
Sociálne zabezpečenie je komplexný systém, ktorý zabezpečuje občanom príjem v rôznych životných situáciách. Jednou z foriem pomoci je aj príspevok, ktorého nárok sa posudzuje podľa § 255 zákona o sociálnom poistení. Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie nároku na tento príspevok, s prihliadnutím na rôzne faktory a situácie, ktoré môžu ovplyvniť jeho priznanie a výšku.
Výpočet dôchodku na Slovensku je založený na zložitom systéme, ktorý zohľadňuje individuálne zárobky a celkové ekonomické podmienky. Dôležitým prvkom je osobný vymeriavací základ poistenca, ktorý zjednodušene predstavuje jeho hrubú mzdu v danom roku. Tento základ sa porovnáva s všeobecným vymeriavacím základom, ktorý odráža priemernú mzdu v hospodárstve.
Osobný vymeriavací základ (OVZ) je kľúčový pre výpočet dôchodku. Podľa § 62 zákona o sociálnom poistení sa OVZ vypočíta ako pomer hrubej mzdy poistenca v danom roku k všeobecnému vymeriavaciemu základu (VVZ) za ten istý rok.
Príklad: Pán Alex dosiahol v roku 2019 hrubú mzdu 12 500 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 bol 13 104 €. Jeho osobný mzdový bod sa vypočíta nasledovne: 12 500 € / 13 104 € = 0,953907.
Ak mal poistenec súbežne dve zamestnania, jeho príjmy sa spočítajú.
Prečítajte si tiež: Nárok na príspevok – odboj
Pri výpočte dôchodku nie je vždy známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec odchádza do dôchodku. Podľa § 66 sa preto osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu.
Príklad: Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14. novembra 2023. V roku 2022 dosiahol hrubú mzdu 15 000 € a v roku 2023 hrubú mzdu 14 500 €.
Princíp solidarity sa prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 6 ZSP).
Príklad: Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 hrubú mzdu 45 000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14 532 €. Jej osobný mzdový bod by bol 45 000 € / 14 532 € = 3,0967, ale vzhľadom na obmedzenie sa jej započíta hodnota 3.
Podľa § 138 ods. 1 ZSP štát platí poistné na dôchodkové poistenie za určité osoby, napríklad za zamestnankyne na materskej a rodičovskej dovolenke. V roku 2023 štát platí poistné z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Osobitné pravidlá platia pre poberateľov invalidného dôchodku. V prípade poberateľa plného invalidného dôchodku priznaného pred rokom 2004 sa podľa § 278 ods. 1 ZSP za dobu po priznaní tohto dôchodku až do dovŕšenia dôchodkového veku považuje za osobný vymeriavací základ suma zodpovedajúca jednej polovici priemernej mzdy v hospodárstve.
Príklad: Pán Zoltán mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2006. Pán Zdeno mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 1998. Pani Zdena mala priznaný čiastočný invalidný dôchodok v roku 2003.
Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. podpora v nezamestnanosti.
Príklad: Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1. januára 2003 do 30. júna 2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003 mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu.
Výška príjmu priamo ovplyvňuje výšku budúceho dôchodku.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Príklad: Hrubý príjem pani Boženy za rok 2019 dosiahol sumu 12 x 1200 € = 14 400 €. Hrubý príjem pani Bohumily za rok 2019 dosiahol sumu 11 x 1200 € = 13 200 €. 13 200 € / 13 104 € = 1,0074, čo je o 0,0916 menej ako u pani Boženy.
Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Na účely posudzovania hmotnej núdze sa spoločne posudzujú:
Sumy životného minima v prípade posúdenia hmotnej núdze občana nám umožňujú nastaviť hranicu, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze u občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzických osôb ustanovuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o minimálnu hranicu, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima platné od 1. júla 2008 sú na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 225/2008 Z. z. Sumy životného minima sa upravujú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to tak, že sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Základné životné podmienky na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Nástrojmi pomoci v hmotnej núdzi je dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, ktoré sa poskytujú občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sú s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzované. Tieto sa však neposkytujú do súm životného minima, ale do súm taxatívne vymedzených v citovanom zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok na šiestich úrovniach. Sumy dávky v hmotnej núdzi platné od 1. septembra 2008 sú na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 336/2008 Z. z. Vyššie uvedené sumy sa zvyšujú o 12,95 Eura, ak občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, je tehotná žena. Toto zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo na základe tehotenského preukazu a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu. Dávkou je aj 12,95 Eura mesačne u občana alebo fyzickej osoby, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku a preukáže sa potvrdením pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach. Dávka v sume 12,95 Eura patrí aj občanovi alebo fyzickej osobe, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje, ak mal bezprostredne pred narodením dieťaťa zabezpečované základné životné podmienky a poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi a preukáže sa potvrdením pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach.
