Sociálny darvinizmus a jeho 4 línie

Sociálny darvinizmus je kontroverzná teória, ktorá sa snaží aplikovať princípy darwinovskej evolúcie na ľudskú spoločnosť. Myšlienka, že "prežije ten najsilnejší," bola často nesprávne interpretovaná a využívaná na ospravedlnenie sociálnej nerovnosti, rasizmu a imperializmu. Tento článok sa zameriava na preskúmanie štyroch hlavných línií sociálneho darvinizmu a ich dopad na spoločnosť.

Evolúcia a jej predchodcovia

Pojem biologickej evolúcie zahŕňa proces zmien organizmov v priebehu času, ktorý nastáva vďaka neustálemu striedaniu generácií počas miliónov rokov. Už na prelome 18. a 19. storočia si Georges Cuvier, zakladateľ paleontológie, všimol, že jednotlivé typy fosílií sú charakteristické pre konkrétne geologické vrstvy. Svoju teóriu vysvetlil opakovanými katastrofami, ktoré zmenili zastúpenie živočíšnych druhov. Táto teória sa nazývala teória katakliziem.

Na druhej strane geológovia ako James Hutton a Charles Lyell prišli s myšlienkou, že biosféra nebola formovaná katastrofami, ale pomalými a postupnými procesmi, ktoré museli trvať dlhšie ako 6 000 rokov, čo bol vek Zeme stanovený niektorými teológmi.

Jeden z najvýznamnejších ideových predchodcov modernej evolučnej teórie bol francúzsky prírodovedec Jean Baptiste de Lamarck. Bol zástancom myšlienky, že organizmy môžu počas svojho života získavať nové vlastnosti a charakteristiky, ktoré sa potom prenášajú dedením na ďalšie generácie. Pri zmene prostredia sa menia aj potreby živočíchov, takže sú nútené meniť a prispôsobovať svoje správanie. V priebehu sledu generácií tak dochádza k premene organizmu na nový druh, lepšie prispôsobený zmenenému prostrediu.

Darwin a jeho teória

Pôvodnú teóriu fylogenetickej evolúcie sformuloval britský prírodovedec Charles Darwin. Podľa neho dostala aj názov darwinizmus alebo darwinovská evolúcia. Podnety pre svoju teóriu dostal ako prírodovedec vedeckej expedície okolo sveta na lodi Beagle. S úžasom zisťoval rozmanitosť živých organizmov ako aj to, že na rôznych miestach Zeme žijú rôzne organizmy, aj keď podmienky môžu byť podobné. V roku 1835 výprava dorazila na súostrovie Galapágy, kde Darwin zbieral vzorky rastlín a živočíchov. Po návrate do Londýna si pri spracovávaní materiálu všimol, že má pred sebou trinásť druhov veľmi podobných drobných vtákov, piniek podčeľade Geospizinae, ktoré sa líšili len vo veľkosti, stavbe a tvare zobáka.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Darwin tu skoro presne popisuje princíp evolučného procesu, dnes zvaného adaptívna radiácia, ktorý sa považuje za predstupeň vzniku nových druhov. Príklad adaptívnej radiácie na Galapágoch sa dostal do povedomia pod názvom Darwinove pinky. Podobné závery vychádzali aj z pozorovania ostrovných druhov korytnačiek a iných plazov.

Syntézu svojich teórií Darwin publikoval v roku 1859 vo svojej známej knihe O pôvode druhov (celým názvom O pôvode druhov cestou prírodného výberu, alebo uchovávanie zvýhodnených rás v boji o život).

Darwinova teória má tri hlavné princípy:

• Organizmy sa rozmnožujú geometrickým radom, ale len malé percento z nich prežije až do dospelosti.
• Jedince v populácii sú mierne odlišné (variabilné) a dochádza medzi nimi k neustálej konkurencii, ktorú Darwin nazval "boj o prežitie".
• Prežitie týchto jedincov nie je náhodné. Dochádza teda k prírodnému výberu, následkom ktorého prežijú a rozmnožujú sa tie jedince, ktoré sú lepšie prispôsobené daným podmienkam prostredia.

Darwin vo svojej práci hovorí aj o pohlavnom výbere. Pohlavný výber je proces, v ktorom si jedince vyberajú sexuálneho partnera. Výber prebieha na základe znakov, ktoré súvisia so zdravím a plodnosťou partnera. Často však vedie ku vzniku znakov, ktoré nemajú adaptívny význam pre svojho nositeľa, dokonca mu môžu byť čiastočne na obtiaž (napr. príliš dlhý farebný chvost je nápadný pre predátora a sťažuje únik), tieto obtiaže sú však kompenzované úspechom v párení (a tým aj plodení potomstva).

