Nárok detí na podiel na majetku z bytu: komplexný sprievodca

Tento článok sa zaoberá problematikou nárokov detí na podiel na majetku, konkrétne na byte, s dôrazom na situácie, keď rodičia počas života darovali majetok jednému z detí. Článok poskytuje prehľad o právnych možnostiach, ktoré majú deti, ktoré sa cítia byť ukrivdené v dôsledku darovania majetku súrodencovi, a zároveň upozorňuje na riziká a obmedzenia týchto možností. Článok je určený pre širokú verejnosť, vrátane laikov a osôb s právnym vzdelaním, a snaží sa o zrozumiteľné vysvetlenie zložitých právnych konceptov.

Darovanie majetku za života rodičov

Rodičia majú právo slobodne nakladať so svojím majetkom, vrátane darovania majetku jednému alebo viacerým deťom. Ak sa rodičia slobodne rozhodnú, že jedno dieťa obdarujú na úkor jeho súrodencov, je to ich právo a v zásade do neho nemožno zasahovať. Rodičom v súvislosti s takýmto darovaním nevzniká povinnosť kompenzovať tých potomkov, ktorí od nich nič hodnotnejšie nedostali, a to ani vtedy, ak ešte majú majetok, z ktorého by sa mohlo ujsť aj ostatným deťom.

Možnosti pre dieťa, ktoré sa cíti byť ukrivdené

Ak dieťa cíti, že darovanie majetku nebolo úplne v súlade s právnymi predpismi alebo dobrými mravmi, má niekoľko možností, ako postupovať:

  1. Započítanie daru na dedičský podiel: Toto je najjednoduchší a najmenej konfliktný spôsob, ako dosiahnuť spravodlivé delenie rodičovského majetku. Dar už pochopiteľne nemôže byť súčasťou dedičstva, pretože v deň úmrtia už poručiteľovi nepatril. Rieši sa teda len jeho hodnota.

    • Pri dedení zo zákona platí, že sa súrodencovi na jeho dedičský podiel započíta aj to, čo za života od rodičov bezplatne dostal nad rámec obvyklých darovaní (nezapočítavajú sa teda darčeky k narodeninám či na Vianoce, ktoré sa nevymykajú bežným pozornostiam). Ak obdarovaný súrodenec zomrel a v dedičskom konaní dedia jeho deti, môžete započítanie uplatniť aj voči nim.
    • Pri dedení zo závetu sa započítava, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti potomkom poručiteľa.
    • Pre započítanie je rozhodujúca všeobecná cena daru v čase darovania - t. j. nie v dobe prejednávania dedičstva.

    Započítanie si treba uplatniť práve počas dedičského konania. Nemá to však zmysel vtedy, keď poručiteľ okrem darovaného majetku už nič hodnotnejšie nevlastnil - v takom prípade vás súrodenec nemusí dorovnávať a vašou jedinou šancou je napadnúť platnosť darovacej zmluvy. Existujú však výnimky, kedy sa žiadosti o započítanie nemusí vyhovieť, napríklad ak rodičia na súrodenca previedli majetok výmenou za to, že ich osobne doopatroval a ostatní potomkovia sa na starostlivosti prakticky nepodieľali.

    Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

  2. Napadnutie platnosti darovacej zmluvy: Platnosť zmluvy možno napadnúť najmä vtedy, ak bol pri jej uzatváraní porušený zákon či dobré mravy. V súvislosti s prevodom majetku z rodiča na dieťa možno o neplatnosti uvažovať najmä, ak zdravotný stav rodiča v dobe podpisu zmluvy mohol ovplyvniť jeho úsudok, prípadne ak existujú indície, že rodič majetok daroval pod nátlakom.

    • Podmienky napadnutia platnosti darovania sa líšia podľa toho, kedy chcete prevod napadnúť. Za života rodiča je to mimoriadne problematické, pretože súdy zastávajú názor, že potenciálny zákonný dedič v zásade nemôže s žalobou o určenie neplatnosti darovania uspieť pre nedostatok právneho záujmu na takomto určení. Po smrti rodiča sa môže otázka neplatnosti darovacej zmluvy vyriešiť v konaní o určenie, že predmet daru patrí do dedičstva - toto už môže začať aj osoba z okruhu dedičov. Dôvody neplatnosti sa samozrejme musia spoľahlivo preukázať.

  3. Iniciovanie zrušenia darovania: Proces zrušenia darovacej zmluvy (teda nie napadnutie jej platnosti) možno začať len za života rodiča. Iba on sám vo svojom mene totiž môže žiadať o vrátenie daru. Tento spôsob opätovného získania šance na nadobudnutie podielu na rodičovskom majetku teda prichádza do úvahy vtedy, keď rodič darovanie majetku súrodencovi ľutuje a praje si, aby sa navrátil do jeho vlastníctva. Platná darovacia zmluva sa ale nedá zrušiť len preto, že si to darca želá. Vrátenia daru sa môže domáhať iba, ak sa k nemu alebo k členom jeho rodiny obdarovaný správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. Aj keby rodič dosiahol zrušenie darovacej zmluvy, znamená to len toľko, že ak vrátený dar bude vlastniť až do smrti, rozdelíte si ho v dedičskom konaní s ostatnými dedičmi.

