Môže zubár vystaviť PN podmienky? Komplexný sprievodca

Elektronická práceneschopnosť (ePN) priniesla od svojho zavedenia významné zmeny v procese jej vystavovania a doručovania. Pôvodne povinnosť vystavovať ePN patrila všeobecným lekárom, no od 1. januára 2024 sa táto povinnosť rozšírila aj na lekárov špecializovanej ambulantnej starostlivosti (ŠAS), teda aj na zubárov, kardiológov či pneumológov. Cieľom tejto zmeny, ktorú schválil parlament novelou zákona o sociálnom poistení v marci minulého roka, je zefektívnenie celého procesu, urýchlenie informovanosti zamestnávateľov a zamedzenie zbytočnému predlžovaniu práceneschopnosti.

Elektronická PN u špecialistov: Čo to znamená?

Novela zákona o sociálnom poistení priniesla povinnosť vystavovať elektronické PN-ky aj lekárom špecializovanej ambulantnej starostlivosti (ŠAS) od 1. januára 2024. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) túto zmenu podporujú, pretože vedie k zefektívneniu procesu vystavovania dokladov a urýchleniu informovanosti zamestnávateľov. Zamestnanci tak už nemusia navštevovať ďalšieho lekára len z dôvodu vystavenia dokladu o práceneschopnosti.

Zamestnávatelia zmenu vítajú, pretože doklad môže byť lekárom vystavený elektronicky ihneď po vyšetrení pacienta, bez ohľadu na jeho špecializáciu. Zamestnávateľ je tak o práceneschopnosti zamestnanca informovaný ihneď, čím dochádza k zásadnému zrýchleniu a zefektívneniu procesu vystavovania dokladu. Predchádza sa tiež zbytočnému predlžovaniu práceneschopnosti, napríklad z dôvodu návštevy viacerých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

RÚZ zároveň zdôrazňuje, že za uznanie zamestnanca práceneschopným nesie zodpovednosť konkrétny lekár, ktorý takéto potvrdenie vystavil, čo podľa nich môže prispieť k zníženiu chybovosti či neoprávnených a neodôvodnených predlžovaní práceneschopnosti v individuálnych prípadoch.

Ako to funguje v praxi?

V praxi to znamená, že ak navštívite zubára, kardiológa alebo pneumológa a ten usúdi, že váš zdravotný stav vám neumožňuje vykonávať prácu, môže vám priamo vystaviť ePN. Nemusíte teda navštevovať svojho všeobecného lekára len kvôli vystaveniu tohto dokladu.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Pozitívne zmeny pri vystavovaní PN

Od 1. januára 2024 platia nasledovné pozitívne zmeny:

1. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám.
2. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Problémy v praxi

Napriek schváleniu novely zákona a zavedeniu ePN u špecialistov sa v praxi vyskytli určité problémy. Niektorí lekári špecialisti tvrdili, že na vystavovanie elektronickej PN-ky nie sú pripravení, neboli zaškolení a nemajú funkčný modul v počítači. Zväz ambulantných poskytovateľov túto povinnosť naďalej odmietal a žiadal, aby to bolo dobrovoľné.

Ministerstvo zdravotníctva reagovalo stručne a uviedlo, že parlament rokuje o pozmeňujúcom návrhu, ktorý by mohol posunúť túto povinnosť špecialistov na neskorší čas.

Postup zamestnanca pri práceneschopnosti

Ak ste práceneschopný, nemusíte zamestnávateľovi doručovať PN-ku. Oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však musíte bez zbytočného odkladu informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože sa za ňu považuje samotné vystavenie ePN.

Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Povinnosti zamestnávateľa

Ak ste zamestnávateľ a váš zamestnanec je práceneschopný, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak vyplácate mzdu v hotovosti, oznámite to sociálke. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Návšteva lekára a pracovné voľno ("paragraf")

Zákonník práce upravuje aj situácie, kedy má zamestnanec právo na pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu návštevy lekára, tzv. "paragraf". Toto právo je upravené v § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a to v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku.

Dôležité body týkajúce sa "paragrafu":

• Oznámenie prekážky v práci: Zamestnanec je povinný zamestnávateľa o prekážke v práci (vyšetrenie u lekára) vopred informovať, ak je to možné (napr. ak je termín vyšetrenia vopred známy). Ak to vopred možné nie je, je povinný zamestnávateľa upovedomiť bez zbytočného odkladu (napr. telefonicky hneď po ošetrení).
• Potvrdenie od lekára: Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi predložiť potvrdenie o vyšetrení od lekára. Na potvrdení musí byť uvedený čas trvania vyšetrenia. Zamestnávateľ nemôže požadovať informácie o diagnóze zamestnanca.
• Čas strávený u lekára: Do doby prekážky v práci sa započítava aj nevyhnutná cesta k lekárovi a späť.
• Vyšetrenie mimo pracovného času: Ak bolo možné vyšetrenie vykonať mimo pracovného času, zamestnanec nemá nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy.
• Práca na zmeny: Zákonník práce nerozlišuje medzi zamestnancami pracujúcimi na zmeny a tými, ktorí majú fixnú pracovnú dobu, pokiaľ ide o nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Rozhodujúce je, či by zamestnanec v daný deň inak pracoval.
• Krátenie nároku: Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru v priebehu roka, nárok na "paragraf" sa mu nekráti pomerne. Má nárok na plných 7 dní.
• Tehotné zamestnankyne: Tehotné zamestnankyne majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom bez obmedzenia počtu dní. Na ostatné lekárske prehliadky platí štandardný limit 7 dní v kalendárnom roku.
• Návšteva lekára v inom meste: Zamestnávateľ by mal akceptovať priepustku od lekára aj v prípade, že zamestnanec navštívi lekára vo vzdialenejšom meste, ak je to odôvodnené (napr. ide o jediného špecialistu na Slovensku).

Riešenie špecifických situácií

Časté návštevy lekára: Ak zamestnanec potrebuje navštevovať lekára častejšie ako 7 dní v roku (napr. z dôvodu chronického ochorenia alebo po úraze), môže sa so zamestnávateľom dohodnúť na poskytnutí neplateného alebo plateného voľna, čerpaní dovolenky, práci z domu alebo na individuálnej dohode.

Zamestnanec s preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP): Aj zamestnanec s preukazom ŤZP má nárok na 7 dní plateného voľna na návštevu lekára. Ak potrebuje viac dní, môže sa so zamestnávateľom dohodnúť na ďalších možnostiach.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Zamestnanec pracujúci na skrátený úväzok: Zamestnanec pracujúci na skrátený úväzok má rovnaký nárok na 7 dní plateného voľna na návštevu lekára ako zamestnanec pracujúci na plný úväzok.

Potvrdenie o vyšetrení: Čo musí obsahovať?

Zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca potvrdenie o návšteve lekára. Toto potvrdenie by malo obsahovať:

• Meno a priezvisko zamestnanca
• Dátum a čas vyšetrenia
• Pečiatku a podpis lekára
• Čas trvania vyšetrenia

Zamestnávateľ nemá právo požadovať informácie o diagnóze zamestnanca.

tags: #môže #PN #vystaviť #zubár #podmienky