Dôsledky Neplatenia Odvodov na Nárok na PN a Iné Dávky od Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa zohráva kľúčovú úlohu v živote občanov Slovenskej republiky, zabezpečujúc sociálne istoty v rôznych životných situáciách. Jednou z jej hlavných úloh je vyplácanie dávok v prípade práceneschopnosti (PN), ale aj iných dávok, ako sú dávky v nezamestnanosti a materské. Čo sa však stane, ak zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) neplatí odvody do Sociálnej poisťovne? Aký to má vplyv na nárok na dávky, a ako sa môže zamestnanec alebo SZČO brániť? Tento článok sa zameriava na dôsledky neplatenia odvodov na nárok na PN a iné dávky, a poskytuje praktické rady a informácie pre zamestnancov aj SZČO.

Nový Spôsob Komunikácie Sociálnej Poisťovne

Sociálna poisťovňa neustále hľadá spôsoby, ako zlepšiť komunikáciu so svojimi klientmi. V nedávnej dobe zaviedla nové, jednoduchšie a prehľadnejšie formy upozornení pre živnostníkov a zamestnávateľov, ktorí majú neuhradené povinné platby alebo chýbajúce výkazy. Cieľom týchto zmien je, aby boli správy zrozumiteľnejšie a pôsobili dôveryhodnejšie, čím sa znižuje riziko nedorozumení a zbytočných pokút.

Príklady takýchto upozornení:

• Pre SZČO: "SOCIÁLNA POISŤOVŇA: Dobrý deň, pre SZČO s VS XXXXXXXXXX evidujeme za 01/2025 dlh XXX eur. Pre viac info kontaktujte pobočku Humenné: 0906 17X XXX."
• Pre zamestnávateľa: "SOCIÁLNA POISŤOVŇA: Dobrý deň, pre zamestnávateľa s VS XXXXXXXXXX evidujeme za 01/2025 dlh XXX eur. Pre viac info kontaktujte pobočku Humenné: 0906 17X XXX."
• Upozornenie na chýbajúci výkaz: "SOCIÁLNA POISŤOVŇA: Dobrý deň, pre zamestnávateľa s VS XXXXXXXXXX neevidujeme mesačný výkaz poistného za 6/2014. Pre viac info kontaktujte pobočku Bratislava: 0906 172 XXX."
• Upozornenie na predpísané dlžné poistné: "SOCIÁLNA POISŤOVŇA: Dobrý deň, ako SZCO s VS XXXXXXXXXX sme Vám rozhodnutím zo dňa 23.01.2025 predpísali dlžné poistné v sume XXX eur."

Je dôležité poznamenať, že Sociálna poisťovňa zavádza nové formy komunikácie, a preto je potrebné byť obozretný voči podvodným správam. Ak vám príde podozrivá správa, neotvárajte odkazy a rovno ju vymažte.

Vplyv Neplatenia Odvodov Zamestnávateľom na Zamestnancov

Dôležitá informácia pre zamestnancov nemocníc a iných zdravotníckych zariadení, ktoré dlhujú Sociálnej poisťovni na neuhradených odvodoch: nemusia sa obávať, že by boli ukrátení na dávkach. Nárok na dávku zo sociálneho poistenia im vznikne aj v prípade, ak ich zamestnávateľ neuhradil poistné. Kľúčové je, či sú prihlásení do registra poistencov v Sociálnej poisťovni. Ak si zamestnávateľ splnil prihlasovaciu povinnosť, všetky dôsledky z neplnenia si odvodovej povinnosti budú vyvodené len voči zamestnávateľovi. Nárokov zamestnancov sa to nedotkne.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Skutočnosť, či sú prihlásení, si môžu overiť v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne. Uhradené poistné zo strany zamestnávateľa nie je prekážkou pre vznik nároku na dávky zo sociálneho poistenia, ak sú splnené aj ďalšie zákonom stanovené podmienky.

Dávka v Nezamestnanosti

Pri dávke v nezamestnanosti musí byť splnená podmienka, že poistenie existuje najmenej 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním na úrad práce.

Dávka v Materstve

Pri dávke v materstve je to zase 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Čas, ktorý zamestnanci odpracovali v nemocnici dlhujúcej Sociálnej poisťovni, sa taktiež započítava ako obdobie dôchodkového poistenia.

Čo robiť, ak Zamestnávateľ Neplatí Mzdu?

