Rehabilitácia a vplyv na krvný tlak: Komplexný pohľad

Vysoký krvný tlak, odborne nazývaný hypertenzia, je závažný zdravotný problém, ktorý postihuje čoraz väčšiu časť populácie, vrátane mladistvých a detí. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí hypertenziou približne 40 % ľudí nad 25 rokov. Hypertenzia je "tichý zabijak", pretože dlho nemusí spôsobovať žiadne ťažkosti, avšak zvyšuje riziko infarktu, mozgovej mŕtvice a ďalších kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtia na svete. Našťastie, existujú spôsoby, ako vysoký krvný tlak ovplyvniť a dostať pod kontrolu, a to najmä prostredníctvom rehabilitácie a zmeny životného štýlu.

Čo je krvný tlak a ako ho merať?

Krvný tlak je sila, ktorou krv pôsobí na steny ciev. Jeho hodnota sa udáva dvoma číslami:

• Systolický tlak: najvyšší tlak, ktorý vzniká pri sťahu srdca (systola), kedy srdce pumpuje krv do obehu. Ak vám lekár nameria napríklad hodnotu 120/80 mmHg, hodnota systolického tlaku je 120 mmHg.
• Diastolický tlak: najnižší tlak, ktorý vzniká počas fázy uvoľnenia srdcového svalu (diastola). Ak vám lekár nameria napríklad hodnotu 120/80 mmHg, hodnota diastolického tlaku je 80 mmHg.
• Pulzný tlak: Rozdiel medzi systolickým a diastolickým tlakom. Problémy s ním majú väčšinou starší ľudia.

Hodnoty krvného tlaku sa počas dňa neustále menia a sú ovplyvňované rôznymi faktormi, ako sú fyzická a psychická záťaž, zdravotný stav a príjem potravy. Optimálna hodnota krvného tlaku je nevyhnutná na efektívny transport živín a kyslíka k tkanivám. Za normálny krvný tlak sa považujú hodnoty okolo 120/80 mm Hg. Zvýšený tlak sa definuje od hodnôt 140/90 mm Hg a hypertenzia od 160/100 mm Hg.

Pravidelné meranie krvného tlaku je dôležité pre včasné odhalenie hypertenzie. Meranie by malo prebiehať v približne rovnakom čase, ideálne ráno a večer, pred užitím liekov. Vždy treba merať dvakrát po sebe s odchýlkou 1 až 2 minúty. Pri meraní je dôležité dodržiavať správny postup:

• Používajte certifikované digitálne tlakomery.
• Vyberte si tlakomer s veľkými tlačidlami a dobre čitateľným displejom.
• Manžeta tlakomera by mala byť nasadená na úrovni srdca, priamo na kožu a nemala by byť príliš úzka, ani široká.
• Pri meraní je predlaktie položené na stôl, rukou nehýbeme a uvoľníme ju.
• Zapisujte si namerané hodnoty.

Veľké percento osôb, ktorým je potrebné merať krvný tlak v ambulancii lekárom, má strach, ktorý sprevádza úzkosť, ktorej dôsledkom môžu byť namerané zvýšené hodnoty, ktoré však nie sú smerodajné a nie vždy znamenajú hypertenziu.

Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou

Príčiny a rizikové faktory hypertenzie

Príčiny hypertenzie môžu byť rôzne. U väčšiny pacientov (až 90 %) ide o tzv. primárnu hypertenziu, kde nie je známa presná príčina a hypertenzia je zapríčinená kombináciou genetických predispozícií a faktorov životného štýlu. U zvyšných pacientov ide o sekundárnu hypertenziu, ktorá môže byť spôsobená inými ochoreniami (porucha funkcie obličiek, ochorenie nadobličiek, zúženie tepien).