Vláda Slovenskej republiky môže svojím nariadením upraviť sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke vždy k 1. septembru bežného kalendárneho roka. aktivačný príspevok s výnimkou aktivačného príspevku pre dlhodobo nezamestnanú osobu a príjmom občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi sa poskytujú v jednej sume. Ak je výška dávky a príspevkov nižšia ako jedno euro, dávka a príspevky sa nevyplácajú. Výška dávky a príspevkov sa zvýši o 12,95 Eura, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, rodičom dieťaťa do jedného roku veku.
Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem v zmysle zákona o životnom minime a čo sa za príjem nepovažuje, taxatívne vymedzuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Medzi príjmy, ktoré sa nezapočítavajú, patrí napríklad:
Žiadosť o dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, resp. o pomoc v hmotnej núdzi občan podáva na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta svojho bydliska. Žiadosť musí byť podaná písomne a musí obsahovať meno a priezvisko občana, jeho trvalý pobyt a rodné číslo. Na základe písomnej žiadosti príslušný úrad začne konanie, posúdi stav hmotnej núdze občana a v zmysle Správneho poriadku rozhodne do 30 dní odo dňa podania žiadosti od občana. Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu.
Jedným z nástrojov pomoci v hmotnej núdzi je aj jednorazová dávka v hmotnej núdzi, ktorú možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. Podmienkou je však, že sa im vypláca dávka a príspevky. Jednorazová dávka v hmotnej núdzi sa poskytuje najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima 536,76 Eura. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytuje obec z vlastných finančných zdrojov. Poskytovanie dávky a príspevkov a poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú.
V súvislosti s prehĺbením pozitívnych účinkov zmien systému pomoci v hmotnej núdzi bolo vládou SR prijaté jedno z opatrení, a to poskytnutie finančných prostriedkov základným školám a špeciálnym základným školám, ktoré navštevuje významné percento detí v hmotnej núdzi, na zabezpečenie stravy a školských potrieb so zameraním na podporu plnenia povinnej školskej dochádzky a predškolským zaradeniam na zabezpečenie stravy. S účinnosťou od 15. Dotácie sa v súčasnosti poskytujú na základe výnosu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 26. novembra 2008 č. 23609/2008-II/1, ktorým sa dopĺňa výnos Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. 29775/2007- II/1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Tento výnos upravuje poskytovanie dotácií širšej skupine detí, a to aj deťom z rodín, ktorých príjem je na úrovni životného minima. Zároveň sa z výnosu vypustila dotácia na motivačný príspevok, ktorý bol pretransformovaný ako dávka do zákona o pomoci v hmotnej núdzi. V zmysle predmetného výnosu je možné poskytnúť deťom, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku a žijú v rodinách, ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, alebo ich priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov (ďalej len „príjem“) je najviac vo výške životného minima, dotáciu na stravu a školské potreby.
Dotácie možno poskytovať na základe písomnej žiadosti žiadateľa dotácie prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má sídlo žiadateľ dotácie, okrem občianskeho združenia. Občianskemu združeniu možno dotácie poskytovať prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má sídlo škola. Žiadateľmi dotácie môžu byť:
Na pomoc v hmotnej núdzi nadväzuje aj poskytovanie štipendií žiakom stredných škôl, ktoré ustanovuje ustanovenie § 149 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2008. V rámci tohto zákona bola pretransformovaná aj pôvodná právna norma, ktorá upravovala poskytovanie stredoškolských štipendií. Štipendium možno poskytnúť žiakom, u ktorých jedna dvanástina príjmu za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o štipendium, je najviac vo výške životného minima. Výška štipendia je 25 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 3,0. Ide o sumu životného minima určeného podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej žiakom alebo jeho zákonným zástupcom riaditeľovi školy, na ktorej žiak študuje.
Výška dávky v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“) a príspevkov k dávke (ďalej len „príspevky“) sa vypočíta ako rozdiel medzi súčtom nárokov a príjmom.
Príklad: Občan nemá žiadny príjem, ocitol sa v hmotnej núdzi. Občan sa aktívne zúčastňuje vykonávania menších obecných služieb a z toho dôvodu má nárok na aktivačný príspevok a vznikol mu nárok aj na príspevok na bývanie. Dávka a príspevky sú v tomto prípade poskytované v sume 175,62 Eura.