Nárok na stravný lístok po odpracovaní 4 hodín: Zákon a praktické aspekty

Stravovanie zamestnancov je významnou súčasťou pracovných podmienok a zamestnávatelia majú zo zákona povinnosť zabezpečiť ho. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Tento článok sa zameriava na podmienky vzniku nároku na stravný lístok po odpracovaní 4 hodín, formy zabezpečenia stravovania, výšku príspevku zamestnávateľa a zmeny platné od 1. apríla 2025 a 1. decembra 2025.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie všetkým zamestnancom buď v mieste ich pracoviska, alebo v jeho okolí. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnancovi vzniknú napríklad prekážky v práci kvôli návšteve u lekára a z toho dôvodu odpracuje menej ako 4 hodiny, nebude mať nárok na poskytnutie tohto stravného (zabezpečenie stravovania). Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vykonávajúcich prácu nadčas, avšak § 152 ods. 9 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. o zástupcami zamestnancov umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, t. j.

Výnimky z povinnosti zabezpečiť stravovanie

Zamestnávateľ nemá túto povinnosť voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

• Pracovná cesta: Ak je zamestnanec na pracovnej ceste, zamestnávateľ mu poskytuje stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.
• Účelovo viazaný finančný príspevok: Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ktorý je účelovo viazaný, nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:

• Vlastné stravovacie zariadenia: Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja.
• Stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov: Zamestnávateľ môže využiť zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti.
• Sprostredkovanie stravovacích služieb: Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, inými slovami prostredníctvom predaja stravovacích poukážok tzv. stravných lístkov (gastrolístkov), od 1.
• Finančný príspevok na stravovanie: Ďalšou možnosťou zabezpečenia stravovania je peňažná forma, ktorá sa poskytuje v prípade, že zamestnancovi nie je možné zabezpečiť stravu v blízkosti výkonu práce. Takýto prípad nastáva napríklad, ak zamestnanci pracujú na výstavbe diaľnic a v širšom okolí nie je možné zabezpečiť stravu. Peňažný príspevok sa poskytuje aj v prípade, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Výška príspevku na stravovanie

Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín. Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1.4.2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste od 1. apríla 2025

Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur). Tak od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste od 1. decembra 2025

Od 1. decembra 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:

• 9,30 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín
• 13,80 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín
• 20,60 eur pre časové pásmo nad 18 hodín

To znamená, že maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 5,12 € (55 % zo sumy 9,30 €).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Minimálna hodnota stravovacej poukážky

V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa Zákonníka práce musí hodnota stravného lístka predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.12.2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €).

Príspevok zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná a dohodne sa v kolektívnej zmluve. Ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.

Finančný príspevok na stravovanie

Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska.

Výška finančného príspevku

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky.

Poskytovanie a vyúčtovanie finančného príspevku

Finančný príspevok na stravovanie musí byť poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce a teda musí byť zamestnancovi poskytnutý vopred. Po odpracovaní mesiaca sa poskytnutý príspevok vyúčtuje a počet neodpracovaných dní sa zohľadní v príspevku na stravovanie na ďalší mesiac alebo sa zrazí zamestnancovi v mzde za príslušný mesiac. Postup poskytovania ako aj vysporiadania finančného príspevku musí byť upravený interným predpisom zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Zdaňovanie finančného príspevku

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. decembra 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Stravovanie počas pracovných ciest

Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo prestavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu. Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, nominálna hodnota krátenia za raňajky, obed a večeru sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje. Zaokrúhľuje sa až vypočítané stravné a to vždy na najbližší eurocent nahor.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste

Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Sumy stravného platné od 1. decembra 2025 upravuje najnovšie opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 333/2025 Z. z.

• 5 až 12 hodín: 9,30 €
• 12 až 18 hodín: 13,80 €
• nad 18 hodín: 20,60 €

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene. Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine.

• do 6 hodín: zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 6 hodín až 12 hodín: zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 12 hodín: zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Stravné u SZČO od 1.1.2022

SZČO daňovník s príjmami podľa § 6, ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v daňovej evidencii či vedením účtovníctva, od 1.1.2022 nebude preukazovať výšku stravného daňovým dokladom. Od 1.1.2022 teda nebude potrebné pre uplatnenie týchto výdavkov u SZČO mať doklad o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok. Dôležitou zmenou však je výška, akú si po novom bude možné uplatniť bez dokladovania do daňových výdavkov. Táto sa znižuje na 55 % z hodnoty stravného pre prvé časové pásmo za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.

tags: #narok #na #stravny #listok #po #odpracovani