Nárok na náhradu mzdy pri preventívnej prehliadke

Vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára, ako aj sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi, patrí medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré upravuje § 141 ods. 2 Zákonníka práce (ZP). Zákonník práce upravuje situácie, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno a náhradu mzdy v súvislosti s návštevou lekára.

Pracovné voľno a náhrada mzdy pri vyšetrení alebo ošetrení

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia alebo zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti. Dôležité je, že toto platí len v prípade, ak toto vyšetrenie alebo ošetrenie, alebo sprevádzanie rodinného príslušníka nie je objektívne možné vykonať mimo pracovného času zamestnanca.

Ďalšie možnosti pracovného voľna

Podľa § 141 ods. 3 ZP môže zamestnávateľ (nie je to však jeho povinnosť) poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady okrem iného aj na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca a ďalšie pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka alebo zdravotne postihnutého dieťaťa s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.

Pružný pracovný čas a prekážky v práci

Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa podľa § 143 ods. 1 ZP ako výkon práce s nárokom na náhradu mzdy posudzujú prekážky v práci na strane zamestnanca len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci bez náhrady mzdy.

Napríklad, ak je základný pracovný čas u zamestnávateľa určený od 8:00 do 14:00 (6 hodín), pričom priemerný pracovný deň trvá 8 hodín, ak má zamestnanec celodenné ošetrenie, náhrada mzdy mu patrí len za 6 hodín, a zvyšné 2 neodpracované hodiny spadajúce do voliteľného pracovného času si musí zamestnanec nadpracovať, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Dĺžku prekážky ako čas zodpovedajúci priemernej dĺžke zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času je podľa § 143 ods. 2 ZP možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.

Po vyčerpaní 7 dní na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení je zamestnávateľ podľa § 141 ods.

Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je zamestnávateľ podľa § 223 ods.

Zamestnancovi, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu, a ktorý si rozvrhuje pracovný čas sám podľa § 52 ods.

Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať (§ 141 ods.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprevádzanie sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni (§ 141 ods. 5 ZP).

Napríklad ak zamestnanec pracuje v 37,5-hodinovom pracovnom týždni, kde sú zmeny rozvrhnuté na 3 dni s 11,5-hodinovou zmenou a 1 deň s 3-hodinovou zmenou, priemerná dĺžka pracovného času pripadajúca na jeden deň prepočítaná cez 5-dňový týždeň predstavuje 7,5 h.

Podľa § 141 ods. 6 ZP môže zamestnávateľ určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca (7 dní) a sprevádzanie rodinného príslušníka (7 dní) sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor. Napríklad zamestnancovi, ktorému pracovný pomer vznikol 1.7.2023, môže zamestnávateľ poskytnúť v roku 2023 krátený počet dní nároku na návštevu lekára 5 dní.

Povinnosti zamestnanca

Podľa § 144 ZP, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky.

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V praxi je najčastejšie používaným dokladom priepustka zamestnávateľa, na ktorej lekár pečiatkou a podpisom potvrdí dátum a čas vyšetrenia.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

V zmysle GDPR a Zákona o ochrane osobných údajov zamestnávateľ na spracovanie údajov uvedených v priepustke alebo v inom doklade o návšteve lekára nepotrebuje súhlas dotknutých osôb - zamestnanca a lekára, pretože ide o plnenie zákonnej povinnosti preukázať prekážku zamestnanca v práci. Toto platí v prípade, že doklad obsahuje len údaje v rozsahu meno a priezvisko zamestnanca, prípadne meno sprevádzanej osoby, dátum a čas vyšetrenia a pečiatka a podpis lekára.

Pri poskytovaní pracovného voľba bez náhrady mzdy na celý deň je potrebné mať na pamäti, že ide o neplatené voľno a teda prerušenie povinného poistenia na sociálne poistenie a zamestnávateľ je povinný ho nahlásiť prostredníctvom RLFO typu prerušenie, pričom do políčka Dôvod prerušenia uvedie číslo 1 (čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy).

Prekážky všeobecného charakteru s náhradou mzdy

Existujú druhy pracovného voľna, v súvislosti s ktorými má zamestnanec nárok na finančnú kompenzáciu. Pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy, sa poskytne pri účasti na:

  • rekondičných pobytoch (občianska povinnosť),
  • povinných lekárskych prehliadkach (občianska povinnosť),
  • vzdelaní, ak ide o zástupcov zamestnancov (iný úkon vo všeobecnom záujme),
  • darovaní krvi (iný úkon vo všeobecnom záujme),
  • aferéze (iný úkon vo všeobecnom záujme),
  • darovaní ďalších biologických materiálov (iný úkon vo všeobecnom záujme).

Nevyhnutne potrebný čas, je čas potrebný na cestu na odber a späť, a na zotavenie sa po odbere, ak zasahuje do pracovného času. Ak lekár určí, že čas na zotavenie zamestnanca sa predlžuje, je možné tak urobiť najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od začatia cesty na odber.

