
Dovolenka je základným právom zamestnanca, ktoré mu umožňuje oddych a regeneráciu. Zákonník práce presne definuje, ako vzniká nárok na dovolenku, jej dĺžku, spôsob čerpania a tiež situácie, kedy môže dôjsť ku kráteniu dovolenky. Tento článok sa zameriava na podmienky vzniku nároku na pomernú časť dovolenky, ako sa vypočítava a aké faktory ju ovplyvňujú.
Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu.
Nárok na dovolenku nevzniká automaticky. Podľa § 102 Zákonníka práce vzniká nárok na pomernú časť dovolenky za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - päť týždňov.
Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.
Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, pretože jeho pracovný pomer netrval u zamestnávateľa nepretržite celý kalendárny rok, môže vzniknúť nárok na pomernú časť dovolenky. Ak zamestnanec splní len jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na dovolenku, t. j. zamestnanec vykonával prácu v kalendárnom roku u zamestnávateľa aspoň 60 dní (výpočet podľa § 144a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z.), vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky. V praxi ide o situácie, ak napríklad zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka, príp. v priebehu kalendárneho roka pracovný pomer skončí.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Zamestnankyňa (30 rokov) bola do 12.6.2023 nezamestnaná, vedená v evidencii nezamestnaných občanov na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Od 13.6.2023 uzatvorila pracovný pomer na dobu neurčitú. Vzhľadom na jej vek má nárok na ročnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne (20 dní). Aký jej vznikne nárok na dovolenku v roku 2023, ak nastúpila do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka?
Zamestnankyňa počas pracovného pomeru, ktorý u zamestnávateľa netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka 2023, vykonávala prácu aspoň 60 dní, t. j. základnú podmienku pre vznik nároku na pomernú časť dovolenky splnila. Zamestnankyni patrí pomerná časť dovolenky, ktorej rozsah sa určí ako jedna dvanástina z celoročnej výmery dovolenky za každý celý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru, t. j. v tomto prípade za 6 celých mesiacov; mesiac jún sa do počtu odpracovaných mesiacov nezapočíta.
Jedna dvanástina z celoročnej dovolenky sa určí ako podiel ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní (nakoľko zamestnankyňa ešte nedosiahla vekovú hranicu 33 rokov) a počtu mesiacov kalendárneho roka, t.j.: 20 : 12 = 1,666. Súhrnný nárok na dovolenku za rok 2023 sa určí ako súčin jednej dvanástiny z celoročnej výmery dovolenky a počtu celých odpracovaných mesiacov, t.j. [(20 : 12) x 6] = 9,999 ~ 10 dní.
Podľa § 102 Zákonníka práce pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Pomerná časť dovolenky = (Ročná výmera dovolenky / 12) * Počet odpracovaných mesiacov
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Ak má zamestnanec nárok na 25 dní dovolenky ročne a odpracoval 9 mesiacov, jeho nárok na pomernú časť dovolenky je:
(25 dní / 12) * 9 = 18,75 dní
Výsledok sa zaokrúhli na celé dni podľa matematických pravidiel. V tomto prípade na 19 dní.
Spôsob zaokrúhľovania dovolenky:
Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Ak je zamestnanec práceneschopný, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.
Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.
Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Zamestnávateľ určuje aspoň štyri týždne dovolenky v roku. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi jej vyčerpanie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ toto čerpanie neurčí do 30. júna nasledujúceho roka, môže si zamestnanec určiť čerpanie dovolenky sám.
Zákonník práce ustanovuje nasledovné podmienky čerpania dovolenky:
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Takéto hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak Zákonník práce neustanovuje inak.
Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru. Nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru musí byť preplatená aj vtedy, ak zamestnávateľ nevedie evidenciu čerpania dovolenky.
Týka sa tých ľudí, ktorí ešte nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť. Tento prípad nastáva vtedy, keď váš pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní. Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
Nárok na dodatkovú dovolenku majú iba zákonom vymedzení zamestnanci. Týka sa zamestnancov, ktorí po celý kalendárny rok pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní alebo vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Títo majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy.