Nárok na stravné lístky v roku 2013 podľa Zákonníka práce

Jednou zo základných povinností zamestnávateľov na Slovensku je zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Táto povinnosť je zakotvená v Zákonníku práce a má za cieľ zabezpečiť, aby zamestnanci mali prístup k správnej výžive počas pracovného dňa. V tomto článku sa podrobne pozrieme na nárok na stravné lístky v roku 2013, ako to upravoval Zákonník práce, a aké sú povinnosti zamestnávateľov a práva zamestnancov v tejto oblasti.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti stravovania

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, a to formou, ktorá zodpovedá zásadám správnej výživy. Stravovanie musí byť dostupné priamo na pracovisku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako túto povinnosť splniť:

• Vlastná firemná kantína: Zamestnávateľ môže zriadiť vlastnú stravovaciu prevádzku priamo v priestoroch firmy.
• Zariadenie iného zamestnávateľa: Ak nie je možné zriadiť vlastnú kantínu, zamestnávateľ môže využiť stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti pracoviska.
• Stravovacie poukážky: Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok (stravných lístkov), ktoré zamestnanci môžu využiť v rôznych stravovacích zariadeniach.
• Finančný príspevok: V niektorých prípadoch, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie žiadnym z vyššie uvedených spôsobov, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie.

O spôsobe zabezpečenia stravovania rozhoduje zamestnávateľ.

Podmienky nároku na stravné lístky

Zamestnanec má nárok na poskytnutie stravy zo strany zamestnávateľa, ak vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny na svojom obvyklom pracovisku viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či zabezpečí poskytnutie ďalšieho teplého jedla na pracovisku.

Ak zamestnanec neodpracuje v jeho bežný pracovný deň viac ako 4 hodiny, hoci je to z dôvodu polovičného úväzku, nemá nárok na stravný lístok. V niektorých prípadoch však môžu zamestnanci na polovičný úväzok pracovať viac ako 4 hodiny denne, napríklad 4 dni v týždni po 5 hodín. V takom prípade majú nárok na stravné lístky za všetky štyri odpracované dni v týždni.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Stravovanie dohodárov a konateľov

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytnúť stravovanie aj dohodárom alebo konateľovi spoločnosti za rovnakých podmienok ako majú zamestnanci. Dohodár nárok na stravné lístky prioritne nemá, ale Zákonník práce firme umožňuje dobrovoľne rozšíriť okruh osôb, ktorým stravovanie zabezpečí a bude naň dokonca aj prispievať. Podmienkou je prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak firma stravné dohodárom dáva, môže si príspevok uplatniť v nákladoch, avšak opäť ho trochu brzdí to byrokratické a pomerne hlúpe prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak chce firma stravné dohodárom dať vrátane daňovej uznateľnosti, možným riešením je aj celú (papierovo, daňovo i právne) zložitú koncepciu stravných lístkov obísť a príspevok dať dohodárovi ako súčasť odmeny.

Výška príspevku na stravné lístky

Minimálna hodnota stravného lístku sa zvýšila od 1. januára 2014 z 3 EUR na 3,15 EUR. Zamestnávateľ prispieva 55% z hodnoty stravného lístka, čo je minimálne 1,73 EUR a maximálne 2,31 EUR (t.j. 55% zo sumy 4,20 EUR). Znamená to, že v prípade, ak zamestnávateľ dáva zamestnancovi stravný lístok v hodnote 4,20 EUR, zamestnávateľ na neho prispieva sumou 2,31 EUR a zamestnanec sumou 1,89 EUR.

Zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu uhradiť len časť, ktorú by inak uhradil zamestnanec. Takýto príspevok zo sociálneho fondu je v praxi často využívaný, pretože je oslobodený od dane a odvodov.

Stravné pri pracovnej ceste

V prípade, že je zamestnanec na pracovnej ceste, nevzniká mu za tento deň nárok na stravný lístok, ale na stravné. Suma stravného závisí od dĺžky trvania služobnej cesty a je rovnako oslobodená od dane a odvodov.

Čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• 5 až 12 hodín - stravné 4 €,
• viac ako 12 hodín až do 18 hodín - stravné 6 €,
• viac ako 18 hodín - stravné 9,30 €.

Stravovanie počas home office

V dôsledku vyhlásenej mimoriadnej situácie z dôvodu šírenia nákazy koronavírusom mnoho zamestnancov vykonáva prácu z domu (tzv. home office). Zamestnávateľ je povinný aj počas vykonávania práce z domu zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak stravovanie zamestnanca pri výkone práce z domu nie je možné zaistiť spôsobom, ako tomu bolo pred vyhlásením mimoriadnej situácie alebo ako ho zaisťuje zamestnávateľ zamestnancom vykonávajúcim prácu na pracovisku zamestnávateľa, zvolená náhradná forma stravovania musí umožniť zamestnancovi zakúpiť si počas trvania pracovnej zmeny teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja zodpovedajúce zásadám správnej výživy. Zamestnávateľ môže zamestnancovi zaistiť stravovanie napríklad v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, môže mu poskytnúť stravovaciu poukážku, elektronickú stravovaciu kartu alebo, ak to vylučujú podmienky výkonu práce, finančný príspevok na stravovanie.

Daňové hľadisko stravovania

Výdavky na stravovanie zamestnanca patria medzi daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch (Zákonník práce) a v Zákone o dani z príjmov podľa §19 - Daňové výdavky. Výdavky na stravovanie v rámci pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa je potrebné z hľadiska právnej úpravy - Zákonníka práce, Zákona o dani z príjmov, posúdiť aj na strane zamestnanca a osobitne aj na strane jeho zamestnávateľa.

Zamestnávateľ

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Jedlo musí mať charakter teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja počas pracovnej zmeny. Zamestnávateľ pri plnení uvedenej povinnosti môže využiť vlastné stravovacie zariadenie, zariadenie iných zamestnávateľov alebo uvedenú povinnosť splniť prostredníctvom oprávnenej osoby, a to formou stravovacích poukážok. Túto povinnosť zamestnávateľ nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, pretože vtedy vzniká zamestnancom nárok na stravné v zmysle Zákona o cestných náhradách a taktiež zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na stravovanie zamestnancov aj formou príspevku zo sociálneho fondu, a to vo výške, ktorú sa sám rozhodne poskytnúť zamestnancom, ak sú prostriedky vytvorené v sociálnom fonde postačujúce na uvedený účel. Pre zamestnávateľa predstavuje tvorba sociálneho fondu (aj na účel stravovania zamestnancov) daňový výdavok, u zamestnanca ide o nepeňažný príjem oslobodený od dane z príjmov.

Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa ustanovení Zákonníka práce, alebo ak možnosť zabezpečenia stravovania vylučuje podmienka výkonu práce na osobitnom pracovisku (napríklad práca v lese), môže si svoje povinnosti voči zamestnanom splniť aj náhradným spôsobom. V uvedenom prípade ide o finančný príspevok.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Zamestnanec

Zamestnanec má právny nárok na poskytnutie stravy zo strany zamestnávateľa, ak vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny na svojom obvyklom pracovisku viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či zabezpečí poskytnutie ďalšieho teplého jedla na pracovisku.

V nasledujúcom texte sú podrobne rozpracované jednotlivé druhy zabezpečovania stravy a analýza z hľadiska Zákona o dani z príjmov na strane zamestnávateľa i zamestnanca.

Formy zabezpečovania stravy a ich daňové posúdenie

Zamestnávateľ poskytuje stravu zamestnancovi na pracovisku prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa

V uvedenom prípade je zamestnávateľ povinný prispieť zamestnancovi na stravovanie vo výške najmenej 55% z ceny jedla, najviac však za každé jedno jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín (4 €), t. j. 2,20 €.

Posúdenie stravného z daňového hľadiska

• Zamestnávateľ: daňovým výdavkom zamestnávateľa je limitovaná peňažná suma vo výške maximálne 2,20 €.
• Zamestnanec: Zamestnanec má právny nárok na príspevok na stravovanie vo výške najmenej 2,20 €, pričom uvedená suma je oslobodená od dane z príjmov podľa Zákona o dani z príjmov. Ak dostáva od zamestnávateľa príspevok na stravovanie aj zo sociálneho fondu, tento príspevok je podľa Zákona o dani z príjmov na strane zamestnanca od dane z príjmov oslobodený.

Zamestnávateľ poskytuje stravu zamestnancovi na pracovisku prostredníctvom inej oprávnenej fyzickej alebo právnickej osoby

V uvedenom prípade sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorá musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín podľa Zákona o cestných náhradách (4 €), t.j. minimálne 3 €. Opäť sa však zamestnávateľ môže rozhodnúť dobrovoľne prispievať zamestnancovi na stravu aj zo sociálneho fondu, pričom uvedená výška príspevku je na strane zamestnanca od dane z príjmov oslobodená.

Jedným z motivačných nástrojov v rukách zamestnávateľa je rozhodnutie o vyššej nominálnej hodnote stravných lístkov poukazovaných zamestnancom. Zamestnávateľ chce na jednej strane motivovať zamestnanca zvýšením mzdy, na druhej strane nie je ochotný platiť za zamestnanca vyššie odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Pri zvýšení mzdy by rástli aj odvody, a to odvody platené zamestnávateľom i zamestnancom. Ak však zamestnávateľ (fyzická osoba) poukáže stravné lístky vo vyššej nominálnej hodnote, zaplatí iba daň z príjmov (19 %), a to zo sumy presahujúcej zákonom stanovený maximálny príspevok na stravovanie 2,20 € (ide o nedaňový výdavok). V prípade, že ide o zamestnávateľa - právnickú osobu, tá zaplatí 23 % daň z príjmov zo sumy presahujúcej limitovanú sumu 2,20 €. O zvýšených odvodoch do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zamestnávateľ ani zamestnanec v tomto prípade uvažovať nemusí. Na zamestnanca to súčasne vplýva pozitívne, reálnosť pocítenia zvýšenia prostriedkov v rodinnom rozpočte je značná a uvedený nepeňažný príjem je pre zamestnanca oslobodený od dane z príjmov a neplatí z neho odvody.

Posúdenie stravného z daňového hľadiska

• Zamestnávateľ: príspevok, ktorý zamestnávateľ musí poskytovať, predstavuje daňový výdavok, avšak v limitovanej výške - maximálne 2,20 €. Ak poskytne vyššiu sumu, príslušný rozdiel nemôže zahrnúť do svojich daňových výdavkov (v prípade, že daná suma nie je príspevkom zo sociálneho fondu).
• Zamestnanec: podľa Zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb (zamestnanca) oslobodený: nepeňažný príjem (stravovacia poukážka) ako hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov, nepeňažný príjem, ako príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu na takéto stravovanie.

Zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vyššie uvedenými formami v súlade so Zákonníkom práce

Podľa §152 odsek 4 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj finančný príspevok na stravovanie, a to vo výške najmenej 55% z ceny jedla, najviac však do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín podľa Zákona o cestných náhradách, t. j. minimálne 2,20 €.

Možnosť poskytnúť uvedený finančný príspevok je však len v prípade, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť zamestnancom stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na sprostredkovanie stravovacích služieb. Ide najmä o prípady:

• ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie vylučujú podmienky výkonu prácu na pracovisku a to predovšetkým u zamestnancov v ťažobnom priemysle, doprave, lesníctve atď,
• ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
• pri výkone domácej práce alebo telepráce.

Posúdenie stravného z daňového hľadiska

• Zamestnávateľ: poskytnutý finančný príspevok je však v súlade s podmienkami stanovenými v Zákonníku práce daňovým nákladom zamestnávateľa podľa §19 ods. 2 písm. c) bodu 5 Zákona o dani z príjmov.
• Zamestnanec: finančný príspevok na stravovanie je peňažný príjem, ktorý podlieha zdaneniu v súlade s ustanovením §5 Zákona o dani z príjmov, a to z dôvodu, že podľa §5 ods.7 písm. b) Zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodené len nepeňažné príjmy.

Praktické príklady

Príklad 1:

Zamestnávateľ má 6 zamestnancov, pre ktorých sa rozhodol zabezpečovať stravu prostredníctvom oprávnenej právnickej osoby, t. j. formou stravovacích poukážok. Keďže hodnota stravovacej poukážky musí byť minimálne 3 €, pričom jeho daňovým výdavkom je limitovaná suma 2,20 €, rozhodol sa prispievať na stravu aj zo sociálneho fondu. Preto 2,20 € je jeho daňový výdavok a zvyšok hodnoty stravovacej poukážky 0,80 € hradí zo sociálneho fondu. Zamestnanec si teda na stravné lístky v hodnote 3 € nedopláca. Pre zamestnávateľa ide o daňový výdavok, pre zamestnanca o nepeňažný príjem, ktorý je podľa Zákona o dani z príjmov od dane oslobodený. Ak by išlo o mesiac, v ktorom zamestnanec odpracoval 20 pracovných dní, potom má nárok na 20 stravovacích poukážok v hodnote 20 dní * 3 € = 60 €.

• Zamestnávateľ uhradí: 2,20 € * 20 = 44 € (daňový náklad zamestnávateľa)
• Zo sociálneho fondu: 0,80 € * 20 = 16 € (zo strany zamestnanca oslobodené od dane z príjmov)

Príklad 2:

Vyššie uvedený zamestnávateľ sa rozhodol, že na stravu zamestnanca bude prispievať iba 2,20 € a zo sociálneho fondu bude prispievať len v obmedzenej výške, a to 0,40 € (pretože v sociálnom fonde nie je dostatok finančných prostriedkov). Zvyšok suma 0,40 € si teda zamestnanec musí doplácať sám. Ak by opäť išlo o mesiac, v ktorom zamestnanec odpracoval 20 pracovných dní, potom má nárok na 20 stravovacích poukážok v hodnote 20 dní * 3 € = 60 €.

Zmeny v Zákonníku práce od 1.1.2013

Zákonník práce platný od 1.1.2013 obsahuje podstatné zmeny v zákonoch, povinnostiach a podmienkach pre zamestnávateľov a zamestnancov. Pôvodne platilo, že odvody za dohodárov platil zamestnávateľ a to vo výške 1,05% (garančné poistenie, úrazové poistenie). Po novom sa zvýšia odvody pre zamestnávateľov aj pre dohodárov. Ich výška sa však bude odvíjať od faktu, či bude príjem dohodára pravidelný alebo nepravidelný.

Zamestnávateľ je povinný každého nového dohodára nahlásiť do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. U dohodárov, ktorým vznikla dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pred 1. januárom 2013 a tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2012, platí pre zamestnávateľa „predĺžená lehota“ na dodatočné prihlásenie takýchto zamestnancov-dohodárov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. len na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. Táto predĺžená lehota neplatí pre dohody, ktoré vzniknú po 31. decembri 2012.

Zvýšené odvody nebudú platiť študenti stredných škôl do 18 rokov s mesačným zárobkom maximálne 66 Eur. Starobní a výsluhoví dôchodcovia budú platiť 23,8% na starobné dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity. Pre študentov vo veku od 18 do 26 rokov so zárobkom vo výške maximálne 155 Eur zostáva odvodová povinnosť v pôvodnej výške 1,05%. Zároveň sú títo študenti oslobodení od platenia poistného - toto oslobodenie si však môžu uplatniť len z jednej dohody. Ak pracujú na viac dohôd, musia túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi a z ostatných dohôd riadne odvádzať odvody.

Od 1.1.2013 sa opäť zavádza súbeh odstupného a výpovednej lehoty. To znamená, že zamestnanec má nárok na odstupné aj výpovednú lehotu súbežne.

Významná zmena nastala aj v predlžovaní pracovných zmlúv na dobu určitú. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do konca júna nasledujúceho roka tak, aby vyčerpal dovolenku do konca tohto roka, môže si zamestnanec určiť čerpanie sám.

Zákonník práce a zmeny k 1.1.2013 sa dotknú väčšiny pracujúcich ľudí na Slovensku.

Najčastejšie otázky týkajúce sa stravovania zamestnancov

Otázka č. 1: Spoločnosť zamestnáva 8 zamestnancov. Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje zamestnancom stravné lístky. Zamestnávateľ využil ustanovenia § 152 ZP, ktoré mu umožňuje po prerokovaní so zamestnancami poskytovať stravu - stravné lístky (prípadné finančný príspevok na stravu) aj počas čerpania riadnej dovolenky. Je to možné?

Áno, v súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm.

Otázka č. 2: Zamestnávateľ poskytuje pre svojich zamestnancov stravovanie vo forme stravovacích kariet a finančného príspevku. Vzhľadom na možnosť rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie, by chcel zamestnávateľ zabezpečiť stravné aj konateľovi spoločnosti. Môže sa rozhodnúť pre finančný príspevok?

Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods. V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm.

Otázka č. 3: Majiteľ jednoosobovej eseročky je v spoločnosti aj konateľ. V spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vzhľadom na to, že spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,84 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov. Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods.

Otázka č. 4: Môže si spoločnosť s ručením obmedzeným náklady na stravovanie pre konateľa s.r.o., ktorý je zároveň spoločníkom s. r. o. a aj zamestnancom na dohodu o pracovnej činnosti účtovať do daňových nákladov? Má nárok na stravu každý pracovný deň alebo iba v odpracovaný deň alebo iba v deň keď odpracuje viac ako 4 hodiny na dohodu o pracovnej činnosti? Alebo nemá nárok na stravovanie vôbec?

Podľa znenia § 19 ods. 2 písm. To znamená, ak má spoločník s. r. o. V súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. V súlade s § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3. Z § 12 ods. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa ods. 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. V nadväznosti na uvedené zamestnávateľ, ktorý v súlade s § 7 Zákonníka práce zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, môže v prípade, ak v spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, konať samostatne a postupovať podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, t. j. rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie aj na spoločníka bez pracovnej zmluvy, ktorému môže prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce.

Stravovanie v okolitých krajinách

Na rozdiel od Slovenska, nemá zamestnávateľ v Českej republike povinnosť zo zákona zaistiť svojim zamestnancom stravovanie, napríklad poskytnutím stravovacie lístku. Zo zákona musí zamestnávateľ len umožniť stravovanie zamestnancom vo všetkým zmenách. Podobne, ani hodnota stravného lístka nie je v Česku daná zákonom, v praxi je ovplyvnená najmä výškou uznateľnosti daňových nákladov. Pre zamestnávateľa je príspevok na stravný lístok daňovo uznateľný výdavok len do výšky 55 % nominálnej hodnoty stravného lístku, maximálne však do výšky 70 % stravného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 - 12 hodín. Pre rok 2015 je tak najvýhodnejšia hodnota stravného lístka 104 Kč, t.j. približne 3,88 EUR, (70% z 82 Kč, je 57,40 Kč a tento maximálne daňovo uznateľný náklad 57,40 Kč odpovedá pri 55% príspevku 104,36 Kč).

Poskytnutie stravných lístkov je v Poľsku povinné iba pre zamestnancov, ktorí pracujú za sťažených podmienok, čo je určené inšpektorátom bezpečnosti a ochrany zdravia. Maximálna hodnota príspevku na obed je v Poľsku 190 PLN za mesiac, čo pri predpoklade 20 pracovných dní vychádza cca. 2,24 eur na deň.

Ani v Rumunsku nie je zamestnávateľ zo zákona povinný poskytnúť zamestnancom stravné lístky. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť stravný lístok, tak podľa zákona je možné poskytnúť maximálne jeden stravný lístok za jeden odpracovaný deň. Zamestnancovi nevzniká nárok na stravné lístky za dni, kedy si čerpal dovolenku, mal voľno alebo bol na pracovnej ceste a pod.

tags: #nárok #na #stravné #lístky #2013 #zákonník