
Vyvlastnenie, ako zásah do vlastníckeho práva, je v Slovenskej republike upravené viacerými právnymi predpismi. Medzi najdôležitejšie patrí Ústava Slovenskej republiky, Občiansky zákonník a zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento článok sa zameriava na preskúmanie výroku o náhrade za vyvlastnenie, pričom analyzuje relevantnú judikatúru a legislatívny rámec.
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podobne umožňuje vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka č.
Základné podmienky vyvlastnenia sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky a následne v Občianskom zákonníku. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Návrh zákona ustanovuje, so zdôraznením výnimočnosti tohto inštitútu, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom; za iný spôsob možno považovať napr. zrušenie spoluvlastníctva, využitie predkupného práva, usporiadanie vzťahov súdnou cestou. Ďalšou podmienkou je, že vyvlastniť možno len v takej miere, ako je to nevyhnutne potrebné pre zákonom ustanovený účel.
Pred účinnosťou zákona č. 282/2015 Z.z. bola procesná úprava vyvlastnenia komplexne upravená v Stavebnom zákone č. ). Na základe prijatia zákona č. 282/2015 Z.z. nastal v dôsledku nedokončenej rekodifikácie stavebného práva stav, keď sú v súčasnosti popri sebe účinné dve rozdielne procesné právne úpravy vyvlastňovania. Ako konštatuje M. "zo systematického pohľadu možno dôjsť k záveru, že ak je vyvlastnenie spojené s takým účelom, ktorý je výlučne upravený v § 108 ods. 2 Stavebného zákona, bude sa vo vyvlastňovacom konaní postupovať podľa § 108 až 116 Stavebného zákona. Pokiaľ sa však bude jednať o účel vyvlastnenia, ktorý je upravený v osobitných predpisoch a prípadne aj v § 108 ods. 2 Stavebného zákona, bude procesnou normou na uskutočnenie vyvlastnenia zákon č. 282/2015 Z.z.
Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie odlišuje vyvlastnenie od iných zásahov do vlastníckeho práva. Kompenzácia rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca je zaručená aj poskytnutím peňažnej náhrady v primeranej výške. Podľa návrhu zákona, má vyvlastnený nárok na peňažnú náhradu alebo náhradný pozemok alebo stavbu. Z aplikačnej praxe vyvstala opodstatnená požiadavka riešiť osobitným spôsobom poskytovanie náhrad v prípade vyvlastňovania na účely stavieb ciest, dráh, letísk a verejných prístavov podľa osobitných zákonov, kedy bude možné náhradu za vyvlastnenie nehnuteľnosti pre daný účel poskytnúť výlučne formou peňažných prostriedkov. Dôvodom je skutočnosť, že proces majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľností predstavuje v procese výstavby týchto stavieb jeden z najvýznamnejších, ako aj časovo najnáročnejších procesov.
Prečítajte si tiež: Ako podať návrh na preskúmanie rozhodnutia o predčasnom dôchodku
Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určená znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. Účinne podávať námietky voči výške náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom môžu účastníci konania uplatniť najneskôr do ústneho pojednávania na prerokovanie návrhu. Návrh zákona príkladmo ustanovuje, čo je možné považovať za účelne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, sú to najmä náklady na presťahovanie hnuteľného majetku vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovanej nehnuteľnosti, náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, zmenou sídla alebo miesta podnikania, náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, súdne a správne poplatky.
Povinnosť poskytnúť náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva má vyvlastniteľ, teda osoba, v prospech ktorej sa pozemok alebo stavba vyvlastňuje; náhrada za vyvlastnenie je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia o vyvlastnení, v ktorom je vyvlastňovací orgán povinný uviesť výšku náhrady, spôsob jej úhrady a lehotu v ktorej bude náhrada vyplatená. Ak sa poskytuje náhrada za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, je vyvlastniteľ povinný náhradu poskytnúť najneskôr v lehote dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa v rozsudku sp. zn. 8Sžk/28/2019 vyjadril k právomoci správnych súdov vo veci preskúmania náhradových výrokov podľa zákona č. 282/2015 Z. z. a k právomoci civilných súdov rozhodujúcich vo veciach vyššej náhrady za vyvlastnenie.
Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje obsahové náležitosti výroku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o náhrade.
Prvostupňovým vyvlastňovacím orgánom je okresný úrad v sídle kraja. Druhostupňovým vyvlastňovacím orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaní proti prvostupňovému neprávoplatnému rozhodnutiu o vyvlastnení okresného úradu v sídle kraja je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 58 ods.
Prečítajte si tiež: Všetko o preskúmaní dôchodkového výmeru
Návrh zákona vychádzajúc z princípov uvedených v § 14 správneho poriadku osobitným spôsobom rieši okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania. Účastníkmi konania sú predovšetkým vyvlastniteľ a vyvlastňovaný. Osobitne návrh zákona ustanovuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania v prípade, ak vyvlastňovaná nehnuteľnosť nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo miesto jeho pobytu nie je známe, ak je vyvlastňovaný pozemok alebo stavba predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, ak vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania.
Zákon ustanovuje náležitosti návrhu. Vyvlastňovacie konanie je návrhovým konaním (môže ho podať len vyvlastniteľ) a nemôže začať ex offo. Náležitosti návrhu, ktoré je povinný k návrhu priložiť vyvlastniteľ sú koncipované imperatívne tak, aby mohli identifikovať všetkých účastníkov konania, v rozsahu údajov podľa správy katastra a aby mohli viesť k spoľahlivému zisteniu skutočností, potrebných na rozhodovanie o vyvlastnení, vrátane určenia náhrady. Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania návrh zákona umožňuje tzv. „spojenie veci“, tzn., že v prípade, že vyvlastnenie smeruje voči viacerým vlastníkom, vyvlastnenie ktorých nehnuteľností vzájomne súvisí z dôvodu, že ide o vyvlastnenie pre uskutočnenie totožnej stavby vo verejnom záujme, na základe totožného geometrického plánu, v tom istom katastrálnom území, je možné podať jeden návrh na vyvlastnenie, ktorého súčasťou je vyvlastnenie viacerých vlastníkov, pričom prílohy by sa prikladali k návrhu len v jednom vyhotovení.
Z platnej právnej úpravy sa preberá obligatórnosť ústneho pojednávania a zásada koncentrácie v súvislosti s ústnym pojednávaním. Vo vyvlastňovacom konaní platí koncentračná zásada vo vzťahu k námietkam účastníkov vyvlastňovacieho konania - navrhovaná úprava zásadne prehlbuje koncentračnú zásadu pri uplatňovaní námietok vo vyvlastňovacom konaní. V súlade s ustanovením § 3 správneho poriadku je vyvlastňovací orgán povinný oznámiť verejnosti informáciu o začatí vyvlastňovacieho konania na webovom sídle a na úradnej tabuli a to do siedmich dní od doručenia návrhu, obci ako orgánu samosprávy, v ktorej katastrálnom území sa vyvlastňovaná nehnuteľnosť nachádza, ako aj príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností, ktorý na základe uvedeného zapíše v katastri nehnuteľnosti obmedzujúcu poznámku, ktorá obmedzí vyvlastňovaného za podmienok uvedených v zákone (§ 10 ods.
Návrh zákona ukladá vyvlastňovaciemu orgánu povinnosť vyzvať osoby, ktoré majú k vyvlastňovanej nehnuteľnosti vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností, aby v lehote 10 odo dňa doručenia výzvy, prihlásili vyvlastňovaciemu orgánu svoje pohľadávky s určením ich výšky voči náhrade za vyvlastnenie a súčasne je povinný ich upozorniť, že na neprihlásené pohľadávky a na neskoršie prihlásené pohľadávky sa neprihliada. Návrh zákona oproti súčasnej právnej úprave ustanovuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vyvlastnenie, ktorým je nesplnenia zákonných podmienok vyvlastnenia. Ustanovuje sa, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba majú voči vyvlastniteľovi v prípade zamietnutia návrhu nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Návrh zákona taktiež oproti súčasnej právnej úprave ustanovuje dôvody pre zastavenie vyvlastňovacieho konania, a to v prípade, že vyvlastniteľ vzal návrh späť (v tomto prípade nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím) alebo v priebehu vyvlastňovacieho konania došlo medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o získaní práv k pozemku alebo ku stavbe potrebných pre uskutočnenie účelu vyvlastnenia. V tomto prípade odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania nie je prípustné. Ustanovuje sa, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba majú voči vyvlastniteľovi v prípade zastavenia vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 27.02.1997 pod sp. zn. PL. ÚS 7/96 uviedol: „všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. S primeranosťou vyvlastnenia sa úzko spája aj problematika využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.
Prečítajte si tiež: Vzor žiadosti o preskúmanie
tags: #preskumanie #vyroku #o #nahrade #za #vyvlastnenie