Medzi hlavné rizikové faktory hypertenzie patria:

• Vek: U mužov sa hypertenzia najčastejšie rozvinie medzi 35. a 50. rokom života, u žien po menopauze.
• Genetika: Dedičnosť má malý vplyv, skôr ide o dedenie stravovacích návykov.
• Obezita: Hypertenzia sa vyskytuje až u 50 % obéznych ľudí. Nadváha a obezita zvyšujú tlak na cievy kvôli množstvu telesného tuku.
• Nedostatok telesnej aktivity: Nedostatok pohybu je spojený so zvýšením krvného tlaku.
• Nevhodné stravovanie: Nadmerný príjem soli, nasýtených tukov a cukru, nedostatok ovocia a zeleniny. Moderná medicína čoraz častejšie označuje za príčiny vysokého tlaku nevhodné stravovanie a s ním spojenú inzulínovú rezistenciu.
• Konzumácia alkoholu: Nadmerná spotreba alkoholu zvyšuje krvný tlak. Alkohol zvyšuje aktivitu sympatického nervového systému, čo vedie k zúženiu ciev a zrýchleniu srdcovej frekvencie. Zároveň zhoršuje citlivosť na inzulín, zvyšuje hladiny stresových hormónov a podporuje zadržiavanie sodíka a vody.
• Fajčenie: Fajčenie povzbudí sympatický nervový systém, ktorý sťahuje cievy a zvyšuje tlak. Nikotín podporuje endoteliálnu dysfunkciu a zvyšuje tuhosť veľkých tepien.
• Stres: Chronický psychický stres zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku. Stres aktivuje nervový systém, zvyšuje hladiny kortizolu a adrenalínu, čo zvyšuje srdcovú frekvenciu, zužuje cievy a môže viesť aj k hypertenzii.
• Nedostatok spánku: Spánok kratší ako 6 hodín denne zvyšuje riziko vzniku hypertenzie.

Vplyv rehabilitácie a cvičenia na krvný tlak

Pohyb je jedným z najefektívnejších nefarmakologických spôsobov terapie vysokého krvného tlaku. Jeho účinnosť je podľa štúdií porovnateľná s užívaním liečiv. Fyzická aktivita má pozitívny vplyv na činnosť srdca, ktoré je potom schopné efektívne "pumpovať" krv do krvného riečiska s nižšou námahou, čo môže podporiť pokles krvného tlaku. Ďalším mechanizmom je aj regulácia telesnej hmotnosti.

Štúdie pri hodnotení prínosu fyzickej aktivity rozlišujú najmä medzi aeróbnym, silovým a odporovým tréningom. Práve kombinácia aeróbneho a odporového cvičenia sa ukázala pri ohľade na liečbu hypertenzie ako najefektívnejšia.

• Aeróbne cvičenie: Vytrvalostný tréning je založený na pohybe s nižšou intenzitou, ktorý je však vykonávaný minimálne niekoľko desiatok minút. Dochádza tak k tréningu vytrvalosti, zdatnosti a celkovo pozitívnemu vplyvu na funkciu srdca a ciev. Podľa Americkej kardiologickej asociácie znižuje aeróbna aktivita u dospelých osôb s hypertenziou hodnoty krvného tlaku o 5 - 8 mm Hg, a spoločne s tým dochádza aj k poklesu rizika rozvoja cievnej mozgovej príhody (14 %), ochorení srdca (9 %) a celkovej mortality (7 %). Medzi príklady aeróbneho cvičenia patrí chôdza, beh, plávanie, bicyklovanie, tanec a ďalšie.
• Odporový tréning: Zahŕňa vyšší počet opakovaní s nižšími váhami a podľa štúdií je navyše veľmi efektívny aj v podpore znižovania krvného tlaku.