Príklad

Zamestnanec sa každoročne zúčastňuje povinných lekárskych prehliadok. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi v súvislosti s návštevou lekára poskytnúť pracovné voľno, keďže lekárske prehliadky sú povinné, a aj v záujme zamestnávateľa by mal byť dobrý zdravotný stav zamestnanca. Za takúto prekážku v práci, mu je povinný poskytnúť náhradu mzdy.

Príklad

Zamestnanec je pravidelným darcom krvi. Za každú návštevu zdravotníckeho zariadenia v súvislosti s darovaním krvi, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) počet dní plateného pracovného voľna pri darovaní krvi neurčuje.

Prekážky spojené s plnením brannej povinnosti a odbornej prípravy v ozbrojených silách

Ak je zamestnanec povinný:

  • dostaviť sa osobne na príslušný obvodný úrad v sídle kraja v súvislosti s plnením brannej povinnosti,
  • dostaviť sa na lekársku prehliadku v súvislosti s plnením brannej povinnosti,
  • dostaviť sa osobne na odbornú prípravu do určeného vojenského útvaru,

zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Zamestnanec nastúpi do práce najneskôr na druhý deň po skončení odbornej prípravy. V súvislosti s čerpaním pracovného voľna, vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, ktorú mu po skončení odbornej prípravy poskytne zamestnávateľ najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Náklady spojené s poskytnutím náhrady mzdy uhradí zamestnávateľovi:

  • príslušný obvodný úrad alebo
  • vojenský útvar, v ktorom zamestnanec odbornú prípravu vykonával.

Dôležité osobné prekážky s náhradou mzdy

V zákonníku práce §141 ods. 2, sú taxatívne vymenované tie osobné prekážky na strane zamestnanca, za ktoré mu zamestnávateľ poskytne platené pracovné voľno.

Dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz

Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má zamestnanec pri dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na náhradu mzdy:

  • od prvého dňa PN do tretieho dňa PN, vo výške 25% vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa PN do desiateho dňa PN, vo výške 55% vymeriavacieho základu.

Príklad

Dňa 26. 09. 2014 zamestnanec zo zdravotných dôvodov navštívil svojho všeobecného lekára. Lekár ho uznal za dočasne PN do 05. 11. 2014.

Zamestnanec má pri dočasnej PN nárok na pracovné voľno a náhradu mzdy. Náhrada mzdy sa vypočíta nasledovne:

  • od 26. 09. 2014 do 28. 09. 2014, t.j. za prvé tri dni PN má nárok na náhradu mzdy vo výške 25% vymeriavacieho základu,
  • od 29. 09. 2014 do 05. 11. 2014, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške 55% vymeriavacieho základu.

Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

V prípade vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno:

  • s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku,
  • bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

Náhrada mzdy sa poskytne, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovný čas. Do času nevyhnutne potrebného na vyšetrenie alebo ošetrenie sa započítava nielen samotné vyšetrenie, ale aj cesta tam a späť.

Ak pracovná zmluva vznikla v priebehu roka, môže zamestnávateľ znížiť nárok na dni plateného voľna. Za každú začatú tretinu kalendárneho roka počas trvania pracovného pomeru, je však povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, aspoň v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok (zaokrúhľuje sa na celé dni nahor).

Poznámka: 1 deň = pracovný čas, ktorý mal zamestnanec na základe ustanoveného týždenného pracovného času v daný deň odpracovať.

Príklad

V máji 2014 poskytol zamestnávateľ zamestnancovi 4 dni na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení a ďalšie 4 dni v auguste 2014. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno v súvislosti s vyšetrením v zdravotníckom zariadení. Za 4 dni v máji a 3 dni v auguste, počas ktorých bol na vyšetrení u lekára, má nárok na finančnú kompenzáciu. Dni, ktoré presahujú zákonom ustanovený limit, t.j. 7 dni v kalendárnom roku sa považujú za neplatené pracovné voľno.

Preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom

Pri preventívnych lekárskych prehliadkach, patrí tehotnej zamestnankyni nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Počet dní pracovného voľna zákonník práce neuvádza. Aby jej zamestnávateľ poskytol v súvislosti s návštevou lekára pracovné voľno, musí ho o svojom tehotenstve písomne informovať a predložiť o svojom stave lekárske potvrdenie. Náhrada mzdy sa poskytne, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovný čas.

Príklad

Zamestnankyňa požiadala zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna na preventívnu prehliadku súvisiacu s jej tehotenstvom. Svojho zamestnávateľa však o svojom tehotenstve písomne neinformovala a o tehotenstve nepredložila lekárske potvrdenie. V tomto prípade jej zamestnávateľ nemôže poskytnúť platené pracovné voľno na preventívnu lekársku prehliadku, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Zamestnávateľ túto situáciu môže vyriešiť tak, že jej poskytne:

  • platené voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ak zamestnankyňa v danom roku zákonom ustanovený nárok neprekročila (7 kalendárnych dní),
  • neplatené voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení.

Niektorí zamestnanci sú povinný absolvovať aj vstupnú lekársku prehliadku.