Ak vám zamestnávateľ z nejakého dôvodu nezaplatil za vašu prácu, je dôležité vedieť, aké sú vaše možnosti a práva.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Prvé Kroky pri Nevyplatení Mzdy

Na začiatok je ideálne pokúsiť sa situáciu riešiť rozhovorom či dohodou, ako aj zistením dôvodov, prečo k nevyplateniu mzdy došlo. Zistite, prečo vám zamestnávateľ nezaplatil a či ide o jednorazový problém alebo opakujúci sa jav. Podľa Zákonníka práce je mzda splatná do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak ste sa so zamestnávateľom zmluvne nedohodli inak.

Možnosti Riešenia Situácie

1. Písomná výzva na vyplatenie mzdy: Ak ústna dohoda so zamestnávateľom nevedie k vyplateniu mzdy, pošlite mu písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Uveďte v nej presnú sumu, za ktoré obdobie vám mzda patrí a stanovte lehotu, do ktorej očakávate jej vyplatenie. Upozornite zamestnávateľa, že v prípade nezaplatenia budete nútení vymáhať svoj nárok súdnou cestou. Predžalobnú výzvu zašlite zamestnávateľovi vo forme doporučenej zásielky. Ak zamestnávateľ zmenil obchodné meno, IČO a ostatné údaje zostali nezmenené, zamestnávateľ pod pôvodným obchodným menom neexistuje a preto výzvu k úhrade mzdy treba poslať na súčasné obchodné meno zamestnávateľa. Aktuálne obchodné meno zamestnávateľa nájdete na stránke obchodného registra alebo na stránke živnostenského registra.
2. Podnet na Inšpektorát práce: Ako zamestnanec máte právo podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Podnet je možné zaslať na miestne príslušný inšpektorát práce, ktorým je inšpektorát práce podľa miesta podnikania, resp. Upozornenie inšpektorátu na neuhradenú mzdu je skôr motivačným nástrojom. Inšpektorát práce nevyplatenú mzdu nevymôže, ale prešetrí stav veci na základe vašich podnetov a zamestnávateľovi v prípade zistenia nedostatkov uloží opatrenie prípadne v súlade s ust. zákona o inšpekcii práce uloží pokutu. Inšpektorát však môže na splnenie povinnosti jej vyplatenia tlačiť ukladaním pokút, a to až do výšky 100.000,- EUR; za zavinenie omeškania s úhradou mzdy môže pokuta postihnúť aj vedúcich zamestnancov či štatutárov vášho zamestnávateľa, a to až do výšky štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.
3. Okamžité skončenie pracovného pomeru: V prípadoch nevyplatenia mzdy, náhrady mzdy či nadčasov, máte taktiež právo okamžite skončiť pracovný pomer. Ak Vám zamestnávateľ neuhradil čo i len časť mzdy do 15 dní po uplynutí lehoty jej splatnosti, môžete okamžite skončiť pracovný pomer. Rovnako možno postupovať aj v prípade, že v uvedenej lehote nie je zaplatená náhrada mzdy, cestovné náhrady, náhrada za pracovnú pohotovosť či náhrada príjmu pri dočasnej PN (alebo ich časť). Právo na skončenie pracovného pomeru sa dá využiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o nevyplatení príslušných peňažných nárokov dozviete; spravidla teda máte len 1 mesiac od uplynutia 15 dní po ich splatnosti, aby ste zamestnávateľovi okamžité skončenie doručili. Výnimkou je situácia, v ktorej vám v skoršej kontrole úhrady bránia osobitné okolnosti (napr. váš zdravotný stav). V písomnom okamžitom skončení nezabudnite uviesť, že pracovný pomer rozväzujete z dôvodu omeškania s platením mzdy (prípadne iného z uvedených plnení) presahujúceho 15 dní od splatnosti. Po skončení Vám zamestnávateľ musí okrem dlžnej mzdy a úrokov z omeškania vyplatiť aj sumu zodpovedajúcu dvojnásobku Vášho priemerného mesačného zárobku. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť vykonané v písomnej forme, musí byť v ňom skutkovo vymedzený dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí byť doručené zamestnávateľovi v zákonom stanovenej lehote. V opačnom prípade bude toto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. V liste, na základe ktorého okamžite ukončujete svoj pracovný pomer, zároveň vyzvite zamestnávateľa na úhradu nevyplatenej mzdy v dodatočnej lehote.
