
Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú dôležitý aspekt daňového systému, ktorý umožňuje daňovníkom znížiť si základ dane a tým aj daňovú povinnosť. Tento článok sa zameriava na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane v kontexte výsluhových dôchodcov a ich príjmov z prenájmu.
Nezdaniteľné časti základu dane, definované ako odpočítateľné položky alebo daňové úľavy, sú upravené v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Tieto úľavy si môžu uplatniť len fyzické osoby s tzv. aktívnymi príjmami, medzi ktoré patria príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), príjmy z vytvorenia diela a príjmy z činnosti znalcov, tlmočníkov a podobne.
Naopak, medzi aktívne príjmy nepatria príjmy z prenájmu, príjmy z použitia diela a príjmy z predaja nehnuteľnosti. Ak daňovník dosahuje aktívne aj pasívne príjmy, nezdaniteľné časti si môže uplatniť len na časť základu dane, ktorá plynie z jeho aktívnych príjmov.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vzniká automaticky zo zákona a nepreukazuje sa žiadnym dokladom. Výnimkou sú zamestnanci, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľmi dôchodkovej dávky. Za dôchodok sa považuje starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia.
Podľa § 37 ods. 1 písm. b) ZDP, zamestnanec (dôchodca) preukazuje zamestnávateľovi nárok na zníženie základu dane posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnancov (dôchodcov) u zamestnávateľa, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákona č. 55/2017 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve výsluhových dôchodkov
Zákon č. 87/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2024 doplnil ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP. Na základe tohto ustanovenia sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „posudzovaný dôchodok”) alebo ak mu posudzovaný dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto posudzovaného dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
V zdaňovacích obdobiach 2025 a 2026 si daňovník môže uplatniť tieto nezdaniteľné časti:
Odpočítaním nezdaniteľných častí základu dane sa znižuje výsledná daňová povinnosť z príjmov daňovníka. Tieto odpočítateľné položky je oprávnený uplatniť daňovník, ktorý je fyzická osoba a má aktívne príjmy, ako príjem zo zamestnania, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pri pasívnych príjmoch, ako príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nie je možné upraviť si základ dane o nezdaniteľnú časť.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je odvodená zo sumy životného minima. Od roku 2020 sa ročná nezdaniteľná časť počíta ako 21-násobok platného mesačného životného minima.
Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa v roku 2025 uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý nepresahuje 92,8-násobok životného minima, teda sumu 25 426,27 €.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku
Pri vyšších príjmoch dochádza k postupnému kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka:
Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý je rovný alebo nižší ako 91,8-násobok životného minima, teda 26 083,13 €.
Pri osobách s vyšším príjmom sa nezdaniteľná časť základu dane postupne kráti:
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia 2026 poberá:
a súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.
Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily
Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/-ku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, ak manžel/-ka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok:
Do vlastného príjmu manžela/-ky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov). Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť a štátne sociálne dávky (napríklad rodičovský príspevok).
Nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane aktívnych príjmov. Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:
Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať od základu dane maximálne do výšky 180 eur ročne.
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B podáva daňovník, ktorý deklaruje za príslušné zdaňovacie obdobie príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie je daňovník povinný podať v termíne do 31. marca nasledujúceho roka. Lehotu na podanie daňového priznania je možné predĺžiť najviac o 3 celé kalendárne mesiace, alebo najviac o 6 celých kalendárnych mesiacov, ak má daňovník príjmy zo zdrojov v zahraničí.
Ak občan dosahuje príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, táto elektronická komunikácia sa ho netýka.
Daňovník je povinný zaplatiť daň do lehoty na podanie daňového priznania. V prípade potreby je možné požiadať o odklad platenia dane, resp. o povolenie splátok. Žiadosť musí obsahovať dôvod, pre ktorý daňovník žiada o odklad/splátky a musia byť predložené aj doklady preukazujúce tvrdenia daňovníka.
Príklad 1: Výsluhový dôchodca sa zaregistroval v priebehu roka na daňovom úrade z titulu prenájmu nehnuteľnosti. Z prenájmu dosiahol príjem 350 eur, pričom príjem zo závislej činnosti presahuje 1 500 eur. Vzhľadom na to, že dôchodcove zdaniteľné príjmy sú v sume 1 850 eur, nemá povinnosť podať daňové priznanie.
Príklad 2: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.