Nárok na stravné lístky počas prekážky v práci

Tento článok sa zaoberá problematikou nároku na stravné lístky počas prekážok v práci, a to z pohľadu platnej legislatívy Slovenskej republiky. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnávateľov a zamestnancov v tejto oblasti.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Zamestnávateľ, definovaný ako každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (§ 7 Zákonníka práce), je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov.

Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za takéto porušenie uložiť pokutu zamestnávateľovi až do výšky 100 000 € podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.

Podmienky nároku na stravovanie

Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca.

Ak zamestnanec odpracuje v rámci pracovnej zmeny viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Ak je v kolektívnej zmluve upravené, že zamestnanec, ktorý pracuje dlhšie ako 11 hodín, má nárok na ďalší stravný lístok, je to v súlade s citovaným ustanovením Zákonníka práce a takýto zamestnanec má nárok na 2 stravné lístky za jednu odpracovanú zmenu.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo je povinný zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Splnenie povinnosti zabezpečenia stravovania cez stravovanie prostredníctvom inej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa realizuje formou stravovacej poukážky (tzv. gastrolístka).

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacích služieb, podľa ustanovenia § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

V súčasnosti je od 1. septembra 2012 účinné opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 248/2012 Z. z. Ak nie je možné zabezpečiť stravovanie zamestnancovi žiadnym z uvedených spôsobov, patrí zamestnancovi finančný príspevok v rovnakom rozsahu ako príspevok zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ stravovanie zabezpečí.

Výška príspevku na stravovanie od 1. apríla 2025

Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín. Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1.4.2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).

Ak zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky, ich hodnota musí byť od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Zamestnávateľ môže v súlade s ustanovením § 152 ods. c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, ide najmä o zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníkov a konateľov s. r. Podmienky môže zamestnávateľ upraviť iba vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, alebo sú upravené podmienky stravovania v kolektívnej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 1 alebo 2 zamestnancov, nemá možnosť upraviť podmienky pri poskytovaní stravovania nad rámec zákona.

Stravovanie počas prekážok v práci

Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny aktívne vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Nesplnením uvedenej podmienky, hoci aj z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), nárok na zabezpečenie stravy zamestnancovi nevzniká. Zamestnávateľ však môže v súlade s odsekom 8 písm. a) citovaného ustanovenia po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie a prispievať naň aj počas prekážok v práci napr. dodatkom ku Kolektívne zmluve.

Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, môže o uvedenom opatrení rozhodnúť sám (§ 12 ods. 2 Zákonníka práce). Obsah dodatku môže mať znenie: Zamestnávateľ sa zaväzuje podľa §152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce poskytnúť stravu zamestnancom aj počas prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa §142 Zákonníka práce.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú upravené v § 142 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „ZP“). Podľa § 142 ods. 1 ZP, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 142 ods. 2 ZP, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Podľa § 142 ods. 3 ZP, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené vyššie, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Aj podľa aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/127/2022: „Ustanovenie § 142ods. 3 Zákonníka práce zakladá zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, ak nemohol vykonávaťprácu z iných dôvodov než pre prestoj (§ 142 ods. 1 ZP), pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (§ 142ods. 2 ZP) alebo z iných vážnych prevádzkových dôvodov a dôvod (príčina) nemožnosti zamestnancavykonávať prácu je daný na strane zamestnávateľa.

Podľa § 142 ods. 4 ZP, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu však nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

Rôzne situácie a nárok na stravovanie

Práca v nepretržitej prevádzke

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny. Podmienkou nároku na poskytnutie stravy je to, aby zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonával prácu viac ako 4 hodiny.

Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje zmena, v ktorej zamestnanec vykonával prácu viac ako 4 hodiny.

Návšteva lekára

Ak zamestnanec bol v konkrétny pracovný deň podľa evidencie dochádzky 4 hodiny u lekára, a teda odpracoval do konca zmeny iba 4 hodiny, nemá nárok na stravný lístok. Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny.

Pracovná cesta

Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na stravné podľa ustanovenia § 5 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

Ak zamestnanec po odpracovaní času 4,5 hodiny na svojom pracovisku nastúpil v ten istý deň na pracovnú cestu mimo miesta svojho pravidelného pracoviska dohodnutého v pracovnej zmluve, ktorá trvala 5,5 hodiny, má nárok na stravovanie poskytnuté zamestnávateľom na pracovisku a súčasne aj na stravné podľa zákona o cestovných náhradách vo výške platnej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Ak sa zamestnankyňa s miestom výkonu práce dohodnutým v pracovnej zmluve v obci Strečno zúčastnila na školení v Žiline, ktoré trvalo spolu s cestou 7,5 hodiny, zamestnávateľ jej nemôže poskytnúť stravný lístok. Zamestnankyňa má nárok na stravné vo výške platnej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. v sume 4,00 €.

Dovolenka a dočasná pracovná neschopnosť

Zamestnanec nemá nárok na stravné lístky za dni, počas ktorých si čerpá dovolenku na zotavenie, z dôvodu, že v týchto dňoch nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnanca podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce.

Rovnako zamestnanec nemá nárok na stravné lístky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, pretože v týchto dňoch nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnanca podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce.

Ustanovenie § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce dáva možnosť zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancovi poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Stravovanie zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa

Ak zamestnávateľ zabezpečil pre zamestnancov stravovanie v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ktorý mu mesačne fakturuje vopred prevzatý počet stravných lístkov, a hodnota stravného lístka je 2,60 €, je povinný prispievať na stravu vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, t. j. 1,43 € a najviac vo výške 2,20 €.

Zrážky zo mzdy za stravné lístky

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, na základe vnútorného predpisu zráža zamestnancovi formou zrážky zo mzdy 40 % z hodnoty vydaných stravovacích poukážok, musí mať na to písomnú dohodu so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Odmietanie stravovania zamestnancami

Ak zamestnávateľ zabezpečil stravovanie pre všetkých svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ale niektorí zamestnanci sa odmietajú stravovať, splnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 152 Zákonníka práce.

Stravovanie a dane z príjmov

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti) zahrnúť do daňových výdavkov aj preukázateľne vynaložené výdavky na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku.

Od 1. januára 2007 je ustanovená výška stravného pre samostatne zárobkovo činné osoby najviac v rozsahu a vo výške stravného poskytovaného pri pracovnej ceste pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Stravné pre SZČO od 1. apríla 2025

Od 1. apríla 2025 je možné uplatniť si ako daňový výdavok stravné za každý odpracovaný deň v sume 8,80 eur.

Účtovníčka ako zamestnanec a SZČO

Ak je účtovníčka zamestnaná a v pracovnej zmluve má dohodnutý týždenný 24-hodinový pracovný úväzok a popritom vykonáva činnosť účtovníčky aj ako SZČO, aby si mohla uplatniť výdavky na stravné ako SZČO podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov, musí preukázať, že v daný deň vykonávala aj činnosť SZČO.

Pracovná cesta podnikateľa

Počas pracovnej cesty si mal podnikateľ uplatňovať výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e), to znamená výdavky na stravné daňovníka podľa § 5 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov v časovom pásme zodpovedajúcom času trvania pracovnej cesty.

Stravovanie konateľov a spoločníkov s. r. o.

Povinnosť zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na spoločníkov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, členov družstiev, členov štatutárnych orgánov (napr. konateľov) a podobne, ak ich vzťah ku spoločnosti nie je upravený pracovnou zmluvou, ale ide o obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ak spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods.

V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm.

Jednoosobová s.r.o. a stravovanie konateľa

Vzhľadom na to, že spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods.

Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov. Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods.

tags: #nárok #na #stravné #lístky #počas #prekážky