Dedenie a deti

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:

  • zo závetu
  • zo zákona

K dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov.

Dedičské skupiny

Zákon rozdeľuje pozostalých do 4 skupín a určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

  1. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé).
  2. V druhej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
  3. V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
  4. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.

Dedenie v priamom rade

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami t.j. rodičia - deti - vnuci. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.

Predmet dedičstva

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon. Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Účastníci dedičského konania

Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa stáva účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona. Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Dodatočné konanie o dedičstve

V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. Súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Darovanie bytu maloletému dieťaťu

Podľa judikatúry súdov je možné obdarovať aj maloleté dieťa. Samozrejme toto obdarovanie musí spĺňať isté obligatórne (povinné) náležitosti darovacej zmluvy, ktoré sú uvedené § 628 občianskeho zákonníka. Ďalšou podstatnou vecou je, že s darom musí obdarovaný súhlasiť. Keďže dieťa nedosiahlo plnoletosť, nemá teda ani spôsobilosť na právne úkony a tým pádom nemôže sám vysloviť súhlas s obdarovaním. Za neho to môže urobiť jedine jeho zákonný zástupca, len v prípade, že nepôjde o stret zájmov. Stret záujmov by znamenalo napr. to, že darca vysloví súhlas (ako zákonný zástupca dieťaťa) s obdarovaním. V takomto prípade ide o stret záujmov. Súhlas môže vysloviť buď druhý rodič alebo súdom ustanovený opatrovník. Aj maloleté dieťa môže nadobudnúť majetok všetkými spôsobmi uvedenými v zákone, teda aj darovaním v zmysle ustanovenia § 628. Ak ide o dar od tretích osôb, nebudú spravidla žiadne problémy. Nemožno však vylúčiť ani dar od rodičov, aj keď tu v jednej osobe bude tak darca, ako aj zákonný zástupca vyvolávajúci súhlas s obdarovaným, pokiaľ nepôjde o kolíziu záujmov, čo vo väčšine prípadov nebude prichádzať do úvahy. Keby o takýto prípad kolízie záujmov išlo, muselo by byť maloleté dieťa zastúpené osobitným opatrovníkom podľa ustanovenia § 31 ods. 2 a 3. Na tento právny úkon by sa vyžadovalo schválenie súdom podľa ustanovenia § 28 OZ.

Postup pri darovaní nehnuteľnosti maloletému dieťaťu

  1. Uzatvorenie darovacej zmluvy: Ako darca vo zmluve uvediete presný popis nehnuteľnosti a osobné údaje všetkých zmluvných strán. Zmluvu musia za maloletú dcéru podpísať jej zákonní zástupcovia, teda obaja rodičia, pokiaľ nedochádza ku kolízii záujmov.
  2. Schválenie kolízneho opatrovníka súdom: V prípade, že medzi zákonnými zástupcami a maloletým existuje stret záujmov, súd musí ustanoviť kolízneho opatrovníka, ktorý bude zastupovať dieťa v tomto právnom úkone.
  3. Schválenie právneho úkonu súdom: Po podpísaní darovacej zmluvy je potrebné požiadať súd o schválenie tohto právneho úkonu. Návrh na súd musí obsahovať aj priloženú darovaciu zmluvu a odôvodnenie, prečo je tento úkon v záujme maloletého.
  4. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností: Po schválení súdom podajte návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, priložte darovaciu zmluvu a právoplatné rozhodnutie súdu.

Dôležité aspekty darovania nehnuteľnosti maloletému dieťaťu

  • Súd posúdi, či darovanie je v záujme maloletého a či mu nevznikajú žiadne následky, ktoré by mohli byť preňho nevýhodné, ako napríklad povinnosť platiť daň z nehnuteľností, náklady na údržbu a podobne. Ak súd zistí, že darovanie by malo nepriaznivé následky, môže návrh zamietnuť.
  • Je potrebné zhodnotiť, ako by darovanie nehnuteľnosti ovplyvnilo schopnosť plniť svoje záväzky. Ak veritelia zistia, že previedli ste majetok na svoje dieťa s úmyslom vyhnúť sa splácaniu dlhov, môžu napadnúť tento právny úkon ako simulovanú transakciu, čo by mohlo mať za následok jeho anulovanie.

Prerozdelenie majetku medzi potomkov

Právny poriadok umožňuje viacero spôsobov ako je možné prerozdeliť majetok medzi potomkov. V zásade sa ponúkajú dve základné riešenia a to (i) prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo (ii) prerozdelenie majetku mortis causa (pre prípad smrti).

Daňové aspekty darovania a dedenia

Z hľadiska daňových aspektov sú na tom darovanie a dedenie rovnako - podľa zákona o dani z príjmov tejto dani nepodlieha príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Podľa súčasného právneho stavu platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Rovnako aj v prípade darovania je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že (i) ide o dediča v priamom rade alebo manžela a (ii) uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, t.j. poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou.

