
Tento článok sa zameriava na problematiku odvodov poslanca obecného zastupiteľstva v kontexte poberania invalidného dôchodku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnych pravidlách a zmenách, ktoré ovplyvňujú túto oblasť, s aktualizáciou k 1. januáru 2024.
Odmeňovanie volených zástupcov samospráv je téma, ktorá pravidelne rezonuje v slovenských médiách. Zvlášť, ak poslanci upravujú plat starostu alebo primátora. Menej pozornosti sa však venuje odmeňovaniu samotných poslancov obecných, mestských zastupiteľstiev alebo zastupiteľstiev mestských častí. Médiá sa na túto problematiku zameriavajú najmä pred voľbami alebo krátko po nich.
Podľa § 25 ods. 8 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa odmena poskytuje podľa zásad odmeňovania, ktoré schvaľuje obecné zastupiteľstvo (§ 11 ods. 4 písm. k) tohto zákona). To znamená, že odmenu si schvaľujú kolektívne samotní poslanci. V minulosti sa stávalo, že si poslanci priznávali vysoké odmeny, čo viedlo k zavedeniu obmedzenia od 1. apríla 2018. Odvtedy môže byť odmena poslanca v kalendárnom roku najviac vo výške jedného mesačného platu starostu bez zvýšenia podľa platovej skupiny.
Z odmeny poslanca sa platia odvody (poistné) na sociálne a zdravotné poistenie. Poslanec miestnej samosprávy sa považuje za zamestnanca v sociálnom poistení. Pred 1. januárom 2011 sa z odmeny poslanca poistné neplatilo. Až do tohto dátumu sa za zamestnanca nepovažovali ani osoby poberajúce odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy a orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev. Od 1. januára 2011 sa poslanec miestnej samosprávy považuje za zamestnanca na účely sociálneho poistenia, pretože je v právnom vzťahu, ktorý mu zakladá právo na príjem závislej činnosti zdaniteľný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Poberatelia invalidného dôchodku, bez ohľadu na percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorí pracujú na základe dohôd (DoVP, DoPČ) alebo na základe zmluvy o činnosti športovca (ZoČŠO), si môžu uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Táto položka je vo výške príjmu, avšak maximálne do určitej hranice.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a tiež na osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. Táto výnimka platí odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. Táto výnimka platí odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
Novela zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, účinná od 1. mája 2011, priniesla zmeny v oblasti platenia poistného z príjmov z prenájmu a vykonávania ročného zúčtovania poistného.
Novela vyňala príjem z prenájmu zo zárobkovej činnosti. Poistenci, ktorí sa stali platiteľmi poistného ako SZČO na základe príjmu z prenájmu, mali povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni ukončenie tejto činnosti do 31. mája 2011, s platnosťou k 30. aprílu 2011.
Novela definuje zamestnanca odlišne. Zamestnanec, ktorý nepoberá príjem počas pracovného pomeru (napr. neplatené voľno, absencia, rodičovský príspevok), sa v týchto dňoch nepovažuje za zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný ukončiť kategóriu 2-zamestnanie iba na účely verejného zdravotného poistenia.
Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia
Za nezaopatrené dieťa sa považuje osoba od ukončenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia 26. roku veku, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie. Po dovŕšení 26. roku veku sa za nezaopatrené dieťa považuje osoba do 30 rokov veku, ktorá študuje na vysokej škole iba v dennej forme štúdia. Rozhodujúce bude priznanie akademického titulu.
SZČO, ktorej sa nevykonalo ročné zúčtovanie poistného, platí preddavky v nasledujúcom kalendárnom roku najmenej vo výške určenej sadzbou poistného z minimálneho základu a najviac vo výške určenej sadzbou poistného z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.
Proti výkazu nedoplatkov je možné podať písomné námietky do príslušnej zdravotnej poisťovne do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného.
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2011 vykonávali zdravotné poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa neevidovala všetky údaje potrebné pre určenie preddavkov na poistné, mohla vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy. Ak neevidovala údaje potrebné pre určenie kategórie poistenca, zaevidovala kategóriu samoplatiteľ.
Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, zdravotná poisťovňa zašle do 30. septembra písomné oznámenie. Ak je výsledkom nedoplatok, vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho tiež do 30. septembra. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného môže platiteľ poistného alebo poistenec podať nesúhlasné stanovisko/námietky do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac. Ak má zamestnávateľ troch a viac zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky.
Poistenec je povinný preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni obdobie poistenia v cudzine najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka potvrdením o zdravotnom poistení v cudzine.
Platiteľ poistného je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného. Ak má platiteľ poistného troch a viac zamestnancov, je povinný zmenu platiteľa oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky.
Príklad poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý je zároveň poberateľom starobného dôchodku a nemá iný príjem od roku 2013, ilustruje zložitosť tejto problematiky. Hoci sa jedná o nízke čiastky odmien, tieto príjmy podliehajú odvodom na sociálne poistenie.
V súlade s §5 ods. 1 písm. d) Zákona o dani z príjmov sa za príjem zo závislej činnosti považujú aj odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy. Ak je príjem nepravidelný, nepovažuje sa poslanec na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti za zamestnanca. Avšak, na účely dôchodkového poistenia sa považuje za osobu, ktorej príjem podlieha dôchodkovému poisteniu. Poistné na invalidné poistenie však neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. V takom prípade príjem podlieha iba odvodovej povinnosti na starobné dôchodkové poistenie.
Prehľad aktuálnych sadzieb poistného a vymeriavacích základov je kľúčový pre správne určenie odvodových povinností.
Minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov. Pre obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur.
Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie.
Študenti na DoBPŠ alebo na ZoČŠO, poberatelia starobného dôchodku, výsluhového dôchodku (ktorí dovŕšili dôchodkový vek), invalidného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, ktorí pracujú na DoVP, DoPČ alebo ZoČŠO, si môžu uplatniť OOP, ktorá je vo výške príjmu, maximálne však do určenej hranice.
Od 1. júla 2024, resp. od 1. októbra 2024, platia nové pravidlá pre platenie poistného SZČO, ktoré začali vykonávať činnosť alebo opätovne obnovili jej výkon po týchto dátumoch.
Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Rovnako to platí aj pre osobu, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.
Štát platí poistné za:
Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.
Na zamestnancov podľa osobitného predpisu (napríklad sudcov) sa vzťahujú špecifické pravidlá pre výpočet vymeriavacieho základu.
tags: #odvody #poslanec #obecného #zastupiteľstva #invalidný #dôchodok