zrušené. Nárok na výšku odstupného sa určuje podľa rovnakých pravidiel ako pri iných organizačných dôvodoch.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Výpočet odstupného vychádza z pravidiel stanovených Zákonníkom práce. Pri stanovení odstupného sa zohľadňuje, ako dlho bol zamestnanec zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa. Priemerný mesačný zárobok sa vypočíta podľa § 134 Zákonníka práce.
Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ a zamestnanec plnia konkrétne právne povinnosti pri ukončení pracovného pomeru, ak vzniká nárok na odstupné. Zamestnávateľ má povinnosť vyplatiť odstupné v termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa nedohodnú inak. Ak nie je dohodnutý odklad, odstupné dostane zamestnanec najneskôr posledný deň pracovného pomeru.
Zamestnanec má právo na finančnú kompenzáciu v podobe odstupného, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť vyplatiť odstupné, zamestnanec sa môže obrátiť na príslušný súd alebo úrad práce.
Odstupné nemá priamy vplyv na výšku dávok sociálneho poistenia, ale môže ovplyvniť nárok na podporu v nezamestnanosti. Ak zamestnanec dostane odstupné, Sociálna poisťovňa môže odložiť vyplácanie podpory o obdobie, za ktoré bolo odstupné poskytnuté. Napríklad, ak odstupné pokrýva dva mesiace, podpora v nezamestnanosti začne plynúť až po uplynutí tohto obdobia.
V priebehu rokov prešiel Zákonník práce viacerými novelizáciami, ktoré sa dotkli aj ustanovení o odstupnom. Napríklad, novela účinná od 1. januára 2013 priniesla zmeny v definovaní hromadného prepúšťania, povinnostiach zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní a podmienkach poskytovania odstupného.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti