Nárok na stravné lístky pri polovičnom úväzku: Kompletný prehľad

Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorí pracujú na pracovný pomer, ak sú splnené podmienky stanovené v Zákonníku práce. Táto povinnosť sa týka aj zamestnancov pracujúcich na skrátený úväzok. Poďme sa pozrieť na to, ako je to so stravovaním v prípade osôb pracujúcich na skrátený úväzok.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Podmienky nároku na stravovanie pri skrátenom úväzku

Základnou podmienkou pre vznik nároku na stravovanie je odpracovanie viac ako štyroch hodín v priebehu jedného pracovného dňa v rámci príslušnej pracovnej zmeny. To znamená, že ak pracovník zamestnaný na skrátený úväzok pracuje viac ako 4 hodiny denne, má nárok na stravné. Nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny.

Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Viacero pracovných pomerov

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Pracovná zmena dlhšia ako 11 hodín

Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov nasledujúcimi spôsobmi:

• Vo vlastnom stravovacom zariadení (firemná kantína).
• V blízkom stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
• Prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. gastrolístky).
• Formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta).
• Prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja. Forma zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Od 1.1.2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie. Ak už sa zamestnanec rozhodne pre ktorúkoľvek z týchto dvoch foriem, je takým rozhodnutím viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ poskytne podľa §152 ods. 6 zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, len ak:

• Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku.
• Zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom vlastného alebo cudzieho stravovacieho zariadenia, prípadne prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
• Zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Výška stravného a príspevku od 1.4.2025

Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín.

Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1.4.2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).

Poznámka: Od 1.4.2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty: 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 5,85 EUR a maximálne (daňovo zvýhodnené) 7,80 EUR. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.

Stravné pri pracovnej ceste

Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo prestavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.

Príspevok na stravu vzniká zamestnancovi taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:

• Pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín: 7,80 EUR.
• Pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín: 11,60 EUR.
• Pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín: 17,40 EUR.

V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:

• Pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného.
• Pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného.
• Pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného.

Kedy zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom v nasledovných prípadoch:

• Zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
• Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
• Pokiaľ zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.).

Vyplácanie stravného

Zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako zamestnancovi v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ zamestnancovi o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o kusy, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.

tags: #nárok #na #stravné #lístky #polovičný #úväzok