Náklady spojené s darovaním a dedením

Súdny poplatok za konanie o dedičstve je do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov) 6.50 eur, do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva 16.50 eur a nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva 0, 2 %, najviac 165,50 eura. Teda, čim menej toho poručiteľ zanechá (resp. vyporiada za života), tým nižší bude súdny poplatok, pričom aj pri nulovej hodnote dedičstva je dedič povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.50 eur. Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví. Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok, resp. majetok viac ako nepatrnej hodnoty, odmena notára sa vypočítava percentuálne odstupňovaným podielom zo všeobecnej hodnoty majetku závislým od výšky majetku, ktorý tvoria iba aktíva bez odpočítania dlhov poručiteľa. Za každých okolností je odmena notára najmenej vo výške 23 eur, pričom k tomu je potrebné prirátať tiež náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát. V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním.

Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy (v priemere 2 eurá za osvedčenie podpisu v závislosti od subjektu, ktorý podpis osvedčuje - obec, obvodný úrad alebo notár). Okrem toho sa platí správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý je vo výške 66 eur - tento poplatok je možné optimalizovať, ak sa návrh podá elektronicky, v takom prípade je poplatok vo výške 33 eur a v prípade podania oznámenia o zamýšľanom návrh na vklad je možné zníženie ešte o ďalších 15 eur, t.j. výsledná suma tohto správneho poplatku môže klesnúť až na úroveň 18 eur. Summa summarum prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou darovania vychádza pri úplnej optimalizácii nákladov približne na 20 eur, ak nepočítame s odmenou advokáta v prípade, že zúčastnené strany si dokážu pripraviť darovaciu zmluvu a návrh na vklad svojpomocne.

Výhody a nevýhody darovania a dedenia

Pri darovacej zmluve je potrebné upozorniť na to, že darovanie je možné len za života darcu, nakoľko darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti je zo zákona absolútne neplatná. Z pohľadu nadobúdateľa (obdarovaného) je nevýhodou to, že za istých okolností sa darca môže domáhať vrátenia daru, resp. jeho peňažnej ekvivalencie - podľa ustanovenia § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Obdobná je aj právna úprava dedenia, ktorá pozná kategóriu dedičskej nespôsobilosti - podľa ustanovenia § 469 OZ „Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil“. Darcovi možno odporučiť, aby na svojej strane zohľadnil a posúdil, či sa prípadným darovaním nevystaví nebezpečenstvu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona.

Výhodou darovania pre obdarovaného je predovšetkým to, že s výnimkou možnosti vrátenia daru a právnej neúčinnosti darovania voči veriteľom darcu, obdarovaný o tento dar už nemôže prísť - v prípade ponechania na dedenie sa situácia môže rôznymi spôsobmi modifikovať, pričom vlastník môže do svojej smrti s týmto majetkom disponovať, t.j. previesť ho inú osobu, príp. zaťažiť, môže dôjsť taktiež k rozšíreniu okruhu dedičov, vydedeniu, odkázania závetom inému dedičovi a pod. Práve z týchto dôvodov budú mať potomkovia záujem na nadobudnutí majetku ešte za života poručiteľa. Nevýhodou ponechania na dedenie pre potomkov je aj inštitút vydedenia, ktorého dôvody sú vymedzené užším spôsobom oproti dôvodom na vrátenie daru. Čo do obsahu má závet v podstate rovnaké účinky ako darovacia zmluva - závet možno v tomto smere označiť ako darovanie pre prípad smrti. S ohľadom na náklady spojené s dedením je z tohto hľadiska lepšou alternatívou darovacia zmluva za života darcu. Navyše pre tvorbu závetu sú zákonom ustanovené prísnejšie formálne podmienky pre jeho platnosť.

Obmedzenia darovania a závetu

Ďalšou výhodou darovania ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať je to, že darovanie čo do kvantity majetku nie je zákonom nijako limitované - pri závete totiž obmedzuje testamentárnu dispozíciu kategória tzv. neopomenuteľných dedičov. Podľa ustanovenia § 479 OZ „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov“. Ako bolo vyššie uvedené darovanie nie je na prvý pohľad žiadnym spôsobom obmedzené, t.j. vlastník majetku s ním môže za svojho života voľne nakladať a dokonca ho v celom rozsahu previesť na jedného potomka. Darovanie za života však má predsa vplyv na dedenie. Táto skutočnosť je korigovaná v rámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel (tzv. kolácia) obdarovaného dediča, čim dochádza fakticky k zníženiu jeho dedičského podielu - z uvedeného vyplýva, že aj na darovanie uskutočnené za života darcu sa prihliada pri prerozdelení majetku v rámci dedičského konania, čím sa tento inštitút svojimi účinkami približuje inštitútu tzv. Kolácia je upravená v ustanovení § 484 OZ, podľa ktorého „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

tags: #nárok #na #podiel #na #majetku #z

Ďalšie články