
Zmena náplne práce môže byť pre zamestnanca stresujúca a neistá. Často sa spája s otázkami o právach, povinnostiach a najmä o nároku na odstupné. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na odstupné pri zmene náplne práce, a to na základe Zákonníka práce a aktuálnej judikatúry.
Zmena pracovných podmienok, ako je náplň práce, miesto výkonu práce alebo mzdové podmienky, nie je v pracovnom živote ničím výnimočným. Zamestnávatelia sa často prispôsobujú meniacim sa podmienkam na trhu, čo môže viesť k organizačným zmenám a úprave pracovných pozícií. Pre zamestnancov je však dôležité vedieť, kedy majú nárok na odstupné a ako sa brániť prípadným negatívnym dôsledkom takýchto zmien.
Nárok na odstupné zo Zákonníka práce vzniká v presne definovaných prípadoch, ktoré súvisia so zmenami na strane zamestnávateľa. Medzi najčastejšie patria:
Dôležité upozornenie: Zamestnávateľ nesmie bez súhlasu zamestnanca meniť jeho druh práce, miesto výkonu práce či mzdové podmienky.
Ak zamestnávateľ plánuje zmeniť miesto výkonu práce, je dôležité rozlišovať, či ide o dočasnú zmenu (napríklad zastupovanie počas dovolenky alebo PN) alebo o trvalé preradenie. S dočasným zastupovaním by zamestnanec nemal mať problém. Ak však ide o trvalé premiestnenie do iného mesta, zamestnanec s tým nemusí súhlasiť.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. V takomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné.
Je dôležité, aby zamestnávateľ dodržal zákonný postup a dal zamestnancovi podpísať dodatok k pracovnej zmluve o zmene miesta výkonu práce. Ak zamestnanec s dodatkom nesúhlasí, zamestnávateľ by mal dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu premiestnenia. Až vtedy vzniká nárok na odstupné.
Nadbytočnosť zamestnanca je jedným z najčastejších dôvodov na uplatnenie nároku na odstupné. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.
Súd dôsledne skúma a posudzuje všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Zistenie skutočného motívu k prijatiu organizačnej zmeny u žalovaného a skutočné dôvody pre výpoveď danú práve žalobcovi, môžu viesť k zisteniu, či tento jednostranný pracovnoprávny úkon je (nie je) v rozpore s dobrými mravmi.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Odstupné môže byť určené v prípade ukončenia pracovného pomeru výpoveďou (§ 76 ods. 1 ZP) alebo dohodou s uvedením toho istého výpovedného dôvodu (§ 76 ods. 2). V tom druhom prípade je odstupné vyššie, teda výhodnejšie.
Je dôležité, aby v dohode o skončení pracovného pomeru bol výslovne uvedený dôvod výpovede, aby nebol problém s odstupným. Ak zamestnávateľ s Vami ukončí pracovný pomer výpoveďou, zároveň Vám plynie aj výpovedná lehota.
Výška odstupného závisí od spôsobu ukončenia pracovného pomeru a dĺžky trvania pracovného pomeru.
Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) odstupné v sume:
Posledná novela Zákonníka práce - zákon č. 257/2011 Z. z., priniesla niekoľko dôležitých zmien, ktoré sa týkajú aj skončenia pracovného pomeru a odstupného. Medzi najdôležitejšie patria:
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti