
Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok. Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom za určitých podmienok, ktoré stanovuje Zákonník práce. Táto povinnosť sa týka predovšetkým zamestnancov v pracovnom pomere, teda tých, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy. V nasledujúcom článku sa venujeme podmienkam nároku na stravné lístky pri poobednej pracovnej zmene, pričom zohľadňujeme platnú legislatívu a relevantné informácie.
Po podpísaní pracovnej zmluvy a fyzickom nástupe do zamestnania má zamestnanec okrem povinností aj určité práva. Mnohí zamestnávatelia vydávajú pracovný poriadok, v ktorom aplikujú ustanovenia všeobecných právnych predpisov na svoje podmienky. Zamestnávateľ má povinnosť oboznámiť s ním každého novoprijatého zamestnanca a tento musí byť každému zamestnancovi kedykoľvek voľne prístupný. Ak to tak nie je, je nutné domáhať sa nápravy.
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok. Poskytovať stravovanie treba počas zmeny, ak je to formou stravných lístkov, tak vopred. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Vo firmách, kde pracuje odborová organizácia, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie ako všeobecne platné právne predpisy. Treba podotknúť, že kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov firmy, nie iba na členov odborov. Kolektívna zmluva plní teda výraznú ochranársku funkciu všetkých zamestnancov a je prospešné sa s ňou zoznámiť a vedieť si uplatniť práva, ktoré zaručuje.
Nárok na stravné lístky alebo inú formu stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Táto podmienka platí bez ohľadu na to, či ide o rannú, poobednú alebo nočnú zmenu. Dôležité je, aby zamestnanec odpracoval viac ako štyri hodiny, čím splní podmienku pre vznik nároku na stravovanie.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Pri poobednej zmene, ktorá typicky začína okolo 14:00 hodiny, je dôležité, aby zamestnávateľ zabezpečil stravovanie v priebehu tejto zmeny. Zákonník práce preferuje zabezpečenie stravovania prostredníctvom:
Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie týmito spôsobmi, napríklad z dôvodu, že na pracovisku nie je jedáleň alebo nie je možné zabezpečiť donášku teplého jedla, prichádza do úvahy poskytovanie stravných lístkov alebo finančného príspevku na stravovanie.
V prípade, že zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie priamo na pracovisku, má zamestnanec možnosť výberu medzi stravnými lístkami (gastrolístkami) a finančným príspevkom na stravovanie. Táto možnosť výberu je zakotvená v Zákonníku práce a zamestnávateľ je povinný ju zamestnancovi umožniť.
Od 1. januára 2023 platí, že ak sa zamestnávateľ rozhodne zabezpečiť stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, mal by poukážky poskytovať prednostne v elektronickej forme (tzv. gastrokarta). Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
Ak sa zamestnanec rozhodne pre finančný príspevok na stravovanie, jeho výška sa odvíja od toho, či zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom. Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, suma finančného príspevku je určená podľa § 152 ods. 3 ZP prvej vety, t.j. najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie musí byť najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP, t. j. najviac však 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t.j.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
S účinnosťou od 1. januára 2025 sa suma stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín zvýšila na 8,30 eura. Z toho vyplývajú nasledovné sumy pre finančný príspevok:
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov z praxe:
Existujú aj špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť nárok na stravovanie. Medzi ne patrí napríklad:
Finančný príspevok na stravovanie sa zvyčajne vypláca mesiac dozadu. To znamená, že príspevok za mesiac marec sa vyplatí vo výplate za mesiac marec, ktorá je vyplatená v apríli. Existujúcim zamestnancom sa to dopredu bude dať vyplatiť, ale novým čo nastúpia napr. od 1.3.2021 sa to nebude dať.
Nárok na stravné lístky pri poobednej pracovnej zmene je podmienený odpracovaním viac ako štyroch hodín. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi, pričom ak to nie je možné priamo na pracovisku, zamestnanec má právo na výber medzi stravnými lístkami a finančným príspevkom na stravovanie. Výška príspevku sa odvíja od platnej legislatívy a interných predpisov zamestnávateľa. Dôležité je, aby zamestnávatelia a zamestnanci poznali svoje práva a povinnosti, aby sa predišlo nedorozumeniam a zabezpečilo sa spravodlivé stravovanie pre všetkých.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
#