Osoby s hypertenziou druhého alebo vyššieho stupňa, by sa mali podrobiť tzv. záťažovému vyšetreniu a na základe jeho výsledkov lekár určí bezpečnú a efektívnu mieru i intenzitu záťaže. Všeobecne sa však odporúča dodržiavať strednú intenzitu záťaže, teda 40 - 60 % VO2 max, v praxi je to asi intenzita, pri ktorej dokážete pri športe ešte hovoriť. Minimálna doba trvania cvičenia sa nijako nelíši od základného odporúčania pre zdravú populáciu, teda:

Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti

• aspoň 150 minút pohybu miernej až strednej intenzity týždenne (tzn. cca 30 minút denne)
• alebo 75 minút intenzívneho pohybu týždenne (tzn. cca 15 minút denne)
• odporový tréning je vhodné zaradiť 2 - 3‑krát týždenne

Ďalšie možnosti zníženia krvného tlaku

Okrem rehabilitácie a cvičenia existujú aj ďalšie spôsoby, ako znížiť krvný tlak:

• Úprava stravy: Znížte príjem soli, nasýtených tukov, cukru a spracovaných potravín. Zvýšte príjem ovocia, zeleniny, celozrnných obilnín, nízkotučných mliečnych výrobkov, hydiny a rýb. Zamerajte sa na DASH diétu (Dietary Approach to Stop Hypertension), ktorá je určená priamo na pomoc s hypertenziou.
• Zníženie hmotnosti: Aj mierne zníženie hmotnosti (o 5 - 10 %) môže priniesť významné zlepšenie krvného tlaku.
• Obmedzenie konzumácie alkoholu: Podľa WHO platí, že čím menej alkoholu pijeme, tým lepšie. Neexistuje totiž úplne bezpečná hranica konzumácie alkoholu, lebo aj nízka spotreba zvyšuje riziko zdravotných problémov.
• Prestať fajčiť: Prestať fajčiť má zmysel v každom veku, pretože pozitívne účinky sa dostavia už v priebehu niekoľkých týždňov.
• Zvládanie stresu: Naučte sa relaxačné techniky, ako sú dychové cvičenia, meditácia, joga alebo prechádzky v prírode.
• Kvalitný spánok: Doprajte si aspoň 7 hodín kvalitného spánku denne.
• Doplnky stravy: Niektoré bylinky a prírodné látky môžu pomôcť znížiť krvný tlak, ako napríklad medvedí cesnak, biele imelo, výťažky z olivovníka európskeho, hloh obyčajný, cesnak, horčík, arginín, koenzým Q10 a ďalšie. Liečbu je potrebné konzultovať s bylinným odborníkom.

Farmakologická liečba hypertenzie

V niektorých prípadoch, ak zmena životného štýlu nie je dostatočná, je potrebné nasadiť farmakologickú liečbu. Cieľom liekov je znížiť a udržať krvný tlak tak, aby bol stabilný v správnych a primeraných hodnotách. Medzi najčastejšie používané lieky patria:

• Diuretiká: Pomáhajú telu zbaviť sa nadbytočnej vody a soli podporou močenia, čím znižujú objem krvi a tlak.
• ACE inhibítory: Rozširujú cievy a znižujú tvorbu hormónu angiotenzínu II, ktorý zvyšuje krvný tlak.
• Blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB): Pôsobia podobne ako ACE inhibítory, ale majú menej vedľajších účinkov.
• Beta-blokátory: Spomaľujú činnosť srdca, čím znižujú krvný tlak.
• Blokátory kalciového kanála: Rozširujú cievy a znižujú sťah srdca.

Výber konkrétneho lieku závisí od rôznych faktorov, ako je vek pacienta, pridružené ochorenia a individuálna odpoveď na liečbu. Je dôležité dôsledne dodržiavať liečebný plán a pravidelne kontrolovať krvný tlak. Náhle vysadenie antihypertenzív môže viesť k náhlemu zvýšeniu krvného tlaku, čo môže spôsobiť vážne komplikácie.

Prečítajte si tiež: Moderné rehabilitačné metódy

tags: #rehabilitácia #a #vplyv #na #krvný #tlak