Nárok na pomernú časť dovolenky: Podmienky a výpočet

Dovolenka je základným právom zamestnanca, ktoré mu umožňuje oddych a regeneráciu. Zákonník práce presne definuje, ako vzniká nárok na dovolenku, jej dĺžku, spôsob čerpania a tiež situácie, kedy môže dôjsť ku kráteniu dovolenky. Tento článok sa zameriava na podmienky vzniku nároku na pomernú časť dovolenky, ako sa vypočítava a aké faktory ju ovplyvňujú.

Základné pojmy a legislatíva

Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu.

Nárok na dovolenku

Nárok na dovolenku nevzniká automaticky. Podľa § 102 Zákonníka práce vzniká nárok na pomernú časť dovolenky za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - päť týždňov.

Kto má nárok na dovolenku

Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.

Vznik nároku na pomernú časť dovolenky

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, pretože jeho pracovný pomer netrval u zamestnávateľa nepretržite celý kalendárny rok, môže vzniknúť nárok na pomernú časť dovolenky. Ak zamestnanec splní len jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na dovolenku, t. j. zamestnanec vykonával prácu v kalendárnom roku u zamestnávateľa aspoň 60 dní (výpočet podľa § 144a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z.), vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky. V praxi ide o situácie, ak napríklad zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka, príp. v priebehu kalendárneho roka pracovný pomer skončí.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Príklad

Zamestnankyňa (30 rokov) bola do 12.6.2023 nezamestnaná, vedená v evidencii nezamestnaných občanov na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Od 13.6.2023 uzatvorila pracovný pomer na dobu neurčitú. Vzhľadom na jej vek má nárok na ročnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne (20 dní). Aký jej vznikne nárok na dovolenku v roku 2023, ak nastúpila do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka?

Zamestnankyňa počas pracovného pomeru, ktorý u zamestnávateľa netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka 2023, vykonávala prácu aspoň 60 dní, t. j. základnú podmienku pre vznik nároku na pomernú časť dovolenky splnila. Zamestnankyni patrí pomerná časť dovolenky, ktorej rozsah sa určí ako jedna dvanástina z celoročnej výmery dovolenky za každý celý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru, t. j. v tomto prípade za 6 celých mesiacov; mesiac jún sa do počtu odpracovaných mesiacov nezapočíta.

Jedna dvanástina z celoročnej dovolenky sa určí ako podiel ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní (nakoľko zamestnankyňa ešte nedosiahla vekovú hranicu 33 rokov) a počtu mesiacov kalendárneho roka, t.j.: 20 : 12 = 1,666. Súhrnný nárok na dovolenku za rok 2023 sa určí ako súčin jednej dvanástiny z celoročnej výmery dovolenky a počtu celých odpracovaných mesiacov, t.j. [(20 : 12) x 6] = 9,999 ~ 10 dní.

Dôležité faktory ovplyvňujúce nárok

• Dĺžka trvania pracovného pomeru: Rozhodujúci je počet celých kalendárnych mesiacov, počas ktorých trval pracovný pomer.
• Odpracované dni: Zamestnanec musí odpracovať aspoň 60 dní v kalendárnom roku, aby mu vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, resp. jej pomernú časť.
• Vek zamestnanca: Zamestnanci nad 33 rokov majú nárok na dlhšiu dovolenku (najmenej 5 týždňov).
• Druh vykonávanej práce: Zamestnanci pracujúci v náročných alebo zdraviu škodlivých podmienkach majú nárok na dodatkovú dovolenku.

Výpočet pomernej časti dovolenky

Podľa § 102 Zákonníka práce pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Vzorec pre výpočet

Pomerná časť dovolenky = (Ročná výmera dovolenky / 12) * Počet odpracovaných mesiacov

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Príklad výpočtu

Ak má zamestnanec nárok na 25 dní dovolenky ročne a odpracoval 9 mesiacov, jeho nárok na pomernú časť dovolenky je:

(25 dní / 12) * 9 = 18,75 dní

Výsledok sa zaokrúhli na celé dni podľa matematických pravidiel. V tomto prípade na 19 dní.

Zaokrúhľovanie

Spôsob zaokrúhľovania dovolenky:

• do 0,25 (vrátane): smerom nadol (napr. 6,25 zaokrúhlime na 6 dní),
• nad 0,25 do 0,75 (vrátane): na pol dňa (napr. 6,50 zaokrúhlime na 6,5 dní),
• nad 0,75: smerom nahor (napr. 6,75 zaokrúhlime na 7 dní).

Špecifické situácie a ich vplyv na dovolenku

Zmena zamestnania počas roka

Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Práceneschopnosť (PN)

Ak je zamestnanec práceneschopný, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.

Materská a rodičovská dovolenka

Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.

Skúšobná doba

Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku.

Čerpanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Zamestnávateľ určuje aspoň štyri týždne dovolenky v roku. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi jej vyčerpanie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ toto čerpanie neurčí do 30. júna nasledujúceho roka, môže si zamestnanec určiť čerpanie dovolenky sám.

Plánovanie dovolenky

Zákonník práce ustanovuje nasledovné podmienky čerpania dovolenky:

• čerpanie dovolenky určuje vždy zamestnávateľ, a to po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupov zamestnancov,
• čerpanie dovolenky zamestnávateľ plánuje spravidla tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať jeho nárok na dovolenku do konca kalendárneho roka,
• čerpanie dovolenky zamestnávateľ oznamuje zamestnancovi aspoň 14 dní vopred (toto obdobie môže byť kratšie len so súhlasom zamestnanca),
• zamestnávateľ musí poskytnúť jednu časť čerpania dovolenky aspoň najmenej dva týždne (ak sa nedohodne so zamestnancom inak),
• zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas obdobia, kedy je zamestnanec na PN, materskej či rodičovskej dovolenke,
• ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok na deň dovolenky, je povinný mu určiť náhradné voľno na iný deň.

Hromadné čerpanie dovolenky

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Takéto hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak Zákonník práce neustanovuje inak.

Preplatenie dovolenky

Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru. Nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru musí byť preplatená aj vtedy, ak zamestnávateľ nevedie evidenciu čerpania dovolenky.

Dodatková dovolenka

Týka sa tých ľudí, ktorí ešte nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť. Tento prípad nastáva vtedy, keď váš pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní. Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Kto má nárok na dodatkovú dovolenku

Nárok na dodatkovú dovolenku majú iba zákonom vymedzení zamestnanci. Týka sa zamestnancov, ktorí po celý kalendárny rok pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní alebo vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Títo majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy.

tags: #nárok #na #pomernú #časť #dovolenky #podmienky