4. Súdne vymáhanie mzdy: Aj keď existuje viacero možností, ktorými možno zamestnávateľa prinútiť k vyrovnaniu dlžnej mzdy, podanie žaloby je rozhodne jednou z tých najefektívnejších. Súdne rozhodnutie je totiž tzv. exekučným titulom - vďaka nemu môžete vašu pohľadávku vymôcť z majetku zamestnávateľa. Od 1. januára 2020 sa súdne vymáhanie mzdových nárokov oplatí ešte o čosi viac. Podanie žaloby totiž nie je spoplatnené nijakým súdnym poplatkom. Ak si teda žalobu vypracujete svojpomocne a nevyhľadáte advokáta, nevzniknú vám v súvislosti s jej podaním prakticky nijaké náklady. Pred súdnym vymáhaním mzdy je vhodné zamestnávateľovi doručiť predžalobnú výzvu na zaplatenie, v ktorej ho oficiálne požiadate o úhradu dlžnej mzdy spolu s úrokmi. Poskytnite v nej aj lehotu k úhrade (napr. 7 dní od doručenia výzvy) a upozornite ho, že v prípade jej márneho uplynutia sa obrátite na súd. Ide o žalobu na príslušný súd vo forme tzv. petit, t. j. Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného . Návrh doručte súde v troch vyhotoveniach spolu s príslušnými prílohami. S podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu je spojená aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho výška predstavuje 6% z hodnoty sporu (nie z hodnoty príslušenstva), min. Ak vám zamestnávateľ dlží nevyplatenú mzdu vo výške 500,- EUR (hodnota sporu) a v rámci žaloby sa domáhate ďalšieho plnenia vo výške 250,- EUR (hodnota príslušenstva - úroky z omeškania, trovy konania a iné), tak súdny poplatok predstavuje 6% zo sumy 500,- EUR, t.j. 30,- EUR. Ak k úhrade nedôjde, kontaktujte advokátsku kanceláriu za účelom podania žaloby na súd (so súdmi komunikujeme elektronicky a preto platobný rozkaz po splnení zákonom stanovených podmienok bude vydaný v lehote do 10 prac.
5. Trestné oznámenie: V niektorých prípadoch sa oplatí zamestnávateľa motivovať k úhrade aj podaním trestného oznámenia. Za nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy a tiež odstupného môže váš zamestnávateľ dostať aj 5 rokov „natvrdo“. Ak je váš chlebodarca právnickou osobou, týka sa trestná zodpovednosť jej štatutára či prokuristu. Zamestnávateľ sa podľa Trestného zákona previní, ak mzdu neuhradil, hoci na to mal v deň jej splatnosti peniaze; trestnej činnosti sa naopak nedopúšťa, ak mzdu nezaplatil preto, že finančné prostriedky nevyhnutne potreboval na zabezpečenie svojej činnosti. Za normálnych okolností môže byť potrestaný odňatím slobody na 3 roky. V prípade, že k nevyplateniu mzdy došlo kvôli osobnej pomste, hrozí mu až 5 rokov za mrežami. Pokiaľ vám vystavenie trestnému stíhaniu pripadá príliš kruté, vedzte, že zamestnávateľ môže jeho dopady pomerne ľahko odvrátiť. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 Trestného zákona, kto ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, hoci v deň splatnosti mal peňažné prostriedky a mohol ich vyplatiť, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
6. Garančné poistenie: Garančné poistenie slúži na ochranu zamestnancov pred finančnými stratami spôsobenými platobnou neschopnosťou ich zamestnávateľa. Platí ho len zamestnávateľ a zamestnancovi sa z jeho mzdy poistenie nezráža. Zamestnanci, ktorým zamestnávateľ neuhrádza mzdu a iné platové náležitosti, majú po splnení zákonných podmienok nárok na dávku garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne. Nárok na dávku im vzniká v prípade, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným a nemôže uspokojiť ich nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Na účely nároku na dávku garančného poistenia sa zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Znamená to, že odo dňa doručenia tohto návrhu súdu sa považuje zamestnávateľ za platobne neschopného. Ak však súd začne konkurzné konanie aj bez podania návrhu, za deň vzniku platobnej neschopnosti sa v takom prípade považuje deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania.

Ako požiadať o dávku garančného poistenia:

• Vyplnenie žiadosti: Žiadosť o dávku garančného poistenia je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne v sekcii Formuláre alebo v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne.
• Priloženie potrebných dokumentov: Zamestnanec potrebuje k žiadosti priložiť najmä kópiu pracovnej zmluvy, doklad o skončení pracovného pomeru (ak už skončil), výplatné pásky alebo iné doklady preukazujúce výšku neuhradených nárokov. K žiadosti je tiež potrebné pripojiť Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, v ktorom zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty potvrdí neuhradené mzdové nároky.