Narodenie dieťaťa a náhrada mzdy

Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, patrí mu nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, za čas prevozu tehotnej manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Príklad

Z dôvodu prevozu tehotnej manželky čerpal zamestnanec pracovné voľno. Ďalšie tri dni sa staral o svoje dvojročné dieťa, o ktoré sa inak stará jeho manželka. Za čas prevozu tehotnej manželky do zdravotníckeho zariadenia, patrí zamestnancovi nárok na platené pracovné voľno. Počas troch dní, kedy sa stará o svoje dieťa:

  • mu môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy podľa §141 ods. 3 písm. a) zákonníka práce, na základe ktorého je zamestnávateľ oprávnený poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno aj nad zákonom ustanovený limit,
  • mu môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa §141 ods. 3 písm. a) zákonníka práce, na základe ktorého je zamestnávateľ oprávnený poskytnúť zamestnancovi neplatené pracovné voľno aj nad zákonom ustanovený limit,
  • zamestnanec si môže zobrať dovolenku (ak ju nevyčerpal).

Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia

Ak sprevádza zamestnanec rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na:

  • vyšetrenie alebo ošetrenie z dôvodu náhleho úrazu alebo ochorenia,
  • vopred určené vyšetrenie alebo ošetrenie,
  • liečenie,

je mu zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy. Počet dní pracovného voľna je obmedzený na sedem dní v kalendárnom roku. Náhrada mzdy sa poskytne len jednému rodinnému príslušníkovi, a to len v prípade, ak sprevádzanie bolo nevyhnutné a nebolo ho možné vykonať mimo pracovný čas.

Ak pracovná zmluva vznikla v priebehu roka, môže zamestnávateľ znížiť nárok na dni plateného pracovného voľna. Za každú začatú tretinu kalendárneho roka počas trvania pracovného pomeru, je však povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy aspoň v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok (zaokrúhľuje sa na celé dni nahor).

Príklad

Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom vznikol 01. 05. 2014 a trval do konca kalendárneho roka. Zamestnanec si uplatňuje nárok na pracovné voľno pri sprevádzaní manželky do zdravotníckeho zariadenia. Keďže pracovný pomer vznikol v priebehu roka 2014, zamestnávateľ sa rozhodol počet dni nároku na platené pracovné voľno znížiť. Počet dní nároku na pracovné voľno bude nasledovný: (2/3) x 7 = 4,67 = 5 dní

Sprevádzanie postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy

Zamestnanec, ktorý má postihnuté dieťa, má nárok v kalendárnom roku na desať dní pracovného voľna pri sprevádzaní postihnutého dieťaťa do školy alebo zariadenia sociálnej starostlivosti. Náhrada mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok sa poskytne iba jednému rodinnému príslušníkovi.

Úmrtie a náhrada mzdy zamestnancovi

Nárok na pracovné voľno v prípade úmrtia závisí od príbuzenského vzťahu k zosnulej osobe. Ak zamestnancovi zomrie manžel/ka alebo dieťa, vzniká mu nárok na tri dni pracovného voľna, dva dni pri úmrtí a jeden deň na účasť na pohrebe. Za tieto tri dni patrí zamestnancovi náhrada mzdy.

V prípade smrti:

  • rodiča zamestnanca alebo jeho manžela/ky,
  • súrodenca zamestnanca alebo jeho manžela/ky,
  • manžela/ky súrodenca zamestnanca,
  • prarodiča zamestnanca alebo jeho manžela/ky,
  • vnuka zamestnanca,
  • inej osoby, ktorá v čase úmrtia žila v domácnosti so zamestnancom,

má zamestnanec nárok na jeden deň pracovného voľna na obstaranie pohrebu a jeden deň na účasť na pohrebe. Za tieto dva dni mu prináleží náhrada mzdy.

Príklad

Zamestnankyňa požiadala zamestnávateľa o platené pracovné voľno z dôvodu účasti na pohrebe svojej kamarátky.

Keďže smrť kamarátky nie je uvedená v zákonníku práce ako prekážka v práci, zamestnankyňa nemá nárok na platené pracovné voľno. Zamestnávateľ jej môže poskytnúť:

  • pracovné voľno bez náhrady mzdy,
  • pracovné voľno, ktoré si odpracuje v iný pracovný deň.

Náhrada mzdy pri svadbe

V prípade svadby sa postupuje nasledovne:

  • ak ide o vlastnú svadbu, má zamestnanec nárok na jeden deň pracovného voľna v deň jeho svadby, ak tento deň pripadol na deň, keď mal zamestnanec pracovať. Za takúto prekážku v práci, má nárok na náhradu mzdy.
  • ak ide o svadbu dieťaťa alebo rodiča zamestnanca, zamestnancovi vzniká nárok na jeden deň pracovného voľna na účasť na svadbe. Za takúto prekážku v práci nárok na náhradu mzdy nevzniká.

Príklad

Zamestnankyňa požiadala svojho zamestnávateľa o jeden deň pracovného voľna na dokončenie záležitosti súvisiacich s prípravou jej svadby.

Zamestnávateľ zamestnankyni pracovné voľno poskytnúť môže (nemusí), keďže nesúvisí s jej účasťou na svadbe. Nárok na náhradu mzdy jej nevzniká.

tags: #narok #na #nahradu #mzdy #preventivna #prehliadka

Ďalšie články