Vo veľkochovoch a šľachtiteľstve dochádza k tzv. umelému výberu. Darwin nevedel nič o génoch ani genetike. V 30. a 40. rokoch 20. storočia došlo k veľkému zjednoteniu Darwinových teórií s novými poznatkami z genetiky, založenej Gregorom Mendelom, a molekulárnej biológie. Zjednotená predstava o molekulárnej hybnej sile evolúcie a o procesoch prírodného výberu takto vzniknutých variant sa nazýva neodarwinizmus alebo neodarwinovská syntéza.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Zistilo sa, že zdrojom variability organizmov v populácii sú mutácie, ktoré sú náhodné. Môžu vznikať pod vplyvom chybného kopírovania DNA, fyzikálnych podmienok (napr. žiarenie), alebo vplyvom iných organizmov (baktérií a vírusov). Takáto genotypová variabilita (variabilita štruktúry génov) je potom základom variability fenotypovej (variability znakov, ktoré sa navonok prejavujú), ktorá je podrobená prírodnému výberu. Proces neustáleho vzniku mutácií sa dnes pokladá za hlavnú hybnú silu evolúcie a dostal preto názov molekulárny motor.

Ľudský genóm obsahuje približne len 1,5% DNA, ktorá priamo nesie informáciu pre syntézu proteínov. Zvyšok pripadá na regulačné oblasti, ale aj tak je vyše 50% DNA, ktorá sa nevyužíva a hromadia sa v nej mutácie (slúži de facto ako "nárazník" pre mutácie, ktoré sa tak zväčša vyhnú dôležitým oblastiam). Zato je ľudská DNA plná nefunkčných sekvencií, ktoré ostali po bývalých infekciách retrovírusmi (vírusy, ktoré na svoje rozmnožovanie využívajú integráciu svojej genetickej informácie do DNA bunky).

Evolúcia nemá dopredu stanovený cieľ. Mutácie v DNA vznikajú neustále. Ich uchovanie závisí od toho, do akej miery zasiahnu fenotyp jedinca. V konečnom dôsledku prírodný výber, založený na selekcii podľa Darwinovej koncepcie, umožní prežiť do reprodukčného veku takým jedincom, ktorí sú najprispôsobivejší momentálnym prírodným podmienkam.

Tieto postupné zmeny DNA viedli napokon aj k vytvoreniu línie človeka. Treba si však uvedomiť, že evolúcia smerom ku komplexite nebola naprogramovaná dopredu, ale je výsledkom momentálnych adaptívnych výhod z minulosti. Človek mal aj istú dávku šťastia, že sa jeho vývojová línia za celé obdobie neprerušila. Komplexita organizmu je však z evolučného hľadiska veľmi krehkou záležitosťou. Na druhej strane existuje mnoho jednoduchých organizmov (baktérie, parazity), ktoré obývajú veľkú plochu planéty v obrovskom počte, čo im ako biologickým druhom dáva väčšiu šancu prežiť v prípade náhlych environmentálnych zmien. Biologický druh tvoria jedince, ktoré sú schopné sa medzi sebou krížiť a dávať životaschopné a plodné potomstvo. Jedince rovnakého druhu majú rovnaký karyotyp, čo je informácia o počte, tvare a veľkosti chromozómov.

Pojem speciácia (lat. species = druh) súvisí so vznikom nových druhov. Keďže prírodné podmienky sa menia (v čase aj v priestore), budú aj požiadavky na organizmy vždy odlišné a organizmy musia preto vždy čeliť novým výzvam. Dnes existuje množstvo vysvetlení a možností, ako môže vzniknúť nový druh:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Jednou z možností je alopatrická speciácia, ktorá predpokladá geografickú izoláciu (bariéru) medzi dvoma populáciami toho istého druhu (ostrovy, horské masívy). Na oboch územiach môže selekčný tlak spôsobiť také genetické odlišnosti u jedincov oboch populácií, že sa už neskôr nebudú môcť medzi sebou krížiť.

Naproti tomu sympatrická speciácia prebieha vo vnútri populácie bez geografickej izolácie. Hovoríme, že sa medzi novovytvorenými druhmi vytvorila biologická bariéra (rôzne sexuálne správanie, na ktoré jedince iného druhu nereagujú, rôzny čas kvitnutia rastlín a podobne). Takéto populácie sa taktiež začnú vyvíjať nezávisle na sebe, pretože sa ich jedince nemôžu krížiť. U rastlín často súvisí tento fenomén so vznikom genómových mutácií - polyploidie.

V prírode sa dajú pozorovať rôzne štádiá procesu vzniku nových druhov. Niekedy aj dosť odlišné organizmy sú krížiteľné a majú plodné potomstvo, naopak inokedy podobné organizmy sú krížiteľné len s problémami (dávajú málo plodné, neplodné, alebo neživotaschopné potomstvo). Najstaršími dôkazmi o evolúcii sú fosílne nálezy (tzv. "prechodné články"), ktoré študuje paleontológia, a výsledky porovnávacej anatómie. Fyzika prispela k súčasným poznatkom o evolúcii hlavne metódami datovania fosílnych nálezov na základe rádioaktívneho rozpadu prvkov, geológia zase poznatkami o ukladaní geologických vrstiev, pohybe kontinentov, zmenách klímy, zloženia atmosféry Zeme a podobne.

Štyri línie sociálneho darvinizmu

1. Individualistický sociálny darvinizmus

Táto línia, spojená s menami ako Herbert Spencer, aplikovala Darwinove princípy na jednotlivcov v spoločnosti. Verili, že konkurencia medzi jednotlivcami je prirodzená a nevyhnutná pre pokrok. Úspešní jedinci sú tí "najschopnejší" a mali by byť odmeňovaní, zatiaľ čo neúspešní by mali byť ponechaní svojmu osudu. Táto ideológia ospravedlňovala ekonomickú nerovnosť a odmietala sociálnu pomoc pre chudobných.

2. Nacionalistický sociálny darvinizmus

Táto línia aplikovala Darwinove princípy na národy a rasy. Verili, že niektoré národy alebo rasy sú "nadradené" iným a majú právo dominovať alebo dokonca podmaniť si tie "podradné". Táto ideológia bola používaná na ospravedlnenie kolonializmu, imperializmu a rasovej diskriminácie. Príkladom je nacistická ideológia, ktorá hlásala nadradenosť árijskej rasy.

3. Eugenika

Eugenika sa snažila zlepšiť genetickú kvalitu ľudskej populácie prostredníctvom selektívneho chovu. Pozitívna eugenika podporovala rozmnožovanie "žiaducich" jedincov, zatiaľ čo negatívna eugenika sa snažila zabrániť rozmnožovaniu "nežiaducich" jedincov, napríklad prostredníctvom sterilizácie alebo segregácie. Eugenika bola často motivovaná rasovými a triednymi predsudkami a viedla k vážnym porušeniam ľudských práv.

4. Korporátny sociálny darvinizmus

Táto línia aplikuje Darwinove princípy na podniky a korporácie. Verí, že konkurencia medzi podnikmi je prirodzená a nevyhnutná pre ekonomický pokrok. Úspešné podniky sú tie "najschopnejšie" a mali by byť odmeňované, zatiaľ čo neúspešné by mali zaniknúť. Táto ideológia ospravedlňuje agresívne obchodné praktiky, monopolizáciu a odmietanie regulácie.

Kritika sociálneho darvinizmu

Sociálny darvinizmus bol široko kritizovaný pre svoje vedecké nedostatky, etické problémy a historické dôsledky.

• Vedecké nedostatky: Sociálny darvinizmus nesprávne interpretuje Darwinovu teóriu evolúcie. Darwinova teória sa zameriava na adaptáciu na prostredie, nie na hierarchické usporiadanie druhov. Ľudská spoločnosť je navyše oveľa komplexnejšia ako prírodný svet a nemôže byť redukovaná na jednoduché biologické princípy.
• Etické problémy: Sociálny darvinizmus ospravedlňuje sociálnu nerovnosť, diskrimináciu a násilie. Popiera ľudskú dôstojnosť a solidaritu a vedie k rozdeleniu spoločnosti na "víťazov" a "porazených".
• Historické dôsledky: Sociálny darvinizmus bol použitý na ospravedlnenie niektorých z najhorších zločinov v histórii, vrátane kolonializmu, rasizmu, eugeniky a genocídy.

Evolúcia a priateľstvo

Evolučný antropológ Brian Hare vo svojej knihe Prežitie najpriateľskejších rozvíja teóriu, že prežiť nám nepomohli sila či veľkosť, ale schopnosť budovať priateľstvá. Tvrdí, že nový druh priateľskosti dal nášmu druhu výhodu. Schopnosť nadväzovať priateľstvá umožnila nové formy spolupráce.

