
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na oslobodenie od dane z príjmu u výsluhových dôchodkov, vrátane podmienok a súvisiacich informácií. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné vysvetlenie pre rôzne cieľové skupiny, od študentov po profesionálov.
Výsluhový dôchodok predstavuje formu sociálneho zabezpečenia pre policajtov, profesionálnych vojakov a ďalších príslušníkov ozbrojených zborov. Je to dávka, ktorá sa vypláca po splnení určitých podmienok, najmä po odslúžení stanoveného počtu rokov.
Nárok na výsluhový dôchodok vzniká po splnení zákonom stanovených podmienok, ktoré sa týkajú najmä dĺžky trvania služobného pomeru. Doba trvania služobného pomeru má vplyv aj na výšku výsluhového dôchodku.
Výška výsluhového dôchodku sa vypočítava na základe zložitých vzorcov, ktoré zohľadňujú dĺžku služobného pomeru a výšku služobného platu alebo príjmu. Za každý rok trvania služobného pomeru sa percentuálna sadzba základu zisteného podľa § 60. Za 26. rok služobného pomeru až do 30. roku trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa § 60. Za 31. rok služobného pomeru až do 35. roku trvania služobného pomeru sa výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 36.
V kontexte zdaňovania príjmu je dôležité rozlišovať medzi aktívnymi príjmami a pasívnymi príjmami. Aktívne príjmy sú príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania, zatiaľ čo pasívne príjmy zahŕňajú napríklad príjmy z prenájmu alebo z kapitálového majetku.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V niektorých prípadoch môže byť príjem z výsluhového dôchodku oslobodený od dane z príjmu. Toto oslobodenie sa vzťahuje na prípady, keď daňovník spĺňa určité podmienky, ako napríklad poberanie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania. Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, eventuálne pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014.
Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.
Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. Pri ročnom zúčtovaní, resp. Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti …". Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp.
… a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.
Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1. Počas roka 2019 poberala zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok. Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr. Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2.
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.
Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje náhrada služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhrada služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz (ďalej len „dočasná neschopnosť“), nemocenské, vyrovnávacia dávka, materské.
Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské, ak v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe vykonávala základnú službu, náhradnú službu alebo prípravnú službu.