Žiadosť o dávku odporúčame podať do 60 dní od platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ukončenia pracovnoprávneho vzťahu; premlčacia doba je tri roky. Požadované neuspokojené nároky zamestnanca je možné uspokojiť najviac v rozsahu maximálnej sumy dávky garančného poistenia, ktorá do 30. júna 2025 predstavuje sumu 4 290 eur. Viac informácií o podmienkach nároku na dávku je zverejnených na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Ďalšie Dôležité Informácie

• Úroky z omeškania: Pri omeškaní s výplatou mzdy máte právo na úroky. Aktuálne od neho môžete na úrokoch z omeškania žiadať 5 % ročne z dlžnej čiastky.
• Kontrola odvodov: Sociálna poisťovňa rozoslala v týchto dňoch listy všetkým zamestnancom v republike, aby si skontrolovali, či im zamestnávatelia riadne uhrádzajú odvody. Ak má človek pochybnosti o svojich odvodoch, mal by si to predebatovať so zamestnávateľom. Ak tadiaľto cesta nevedie, zamestnanec by sa mal obrátiť na pobočku Sociálnej poisťovne. Ak zamestnávateľ nahlási do Sociálnej poisťovne nižšiu sumu ako zamestnanec v skutočnosti zarába, môže to byť trestný čin.
• Skúšobná doba a PN: Zamestnávateľ nemôže prepustiť zamestnanca v skúšobnej dobe len preto, že je na PN.

PN a Evidencia na Úrade Práce

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) sa považuje za vážny dôvod, pre ktorý sa uchádzač o zamestnanie nemusí dostaviť na úrad alebo miesto určené úradom. Počas trvania PN nie je uchádzač o zamestnanie povinný aktívne si hľadať prácu a plniť ďalšie povinnosti uložené úradom.

Práceneschopnosť pred Zaevidovaním na Úrade Práce

Ak ste práceneschopný v čase ukončenia pracovného pomeru, máte dve možnosti:

1. Zaevidovať sa na úrade práce po skončení PN: Po skončení PN sa môžete zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V tomto prípade sa vám nárok na dávku v nezamestnanosti posudzuje štandardným spôsobom, teda skúma sa, či ste boli v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie poistený v nezamestnanosti aspoň 2 roky.
2. Zaevidovať sa na úrade práce počas PN: Teoreticky je možné zaevidovať sa na úrade práce aj počas trvania PN, avšak v praxi to môže byť komplikované. Úrad práce môže vyžadovať, aby ste boli schopný a ochotný aktívne si hľadať prácu, čo je počas PN obmedzené. Navyše, počas PN poberáte nemocenské dávky, ktoré môžu ovplyvniť výšku alebo nárok na dávku v nezamestnanosti.

Kto platí Nemocenské Dávky počas PN po Skončení Pracovného Pomeru?

Ak vám skončí pracovný pomer počas trvania PN, nemocenské dávky vám bude vyplácať Sociálna poisťovňa. Nemocenské sa poskytuje poistencovi počas trvania dočasnej práceneschopnosti, a to od 11. dňa trvania práceneschopnosti (prvých desať dní uhrádza zamestnávateľ) do uplynutia 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Dávka v Nezamestnanosti: Podmienky a Obmedzenia

Ak ste prišli o zamestnanie, je prirodzené, že sa obávate o svoje finančné zabezpečenie, kým si nenájdete novú prácu. Dávka v nezamestnanosti, často nazývaná aj podpora v nezamestnanosti, je navrhnutá tak, aby vám pomohla preklenúť toto náročné obdobie. Avšak, na jej poberanie musíte splniť určité podmienky.

Základné Podmienky Nároku na Dávku v Nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa, keď vás úrad práce zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda od momentu vašej evidovanej nezamestnanosti. Výška podpory sa štandardne odvíja od vášho predchádzajúceho zárobku, konkrétne ide o 50 % vášho priemerného hrubého príjmu (presnejšie 50 % z denného vymeriavacieho základu). Kľúčovou podmienkou pre získanie podpory v nezamestnanosti je dostatočne dlhé obdobie poistenia v nezamestnanosti. Zákon o sociálnom poistení stanovuje, že v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie musíte byť poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní). Povinné poistenie v nezamestnanosti sa týka zamestnancov, a to nielen tých v trvalom pracovnom pomere, ale aj pracujúcich na dohody s pravidelnou odmenou.