Hare pracuje s konceptom takzvanej sebedomestikácie, ktorý vysvetľuje na príklade vlkov, prapredkov dnešných psov. Domnieva sa, že ich nedomestikovali ľudia, ale že to urobili ony samotné. Priateľské vlky sa samy rozhodli zdržiavať v blízkosti ľudí. A otvorili si tak úplne nové možnosti. Už sa nás nebáli a neboli agresívne - dokázali sa priblížiť k ľudským obydliam a napríklad jesť náš odpad. K tejto „sebedomestikácii“ došlo aj u ľudí. Keď nás začali cudzinci priťahovať, umožnilo nám to rozšíriť sociálne siete tak, aby sme si našli nových priateľov.

Keď sme sa „rozhodli“ byť priateľskí, zmenil sa tvar našej hlavy. Máme oveľa priateľskejšie tváre ako napríklad neandertálci. A dôležitá je aj lebka. Neandertálci mali veľmi dlhé lebky. Keď vám niekto povie, že máte guľatú hlavu, vlastne by ste to mali brať ako poklonu, pretože ide o veľmi jedinečnú morfologickú črtu.

Priateľskosť nám vo vývoji pomáhala. Zdá sa, že niekedy pred 25 000 rokmi začali ľudia naozaj rýchlo používať zložité nástroje. Ako keby vznikol pôvodný internet: stretávalo sa viac inovátorov, nová technika cestovala po svete a namiesto toho, aby v komunite existovalo len pár vynálezcov, ktorí spolu prežili celý život, boli ich naraz stovky. A ďalšou významnou zmenou bola spolupráca pri obrane. Ak ste mali priateľov, mali ste sa na koho spoľahnúť v prípade hrozby.

Naša schopnosť nadväzovať priateľstvá sa veľmi líši od tej, ktorú majú bonobovia. Oni sú totiž priateľskí úplne ku všetkým, vôbec nediskriminujú. Kolektívna identita umožňuje rozpoznať, že cudzí človek je súčasťou vašej skupiny. Sme jediný druh, ktorý to dokáže.

Kolektívna identita a jej tienisté stránky

Koncept kolektívnej identity viedol k rozdeľovaniu ľudí na „našich“, ku ktorým sme boli výnimočne priateľskí, a „cudzích“, pred ktorými sme sa mali tendenciu brániť. Ale čím priateľskejší sme boli, tým sme sa stávali aj potenciálne väčšími agresormi. Rovnako ako u všetkých ostatných cicavcov totiž aj u ľudí platí, že keď je ich rodina v ohrození, bránia ju. Ľudská myseľ si teda vyvinula akýsi vypínač súcitu. Pri skupine ľudí, s ktorými nemáte spoločnú identitu a pri ktorých máte pocit, že ohrozujú tých, na kom vám záleží, dokážeme súcit utlmiť či vypnúť. Keď k tomu pridáte aj presvedčenie, že vaša skupina je voči tej druhej nadradená, môže to viesť k strašnému a krutému násiliu.

Ak máte dve skupiny, ktoré sa cítia byť navzájom ohrozené, ľahko sa dostanete do situácie, keď členovia jednej nevidia tých druhých ako úplných ľudí.

Ak lídri pomocou dehumanizácie ukazujú, akí sú chlapíci, celkom iste to u určitých typov osobností rezonuje. Pokiaľ bojujete za liberálnu demokraciu, musíte odolať pokušeniu dehumanizovať tých, o ktorých máte pocit, že dehumanizujú vás.

Multikulturalizmus a priateľstvo

Je pravda, že ak ľudí len premiešate a dostanete ich do fyzického kontaktu, ničomu nepomôžete. Hovoríme o skutočných priateľstvách, pri ktorých vám na tých druhých záleží. O situáciách, keď budete menovať svojich piatich najlepších priateľov a aspoň jeden či dvaja budú z inej skupiny, ako je tá vaša.

Multikultúrne spoločnosti občas drží pohromade práve fakt, že sa niektoré skupiny ľudí medzi sebou vôbec nestretávajú. Ale myslím si, že len čo narazíte na konflikt záujmov a potrebujete sa o ňom spolu porozprávať, bez integrácie sa nezaobídete.

V rozmanitejších spoločnostiach sa občas oveľa horšie dosahuje sociálna súdržnosť a solidarita. Nikto nehovorí, že ide o jednoduché alebo dokonalé riešenie. Nehovorím, že máme chcieť za desať rokov pobehovať po utopickom svete a spoločne si spievať pesničky - vždy tu budú boje, spory, niekedy dokonca aj násilie. Hovorím len, že priateľstvo by nás imunizovalo proti dehumanizácii. Chránilo by nás pred tým najhorším, čo ľudská nátura dokáže.

