
Súčasná situácia na trhu práce prináša občanom so zdravotným postihnutím sťažené podmienky pri hľadaní zamestnania, a to z dôvodu poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Avšak, existujú právne nástroje a ustanovenia, ktoré podporujú ich zapojenie do pracovného procesu v čo najširšej miere.
Snahu o integráciu občanov so zdravotným postihnutím do pracovného života podporujú viaceré zákony. Kľúčovým je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý bol v roku 2008 novelizovaný zákonmi č. 139/2008 Z. z., č. 233/2008 Z. z. a č. 263/2008 Z. z. Tieto novelizácie prinášajú nové možnosti v oblasti aktívnej politiky trhu práce a vytvárajú právny rámec pre tvorbu vhodných pracovných podmienok pre túto skupinu občanov. Dôležité je aj ustanovenie § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce, ktoré definujú základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú 20 a viac zamestnancov, majú povinnosť plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnanec so zdravotným postihnutím je na účely ZSZ definovaný v § 40 ods. 1 ZSZ.
Zákon č. 461/2003 Z. z. priniesol zmeny v platení poistného na invalidné poistenie od 1. 1. 2008. ZSP taktiež zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia určuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohy č. 4 ZSP.
Chránené dielne alebo chránené pracoviská, zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky sú tu prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) priznáva postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Do 30. 4. 2008 platila minimálna celková cena práce, ktorá bola odvodená od minimálnej mzdy. Po novelizovaní ZSZ, s účinnosťou od 1. 5. 2008, § 49 ods. 4 ZSZ už neustanovuje pojem minimálnej celkovej ceny práce. S účinnosťou od 1. 2. 2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, zákon č. 663/2007 Z. z., ktorý zrušil pôvodný zákon č. 90/1996 Z. z.
Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008 sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
Ak sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav do tej miery, že stratí spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, nemusí hneď skončiť pracovný pomer. Môže požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú vhodnú prácu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa zamestnávateľovi dokladuje lekárskym posudkom, vystaveným na žiadosť zamestnanca ošetrujúcim lekárom. Ak zamestnávateľ svoju povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu nesplní, zamestnanec nie je povinný vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ mu musí poskytnúť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Pracovný pomer môže skončiť:
Pri skončení pracovného pomeru dohodou sa tento končí dňom uvedeným v dohode, pričom pokiaľ je dôvodom uzatvorenia dohody zhoršenie zdravotného stavu zamestnanca, ktorý viac nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, je nutné v dohode tento dôvod uviesť.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom má zamestnanec nárok vyplatenie dvojnásobku priemerného zárobku.
Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, dokonca ani nemusí dôvod vo výpovedi uviesť. Zamestnávateľ však môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
Menej sa však vie, že aj zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného a predloží zamestnávateľovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, je vo zvýšenej miere chránený pred prepustením. Zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou preto, že zamestnanec pre svoj zdravotný stav na základe lekárskeho posudku stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Diskriminovať uchádzača o zamestnanie z dôvodu, že trpí nejakým ochorením, je v SR zakázané. Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať s uchádzačmi o zamestnanie aj so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou).
tags: #výpoveď #zo #zamestnania #čiastočný #invalidný #dôchodok