PN a Dávka v Nezamestnanosti

• Informovanie úradu: O svojej práceneschopnosti musíte informovať úrad práce do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Predloženie dokladu o PN: Úradu musíte predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Ak nemáte elektronickú PN, musíte požiadať svojho odborného lekára o odpis ePN.
• Preukazovanie trvania a ukončenia PN: Trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazujete príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne zvyčajne do 3. až 5. dňa uplynulého kalendárneho mesiaca. Skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazujete úradu práce nasledujúci pracovný deň po jej skončení.
• Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN musíte dodržiavať liečebný režim. Nedodržanie liečebného režimu sa považuje za nespoluprácu s úradom a môže viesť k vyradeniu z evidencie.

Osobitné Prípady a Obmedzenia

• Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: Žiadnu z foriem dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru nemožno považovať za riadny pracovný pomer, preto nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikne, a to ani v prípade, ak mali dohodu uzatvorenú na určité časovo vymedzené obdobie.
• Práca v štátnej službe: Ak ste boli zamestnaný v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere na neurčitý čas, v tomto období nesmie byť ani jeden deň v pracovnom pomere na neurčitý čas v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere a ani deň z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
• Práca v zahraničí: Ak ste v rozhodujúcom období dvoch rokov pracovali v krajine EÚ/EHP, Švajčiarsku alebo Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, výška dávky sa určí z príjmu, ktorý ste dosiahli v rámci poslednej zárobkovej činnosti v zahraničí. Príjem potvrdí príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia štátu, v ktorom ste pracovali.
• Maximálny vymeriavací základ: Aj keď bol váš zárobok vyšší, nemôžete prekročiť strop vymeriavacieho základu daný zákonom. Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa však mení vždy 1. januára.

Ako sa Zaevidovať na Úrade Práce?

Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie môžete podať osobne na príslušnom úrade práce (podľa miesta trvalého bydliska) alebo elektronicky cez portál Slovensko.sk.

K žiadosti si prineste:

• Občiansky preukaz
• Doklad o ukončení pracovného pomeru (napr. kópiu výpovede či dohody o skončení, prípadne zápočtový list)

Pri registrácii na úrade práce zároveň žiadate o dávku v nezamestnanosti - nemusia sa podávať dve osobitné žiadosti.

Dôležité Lehoty:

• Ak požiadate o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, budete zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania.
• Ak zmeškáte túto 10-dňovú lehotu, úrad vás zaeviduje až odo dňa podania žiadosti.

Vyradenie z Evidencie Uchádzačov o Zamestnanie

Úrad práce vás vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie v nasledujúcich prípadoch:

• Nástup do zamestnania: Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti.
• Začatie samostatnej zárobkovej činnosti: Vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.
• Iné dôvody: Nástup na sústavnú prípravu na povolanie, nástup na výkon trestu odňatia slobody, vzatia do výkonu väzby, priznania starobného dôchodku alebo dňom dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok u poberateľa invalidného dôchodku, narodenia dieťaťa, úmrtia, odchodu do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní, odchodu do cudziny na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní, začatia vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine, požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku alebo preukázanej osobnej starostlivosti o blízku osobu.

Úrad vás môže vyradí z evidencie aj v prípade, ak zistí, že vykonávate prácu bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, nespolupracujete s úradom alebo vám bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie.

Zmeny v Poberaní Dávky v Nezamestnanosti od roku 2026

Podľa opatrení z tretieho konsolidačného balíčka by mali od roku 2026 nastať zmeny v poberaní dávky v nezamestnanosti. V praxi by to malo vyzerať tak, že v prvom až treťom mesiaci poberania podpory zostáva výška dávky nezmenená, teda 50 %. V štvrtom mesiaci by to malo byť 40 %, v piatom mesiaci 30 % a v šiestom mesiaci iba 20 % z denného vymeriavacieho základu. Cieľom tejto zmeny je motivovať ľudí k tomu, aby si nové zamestnanie našli rýchlejšie ako doteraz.

Ako si Vypočítať Výšku Dávky v Nezamestnanosti?

Výška dávky v nezamestnanosti na jeden deň je 50 % denného vymeriavacieho základu.

tags: #narok #na #pn #pri #nezaplatenych #odvodoch