Nemali by ste okamžite vyjsť von, začať viesť vyhrotené debaty s človekom, s ktorým absolútne nesúhlasíte, a očakávať, že sa stane niečo dobré. Je vysoko pravdepodobné, že po takej debate by ste sa vo svojom názore len viac zabarikádovali.

Základné etapy a formácie ľudskej spoločnosti

V spoločenskej produkcii svojho života vstupujú ľudia do určitých, nevyhnutných, od ich vôle nezávislých vzťahov, výrobných vzťahov, ktoré zodpovedajú určitému stupňu vývinu ich materiálnych výrobných síl. Súhrn týchto výrobných vzťahov tvorí hospodársku štruktúru spoločnosti, reálnu základňu, nad ktorou sa dvíha právna a politická nadstavba a ktorej zodpovedajú určité formy spoločenského vedomia. Spôsob výroby materiálneho života podmieňuje sociálny, politický a duchovný proces vôbec. Nie vedomie ľudí určuje ich bytie, ale naopak ich spoločenské bytie určuje ich vedomie. Na určitom stupni svojho vývinu sa materiálne výrobné sily spoločnosti dostávajú do protirečenia s jestvujúcimi výrobnými vzťahmi, alebo - čo je iba právnym výrazom toho - s vlastníckymi vzťahmi, v medziach ktorých sa doteraz pohybovali. Z foriem rozvoja výrobných síl sa tieto vzťahy stanú ich okovami. Vtedy nastáva epocha sociálnej revolúcie.

Vývin spoločnosti je podriadený určitej historickej nevyhnutnosti, nezávislej od vôle a vedomia ľudí. Sociálne zákony sú objektívne zákony ľudskej činnosti. Bez ľudí, mimo ich činnosti, neexistujú a ani nemôžu existovať sociálne zákony. Vývin spoločnosti nie je prapočiatku predurčené.

Marxizmus absolútne nepopiera význam ideí, spoločenských ideálov, ľudských vášní a túžob, či význam ľudských pohnútok. Práve naopak, zdôrazňuje význam subjektívneho faktora - význam uvedomelej ľudskej činnosti v dejinách. Uvedomenie si potrieb spoločnosti ovplyvňujú beh spoločenského vývinu. Idey nachádzajú vyjadrenia v určitých činoch, skutkoch, v správaní sa človeka. Živelnosť sa premení na uvedomelý a organizovaný boj. Idey prestávajú byť už iba ideami - nájdu konkrétne vyjadrenia v čine: spájajú a organizujú ľudí, vyvolávajú určité praktické činy.

Spoločenské vedomie je protirečivý jav. Je nesúrodé - obsahuje nové pokrokové, revolučné javy, ale aj staré a reakčné. Ako je možné, že staré idey dokážu držať pri moci aj po dlhší čas svojej existencie? Mocenské ustanovizne vládnucej triedy ako je cirkev, tlač, médiá, čím brzdí rozširovanie nových ideí. Revolučné idey nemožno umlčať. Ak sa raz revolučná idea zrodí, nie je možné zlikvidovať jej revolučný potenciál a charakter. Revolučné idey nie je možné zničiť. Byť radikálny znamená uchopiť vec u koreňa. Koreňom spoločnosti bolo súkromné vlastníctvo výrobných nástrojov a prostriedkov.

Už v minulosti prinášali už svoje prvé plody uvedomelej činnosti ľudí, čoho príkladom bola aj francúzska revolúcia 18.storočia, ktoré sa opierala o revolučnú triedu, aj keď iba v zárodku. Revolučné triedy formulovali praktické požiadavky, ktoré z týchto zákonov vyplývali. Oslobodili sa z akýchkoľvek ilúzií a začali si uvedomovať svoje ciele. Robotnícka trieda viedla svoj boj v smere prechodu k socializmu. V socialistickej spoločnosti si už ľudia vďaka spoločenskému vlastníctvu výrobných prostriedkov sami kontrolovali výrobu v rámci celej spoločnosti. Spoločenské následky uvedomelého osvojenia si zákonov sú veľmi dôležité. Umožňujú vopred sa pripraviť na to-ktoré pôsobenie zákonov a usmerniť ich podľa potreby. Umožňujú správne chápať vzájomný vzťah základne a nadstavby v rozvoji spoločnosti.

tags: #sociálny #darvinizmus #4 #línie